- Problémy s dresmi 2010 / 2011
Nižná Slaná pricestovala do Pače na jeseň 2010 bez dresov. Gemerská Poloma pre zmenu na jar 2011 nechala dresy v Plešivci.
Predseda klubu nepozná hráča jeseň 2009, jeseň 2011
Ján Chanas nepoznal hráča Štefana Tomášika, ktorý síce nebol v mužstve, ale na tréningy chodil. Rovnako Ján Pitoňák nepoznal meno brankára, ktorý nastúpil doma proti Vlachovu, keď nahlasoval zostavu pre webovú stránku.
- Čudné praktiky v roku 2009 a v roku 2011
Gemerský denník uvádza, že za Nižnú Slanú strelil góly hráč Regrut za funkcionárčenia Radovana Hajčiho a Jána Pitoňáka, ten však zanechal aktívnu činnosť ešte v doraste a sám potvrdil, že on to nebol.
Alkohol k futbalu nepatrí 2008, 2012, 2004
V roku 2008 v Plešivci sa počas polčasovej prestávky v šatni občerstvili alkoholom hráči Gemerskej Polomy Hatvaník, Kakalejčík, R. Lipták a brankár Krnáč.
Predseda klubu Nižnej Slanej Milan Petergáč taktiež prišiel na domáci zápas pod vplyvom alkoholu, čo naznačilo jeho správanie.
Stopér Slavošoviec Ivan Eštók využil prerušenie hry a išiel ku divákom a občerstvil sa pivom. To neuniklo delegátovi Štefanovi Hadarovi. Za svoj čin dostal trest od disciplinárnej komisie.
- Urážky od divákov
V sezóne 2004 – 2005 v derby Štítnik – Plešivec musel Miloš Gallo počúvať rôzne pokriky divákov, napr., že je hráč nula, hlásateľ Miloš Gallo st. po premenení penalty Milošom Gallom zahlásil, že gól strelil hráč nula.
V roku 2010 Štefan Tomášik presedel v zápase proti rezerve Gemerskej Polomy zápas len na lavičke, po skončení zápasu si vypočul poznámky dvoch divákov na svoju adresu a od jedného z domácich hráčov, že je zradca.
V Nižnej Slanej nečítali úradnú správu – rok 2006
Písalo sa v nej, že zastavenú činnosť po 4 žltých kartách má Jozef Michalanský. Nižná Slaná zdolala Kovstav, avšak zápas bol skontumovaný pre štart Michalanského.
- Zápas viedol laik
Jedná sa napr. o zápas dorastu Nižná Slaná – Vyšná Slaná v roku 2004
Rozhodca sa urazil
V roku 2014 na turnaji v Gemerskej Polome Július Gyenes počúval počas zápasu neustálu kritiku domácich hráčov, a tak odišiel z ihriska a zápas viedol asistent Kuchen z Revúcej.
- Viac brankárov
Na jeseň 2013 mala Gemerská Poloma na lavičke počas zápasov dvoch náhradných brankárov. Na jar 2008 mal pre zmenu Štítnik K. T. štyroch brankárov na súpiske.
Za Gemerskú Polomu neoprávnene áno za Betliar nie
Štefan Tomášik neoprávnene nastúpil za dorast G. Polomy v roku 2007 proti Vlachovu. V roku 2008 ho nahovorili funkcionári Betliara, proti Gemerskej Polome ho však poznal tréner hostí Benedik, a tak zápas bol skontumovaný.
- Z hosťovaní dvoch hráčov nebolo nič - 2011
Nižná Slaná mala posilniť káder v roku 2011 o dvoch hráčov. Predseda klubu Ján Vieloha však nebol dlhší čas v obci, ale iných funkcionárov nepoveril vybavením hosťovaní.
Zabudli napísať hráča do zápisu o stretnutí - 2012
Jedná sa o zápas N. Slaná - G. Hôrka B, Štefan Tomášik síce prišiel na zápas, ale sledoval ho iba ako divák, lebo v zápise o stretnutí nebol napísaný.
- Tréner Benedik
Mal problémy s hlasom v roku 2007, keď často kričal na hráčov.
Zaujímavé vyjadrenia divákov
Zápas N. Slaná – Vlachovo 2001 - Diváci sa vyjadrili na štýl hry domácich: „Tak ako naši s Japonskom“.
Zápas G. Poloma – Dlhá Ves - Hatvaník prekonal Pavlíniho v roku 2003 strelou z najmenej z 30 metrov. Domáci diváci: „Flegmaticky zakončil“.
- Zápas N. Slaná – Štítnik, jeseň 2000
S hosťami pricestovalo na zápas aj pár divákov. Brankár Marcel Čipka jedného z nich ubezpečoval: „Nebojte sa, báči, nedostanem ani jeden gól“, zápas skončil 5:2.
2008 – 2009 zápas Rudnej
Tréner Branislav Kurian povzbudil zverencov, že majú hrať tvrdšie, ale Demkovi odkázal: „Miko ty nie, máš kartu.“
- 2002 vycestovanie Nižnej Slanej do Tepličky
Hráči Nižnej Slanej nahovorili Mariána Adama, aby vycestoval do Tepličky, rovnako prehovorili aj rodičov Štefana Tomášika, aby ho už konečne pustili vycestovať na zápas dospelých, aby videl svojho obľúbeného hráča v strede zálohy, nakoľko doma hrával vpravo. Nakoniec však z toho nebolo nič, lebo Dušan Vandrášik rozhodol, že Štefana Tomášika nezoberú do Tepličky.
2013 chyba v tlači
"Paliha prišiel na hosťovanie z Nižnej Slanej do Gemerskej Polomy," uvádzal Gemerský denník, pravda to však nie je, lebo za Nižnú Slanú nikdy nehrával.
- Brankár sa rozprával s divákom za bránou, jeseň 2002
Ide o zápas N. Slaná – K. Teplica (1:5) a brankára hostí Martina Stankoviča, ktorý sa rozprával s domácim divákom. Naviac chytil aj penaltu Štefanovi Ruszóovi.
2002 – 2003 Kovstav – N. Slaná žiaci
Na zápas žiakov Kovstav – Nižná Slaná cestovala s hráčmi Nižnej Slanej manželka trénera Rudolfa Ferenčáka, ktorý nemohol prísť na zápas.
- Lídri, ktorí netrénovali v jesennej časti
Jedná sa o mužstvo Gemerskej Polomy na jeseň 2003, tréner Marián Ferenc odstúpil pred jarnou časťou, hráči na tréningy nechodili. Druhým prípadom bola Nižná Slaná na jeseň 2009.
Hosťovanie s podmienkou – rok 2004
Jedná s o hráčov Nižnej Slanej Petra Šimona a Róberta Zerolu, podmienkou ich hosťovania vo Vlachove bolo, že budú hrávať v základnej zostave.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.