- Problémy s dresmi 2010 / 2011
Nižná Slaná pricestovala do Pače na jeseň 2010 bez dresov. Gemerská Poloma pre zmenu na jar 2011 nechala dresy v Plešivci.
Predseda klubu nepozná hráča jeseň 2009, jeseň 2011
Ján Chanas nepoznal hráča Štefana Tomášika, ktorý síce nebol v mužstve, ale na tréningy chodil. Rovnako Ján Pitoňák nepoznal meno brankára, ktorý nastúpil doma proti Vlachovu, keď nahlasoval zostavu pre webovú stránku.
- Čudné praktiky v roku 2009 a v roku 2011
Gemerský denník uvádza, že za Nižnú Slanú strelil góly hráč Regrut za funkcionárčenia Radovana Hajčiho a Jána Pitoňáka, ten však zanechal aktívnu činnosť ešte v doraste a sám potvrdil, že on to nebol.
Alkohol k futbalu nepatrí 2008, 2012, 2004
V roku 2008 v Plešivci sa počas polčasovej prestávky v šatni občerstvili alkoholom hráči Gemerskej Polomy Hatvaník, Kakalejčík, R. Lipták a brankár Krnáč.
Predseda klubu Nižnej Slanej Milan Petergáč taktiež prišiel na domáci zápas pod vplyvom alkoholu, čo naznačilo jeho správanie.
Stopér Slavošoviec Ivan Eštók využil prerušenie hry a išiel ku divákom a občerstvil sa pivom. To neuniklo delegátovi Štefanovi Hadarovi. Za svoj čin dostal trest od disciplinárnej komisie.
- Urážky od divákov
V sezóne 2004 – 2005 v derby Štítnik – Plešivec musel Miloš Gallo počúvať rôzne pokriky divákov, napr., že je hráč nula, hlásateľ Miloš Gallo st. po premenení penalty Milošom Gallom zahlásil, že gól strelil hráč nula.
V roku 2010 Štefan Tomášik presedel v zápase proti rezerve Gemerskej Polomy zápas len na lavičke, po skončení zápasu si vypočul poznámky dvoch divákov na svoju adresu a od jedného z domácich hráčov, že je zradca.
V Nižnej Slanej nečítali úradnú správu – rok 2006
Písalo sa v nej, že zastavenú činnosť po 4 žltých kartách má Jozef Michalanský. Nižná Slaná zdolala Kovstav, avšak zápas bol skontumovaný pre štart Michalanského.
- Zápas viedol laik
Jedná sa napr. o zápas dorastu Nižná Slaná – Vyšná Slaná v roku 2004
Rozhodca sa urazil
V roku 2014 na turnaji v Gemerskej Polome Július Gyenes počúval počas zápasu neustálu kritiku domácich hráčov, a tak odišiel z ihriska a zápas viedol asistent Kuchen z Revúcej.
- Viac brankárov
Na jeseň 2013 mala Gemerská Poloma na lavičke počas zápasov dvoch náhradných brankárov. Na jar 2008 mal pre zmenu Štítnik K. T. štyroch brankárov na súpiske.
Za Gemerskú Polomu neoprávnene áno za Betliar nie
Štefan Tomášik neoprávnene nastúpil za dorast G. Polomy v roku 2007 proti Vlachovu. V roku 2008 ho nahovorili funkcionári Betliara, proti Gemerskej Polome ho však poznal tréner hostí Benedik, a tak zápas bol skontumovaný.
- Z hosťovaní dvoch hráčov nebolo nič - 2011
Nižná Slaná mala posilniť káder v roku 2011 o dvoch hráčov. Predseda klubu Ján Vieloha však nebol dlhší čas v obci, ale iných funkcionárov nepoveril vybavením hosťovaní.
Zabudli napísať hráča do zápisu o stretnutí - 2012
Jedná sa o zápas N. Slaná - G. Hôrka B, Štefan Tomášik síce prišiel na zápas, ale sledoval ho iba ako divák, lebo v zápise o stretnutí nebol napísaný.
- Tréner Benedik
Mal problémy s hlasom v roku 2007, keď často kričal na hráčov.
Zaujímavé vyjadrenia divákov
Zápas N. Slaná – Vlachovo 2001 - Diváci sa vyjadrili na štýl hry domácich: „Tak ako naši s Japonskom“.
Zápas G. Poloma – Dlhá Ves - Hatvaník prekonal Pavlíniho v roku 2003 strelou z najmenej z 30 metrov. Domáci diváci: „Flegmaticky zakončil“.
- Zápas N. Slaná – Štítnik, jeseň 2000
S hosťami pricestovalo na zápas aj pár divákov. Brankár Marcel Čipka jedného z nich ubezpečoval: „Nebojte sa, báči, nedostanem ani jeden gól“, zápas skončil 5:2.
2008 – 2009 zápas Rudnej
Tréner Branislav Kurian povzbudil zverencov, že majú hrať tvrdšie, ale Demkovi odkázal: „Miko ty nie, máš kartu.“
- 2002 vycestovanie Nižnej Slanej do Tepličky
Hráči Nižnej Slanej nahovorili Mariána Adama, aby vycestoval do Tepličky, rovnako prehovorili aj rodičov Štefana Tomášika, aby ho už konečne pustili vycestovať na zápas dospelých, aby videl svojho obľúbeného hráča v strede zálohy, nakoľko doma hrával vpravo. Nakoniec však z toho nebolo nič, lebo Dušan Vandrášik rozhodol, že Štefana Tomášika nezoberú do Tepličky.
2013 chyba v tlači
"Paliha prišiel na hosťovanie z Nižnej Slanej do Gemerskej Polomy," uvádzal Gemerský denník, pravda to však nie je, lebo za Nižnú Slanú nikdy nehrával.
- Brankár sa rozprával s divákom za bránou, jeseň 2002
Ide o zápas N. Slaná – K. Teplica (1:5) a brankára hostí Martina Stankoviča, ktorý sa rozprával s domácim divákom. Naviac chytil aj penaltu Štefanovi Ruszóovi.
2002 – 2003 Kovstav – N. Slaná žiaci
Na zápas žiakov Kovstav – Nižná Slaná cestovala s hráčmi Nižnej Slanej manželka trénera Rudolfa Ferenčáka, ktorý nemohol prísť na zápas.
- Lídri, ktorí netrénovali v jesennej časti
Jedná sa o mužstvo Gemerskej Polomy na jeseň 2003, tréner Marián Ferenc odstúpil pred jarnou časťou, hráči na tréningy nechodili. Druhým prípadom bola Nižná Slaná na jeseň 2009.
Hosťovanie s podmienkou – rok 2004
Jedná s o hráčov Nižnej Slanej Petra Šimona a Róberta Zerolu, podmienkou ich hosťovania vo Vlachove bolo, že budú hrávať v základnej zostave.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).