- Problémy s dresmi 2010 / 2011
Nižná Slaná pricestovala do Pače na jeseň 2010 bez dresov. Gemerská Poloma pre zmenu na jar 2011 nechala dresy v Plešivci.
Predseda klubu nepozná hráča jeseň 2009, jeseň 2011
Ján Chanas nepoznal hráča Štefana Tomášika, ktorý síce nebol v mužstve, ale na tréningy chodil. Rovnako Ján Pitoňák nepoznal meno brankára, ktorý nastúpil doma proti Vlachovu, keď nahlasoval zostavu pre webovú stránku.
- Čudné praktiky v roku 2009 a v roku 2011
Gemerský denník uvádza, že za Nižnú Slanú strelil góly hráč Regrut za funkcionárčenia Radovana Hajčiho a Jána Pitoňáka, ten však zanechal aktívnu činnosť ešte v doraste a sám potvrdil, že on to nebol.
Alkohol k futbalu nepatrí 2008, 2012, 2004
V roku 2008 v Plešivci sa počas polčasovej prestávky v šatni občerstvili alkoholom hráči Gemerskej Polomy Hatvaník, Kakalejčík, R. Lipták a brankár Krnáč.
Predseda klubu Nižnej Slanej Milan Petergáč taktiež prišiel na domáci zápas pod vplyvom alkoholu, čo naznačilo jeho správanie.
Stopér Slavošoviec Ivan Eštók využil prerušenie hry a išiel ku divákom a občerstvil sa pivom. To neuniklo delegátovi Štefanovi Hadarovi. Za svoj čin dostal trest od disciplinárnej komisie.
- Urážky od divákov
V sezóne 2004 – 2005 v derby Štítnik – Plešivec musel Miloš Gallo počúvať rôzne pokriky divákov, napr., že je hráč nula, hlásateľ Miloš Gallo st. po premenení penalty Milošom Gallom zahlásil, že gól strelil hráč nula.
V roku 2010 Štefan Tomášik presedel v zápase proti rezerve Gemerskej Polomy zápas len na lavičke, po skončení zápasu si vypočul poznámky dvoch divákov na svoju adresu a od jedného z domácich hráčov, že je zradca.
V Nižnej Slanej nečítali úradnú správu – rok 2006
Písalo sa v nej, že zastavenú činnosť po 4 žltých kartách má Jozef Michalanský. Nižná Slaná zdolala Kovstav, avšak zápas bol skontumovaný pre štart Michalanského.
- Zápas viedol laik
Jedná sa napr. o zápas dorastu Nižná Slaná – Vyšná Slaná v roku 2004
Rozhodca sa urazil
V roku 2014 na turnaji v Gemerskej Polome Július Gyenes počúval počas zápasu neustálu kritiku domácich hráčov, a tak odišiel z ihriska a zápas viedol asistent Kuchen z Revúcej.
- Viac brankárov
Na jeseň 2013 mala Gemerská Poloma na lavičke počas zápasov dvoch náhradných brankárov. Na jar 2008 mal pre zmenu Štítnik K. T. štyroch brankárov na súpiske.
Za Gemerskú Polomu neoprávnene áno za Betliar nie
Štefan Tomášik neoprávnene nastúpil za dorast G. Polomy v roku 2007 proti Vlachovu. V roku 2008 ho nahovorili funkcionári Betliara, proti Gemerskej Polome ho však poznal tréner hostí Benedik, a tak zápas bol skontumovaný.
- Z hosťovaní dvoch hráčov nebolo nič - 2011
Nižná Slaná mala posilniť káder v roku 2011 o dvoch hráčov. Predseda klubu Ján Vieloha však nebol dlhší čas v obci, ale iných funkcionárov nepoveril vybavením hosťovaní.
Zabudli napísať hráča do zápisu o stretnutí - 2012
Jedná sa o zápas N. Slaná - G. Hôrka B, Štefan Tomášik síce prišiel na zápas, ale sledoval ho iba ako divák, lebo v zápise o stretnutí nebol napísaný.
- Tréner Benedik
Mal problémy s hlasom v roku 2007, keď často kričal na hráčov.
Zaujímavé vyjadrenia divákov
Zápas N. Slaná – Vlachovo 2001 - Diváci sa vyjadrili na štýl hry domácich: „Tak ako naši s Japonskom“.
Zápas G. Poloma – Dlhá Ves - Hatvaník prekonal Pavlíniho v roku 2003 strelou z najmenej z 30 metrov. Domáci diváci: „Flegmaticky zakončil“.
- Zápas N. Slaná – Štítnik, jeseň 2000
S hosťami pricestovalo na zápas aj pár divákov. Brankár Marcel Čipka jedného z nich ubezpečoval: „Nebojte sa, báči, nedostanem ani jeden gól“, zápas skončil 5:2.
2008 – 2009 zápas Rudnej
Tréner Branislav Kurian povzbudil zverencov, že majú hrať tvrdšie, ale Demkovi odkázal: „Miko ty nie, máš kartu.“
- 2002 vycestovanie Nižnej Slanej do Tepličky
Hráči Nižnej Slanej nahovorili Mariána Adama, aby vycestoval do Tepličky, rovnako prehovorili aj rodičov Štefana Tomášika, aby ho už konečne pustili vycestovať na zápas dospelých, aby videl svojho obľúbeného hráča v strede zálohy, nakoľko doma hrával vpravo. Nakoniec však z toho nebolo nič, lebo Dušan Vandrášik rozhodol, že Štefana Tomášika nezoberú do Tepličky.
2013 chyba v tlači
"Paliha prišiel na hosťovanie z Nižnej Slanej do Gemerskej Polomy," uvádzal Gemerský denník, pravda to však nie je, lebo za Nižnú Slanú nikdy nehrával.
- Brankár sa rozprával s divákom za bránou, jeseň 2002
Ide o zápas N. Slaná – K. Teplica (1:5) a brankára hostí Martina Stankoviča, ktorý sa rozprával s domácim divákom. Naviac chytil aj penaltu Štefanovi Ruszóovi.
2002 – 2003 Kovstav – N. Slaná žiaci
Na zápas žiakov Kovstav – Nižná Slaná cestovala s hráčmi Nižnej Slanej manželka trénera Rudolfa Ferenčáka, ktorý nemohol prísť na zápas.
- Lídri, ktorí netrénovali v jesennej časti
Jedná sa o mužstvo Gemerskej Polomy na jeseň 2003, tréner Marián Ferenc odstúpil pred jarnou časťou, hráči na tréningy nechodili. Druhým prípadom bola Nižná Slaná na jeseň 2009.
Hosťovanie s podmienkou – rok 2004
Jedná s o hráčov Nižnej Slanej Petra Šimona a Róberta Zerolu, podmienkou ich hosťovania vo Vlachove bolo, že budú hrávať v základnej zostave.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-