Ako hodnotíte jesennú časť ?
- S jesennou časťou nie som spokojný, nakoľko sme v tabuľke skončili až na predposlednom mieste. V minulosti sme hrali o špicu tabuľky. V čase, kedy sme chceli postúpiť do I. triedy, odišli z kádra štyria kľúčoví hráči, vrátane brankára. Začali sme hľadať hocijakých hráčov, len aby sme udržali futbal. Nakoniec sa našli hráči, medzi nimi aj takí, ktorí o futbale nemajú ani šajnu, ale prišli, aby si aspoň miesto zastali a aby sa futbal hral. Týmto im chcem poďakovať a dávam pred nimi klobúk dole. V Štítniku sme nastúpili deviati a dohrávali ôsmi a dostali sme 10 gólov. V tomto zápase bola názorná ukážka, ako futbal v okrese funguje, keď niekto môže všetko a iní nič. Delegátom zápasu bol p. Drenko a vôbec nič sa neudialo keď ich hráč (hostí) samovoľne zišiel z ihriska a po polčase prišiel na miesto neho náhradník, ako keby boli striedali. Nič sa neudialo! Ľutujem, že sme nezišli z ihriska a mali sme ísť domov. A nehovorím o neskutočných vulgárnostiach na adresu rozhodcov, najlepšieho strelca druhej triedy pána Miloša Galla, ktoré boli samozrejme nepotrestané.
Máme parádne ihrisko, máme dresy, tepláky, ktoré som spolu s bratom kúpil za vlastné peniaze, tričká, lopty a dobrých ľudí, ktorí sa o futbal starajú. Mužstvo máme prestarlé a pomýšľali sme aj na to, že skončíme, lebo keď som ešte hral aj ja obrana, mala pomaly 250 rokov.
Odišli nám chlapci zo Smolníka, nakoľko si doma založili klub. Tiež nám pomohli v ťažkých chvíľach, za čo im z tohto miesta ďakujem.
Do budúcna urobíme všetko preto, aby sme neskončili ako Dedinky, Vlachovo, Slavošovce, hoci nemáme od toho ďaleko.
Ako prebiehala zimná príprava ?
- Absolvovali sme sústredenia na Dobšinskej Maši , wellness na Prednej Hore a tri dni v Slovenskom raji. Zúčastnili sa ich však iba starší hráči, z mladých prišiel iba jeden. Zimná príprava ani nebola, veľa hráčov hrá v zime hokej a kondíciu naháňa takto.
V akom zložení pracuje výbor FK Pača ?
- Predseda: Ladislav Zagiba, vedúci mužstva Ján Toplanský, pokladník Martin Bernát.
|
Doterajšie výsledky v ročníku 2016/2017: Jeseň |
FK Baník Štítnik – Pača 10:0 Jar |
Káder: Pavol Lenkey – Milan Cmorik, Jaroslav Sústrik, Ivan Šoltés, Maroš Slávik, Matej Zagiba, Róbert Adam, Ľubomír Gajdoš, Ľuboslav Ivančo, Patrik Köteles, Ján Lenkey, Ján Bocko, Jozef Liška, Oliver Pačay, Martin Slávik, Tomáš Gonos, Ladislav Zagiba, Michal Richvajs, Michal Tóth, Jakub Pisár
Najstarší hráči: Jaroslav Sústrik, Ladislav Zagiba (obaja 50 rokov).
Pripravil Ing. Štefan Tomášik































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.