Z piatoligistov tentoraz dopadli najlepšie Dobšinčania, ktorí si doma nielen dobre zastrieľali, ale získali ďalšie tri cenné body. Jeden z ich hráčov si však vyslúžil druhú žltú kartu a zápas nedohral. Zápas nedohrali niektorí hráči ani v I. triede. Ľutovať môžu najmä Bystrania, ktorí si z Rudnej nepriviezli ani bod a ďalší z ich okypteného mužstva nedohral ani zápas. V najnižšej súťaži v II. triede pritiahol do Gemerskej Polomy najviac divákov návrat bývalých hráčov, ktorí tentoraz pod hlavičkou FK Baník Štítnik rozdávajú svojim súperom góly ako na želanie. Dvesto divákov na zápas však pripomínal niekdajšiu slávu futbalistov Polomy. V zápase sa museli skloniť pred svojím súperom zo Štítnika. Z dorasteneckých zápasov upútal pozornosť výsledok bystranských mladých hráčov v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Po bezgólovom polčase sa v druhej polovici zápasu zomkli. Ani po dvojgólovom vedení domácich sa nevzdali, strelili ešte 4 góly a získali tak tri cenné body. Naďalej tak vedú tabuľku súťaže I. triedy. Skóre si v II. triede polepšili tentoraz hráči Rakovnice, ktorí doma nič nedarovali deviatim hosťujúcim hráčom Brzotína.
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH 23. KOLO 29.4.2017 16.00
|
TABUĽKA PO 23. KOLE:
|
V. LIGA K - G 19. KOLO 30.4.2017 16.00
|
Veľká Ida - FK Gemerská Hôrka 2:0 (1:0). G: Sz. Bortyák, L. Svajko. ŽK: R. Šrobár L. Hruška. R: N. Jančár - Š. Kavčák, J. Škodi. DS: A. Stretavský. Di: 100. MFK Dobšiná - Cementár Turňa n/T 7:0 (2:0). G: R. Gotthardt a F. Fabián po 2, M.Putnocký, M. Gelda, A. Gallo. ŽK: M. Putnocký + 1 ČK - R. Polák, P. Kováč, R. Ivanko. Di: 100. MFK Dobšiná privítala posledné mužstvo V. ligy K – G, Turňu n/B. Po prvej vážnejšej útočnej akcii po ľavej strane sa domáci ujali vedenia 1:0. Potom mali domáci niekoľko minút prevahu a mali ďalšie šance (napr. samostatný nájazd), ale nepremenili. Na druhej strane zase hosťujúci TABUĽKA PO 19. KOLE:
|
hráč nastrelil strelou z 20 metrov brvno Mišinovej brány. Neskôr boli v hre domácich nepresnosti, naviac strední záložníci riešili rozohrávku individuálne a dochádzalo k stratám lopty. Po dvadsiatich minútach striedal hosťujúci tréner skúseného hráča hostí Pavla Vevericu. Zaujímavosťou bolo rozohranie fair play hosťami. Tí namiesto toho, aby domácim vrátili loptu, založili útočnú akciu a takmer skórovali. Domáci odpovedali útočnou akciou, vpravo po efektnej pätičke Geldu sa dostal Gotthardt do úniku. V šestnástke bol faulovaný a nasledovala penalta, z ktorej skóroval A. Gallo. Putnockého strela z diaľky bola nepresná. Mišina rozohral malú domov. Brankár Turne vyrazil hlavičku domáceho hráča na roh, ale nasledoval kop od brány. Rovnako kryl strelu k pravej žrdi. V druhom polčase sa hra veľmi nezmenila. Domáci hostí prevýšili, okrem 5 gólov strelili aj ďalšie dva, ale z ofsajdu. Po strele hostí zasahoval Mišina, rovnako vyrážal centrovanú loptu. Gelda zahrával štyri rohy, z toho dva nakrátko. Barnák zahrával priamy kop z ľavej strany, domáci hráč sa dostal do šance, ale nepremenil. Po dlhom aute z ľavej strany hráč Dobšinej Fabian skóroval. M. Gelda sa dostal do samostatného nájazdu, ale nepremenil. Z následného rohu, ktorý zahral loptu z bránkovej čiary vykopával hráč súpera. Po útočnej akcii domácich vpravo sa lopta dostala k nepokrytému Fabianovi a ten strelou k žrdi prekonal súperovho brankára. Ďalšie dva góly pridal Gotthardt, z toho jeden po brejku po pravej strane. Barnák ponúkol Geldovi gól, keď obišiel obrancu aj brankára a Gelda skóroval do prázdnej brány. V závere bol Putnocký faulovaný, avšak oplácal a dostal druhú žltú kartu a musel opustiť hraciu plochu. Ďalšou zaujímavosťou bolo, že rozhodca nechtiac fauloval domáceho hráča pri hre. Domáci stopér zmaril viaceré akcie hostí. Striedajúci Baquero na poste ľavého obrancu rozohral dve akcie. Ostatné výsledky: Kokšov-Bakša - Slávia Košice 3:1, Malá Ida - Košická N. Ves 2:0, Kechnec - Poproč 4:3, Ťahanovce - Sokoľany 1:1, Čečejovce - Perín 1:2. |
I. TRIEDA 19. KOLO 30.4.2017 16.00
|
TABUĽKA PO 19. KOLE:
|
II. TRIEDA 13. KOLO 30.4.2017 16.00
|
|
DORAST
III. LIGA K-G 19.KOLO 29.4.2017
|
|
I. TRIEDA 7.KOLO 29.4.2017
|
Krh. Dlhá Lúka - Rožňavské Bystré 2:4 (0:0). G: M. Kurina, F. Ungváry-Szabó - A. Palečko, Cs. Koncz ml., D. Hloška, M. Polyák. R: V. Martinko. Di: 10. Góly padali len v II. polčase. Vedenia 2:0 sa ujali najprv domáci Dlholúčania, aby hostia z Bystrého sústredenou hrou a presnými strelami rozhodli zápas v prospech seba. Udržali si tak v tabuľke 1. miesto.
|
|
ŽIACI
I. TRIEDA 7. KOLO 29.4.2017
|
FK Krh. Podhradie - MFK Dobšiná 5:5 (2:3). G: Zs. Prékop 3, P. Stuller, D. Mikula - M. Tokarčík 3, L. Fedirko, S. Čonka. ŽK: baz kariet. R: M. Šimčák. Div: 20. Papiereň Slavošovce - FK Plešivec 7:2 (3:2). G: V. Lalík 3, S. Gunár, K. Lalík, T. Karalo, L. Felezký - D. Beke, M. Kliment. ŽK: bez kariet. R: R. Mikulec. Di: 30. Polom Gemerská Poloma - Baník Drnava ? |
|
(MG od)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.