Komentár: V klube došlo k zmene vedenia keď novým predsedom sa stal Anton Furman. Rovnako sa novým trénerom stal Jozef Tománek, ktorý vystriedal Mikuláša Komanického. Mužstvo bolo na 5-dňovom sústredení v Piešťanoch a týždňovom sústredení v Maďarsku. Z kádra odišli Pavlišin, Stehel, Schelling, Zachar a Plichta. Do prípravy sa zapojili aj dorastenci Varga, Gömöri, Gočaltovský, Suchan, Vojčík a Beňo. Káder na jeseň doplnili: z Moldavy Boda, zo Zvolena Flašík, z Lubeníka brankár Vavrek, Poruba z Martina, Gallo z Rožňavy, Beneš zo Strážova, Slobodník z Banskej Bystrice. V jesennej časti doma mužstvo neprehralo ani raz a vonku získalo 3 body. S umiestnením po jesennej časti bola spokojnosť. Slabinou mužstva bolo premieňanie šancí a hra záložnej formácie. Zranenia sa nevyhli Puterovi a Boskovičovi. V jarnom prestupovom období odišiel z kádra Gallo a prišiel Knut. Novým trénerom sa stal Alexander Nagy. V rámci jarnej prípravy mužstvo absolvovalo sústredenie na Hrádku Mužstvo na jar doma prehralo iba raz a to s Dubnicou, zo súperových ihrísk sa mu podarilo získať na jar 3 body. Celkovo mužstvo skončilo na 8. mieste.
|
Letná príprava: Moravany – Jelšava 0:5 |
Jeseň 1993: Petržalka – Jelšava 3:0 |
Jarná príprava: Jelšava – Zvolen 4:1 |
|
Jar 1994
|
|
Káder Jelšavy: Schmiedl, Vavrek – Barna, Lukáč, Palík, Dzura, Lunter, Flašík, Boda, Hanes, P. Gajan, Putera, Beneš, Rendoš, Gočaltovský, Vojčík, Knut, Bača, Tatarko, Gallo (jeseň), Poruba, Boskovič, Kišbandy, Boroš, Molčan, Fízer, Slobodník (všetci 3 jeseň) Tréner: jeseň Jozef Tománek, jar Alexander Nagy, asistent: Ladislav Gajdoš, masér: Pavol Macko |
Jelšava – Petržalka 1:0 BodaPripravil: Ing. Štefan Tomášik
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.