Komentár: V klube došlo k zmene vedenia keď novým predsedom sa stal Anton Furman. Rovnako sa novým trénerom stal Jozef Tománek, ktorý vystriedal Mikuláša Komanického. Mužstvo bolo na 5-dňovom sústredení v Piešťanoch a týždňovom sústredení v Maďarsku. Z kádra odišli Pavlišin, Stehel, Schelling, Zachar a Plichta. Do prípravy sa zapojili aj dorastenci Varga, Gömöri, Gočaltovský, Suchan, Vojčík a Beňo. Káder na jeseň doplnili: z Moldavy Boda, zo Zvolena Flašík, z Lubeníka brankár Vavrek, Poruba z Martina, Gallo z Rožňavy, Beneš zo Strážova, Slobodník z Banskej Bystrice. V jesennej časti doma mužstvo neprehralo ani raz a vonku získalo 3 body. S umiestnením po jesennej časti bola spokojnosť. Slabinou mužstva bolo premieňanie šancí a hra záložnej formácie. Zranenia sa nevyhli Puterovi a Boskovičovi. V jarnom prestupovom období odišiel z kádra Gallo a prišiel Knut. Novým trénerom sa stal Alexander Nagy. V rámci jarnej prípravy mužstvo absolvovalo sústredenie na Hrádku Mužstvo na jar doma prehralo iba raz a to s Dubnicou, zo súperových ihrísk sa mu podarilo získať na jar 3 body. Celkovo mužstvo skončilo na 8. mieste.
|
Letná príprava: Moravany – Jelšava 0:5 |
Jeseň 1993: Petržalka – Jelšava 3:0 |
Jarná príprava: Jelšava – Zvolen 4:1 |
|
Jar 1994
|
|
Káder Jelšavy: Schmiedl, Vavrek – Barna, Lukáč, Palík, Dzura, Lunter, Flašík, Boda, Hanes, P. Gajan, Putera, Beneš, Rendoš, Gočaltovský, Vojčík, Knut, Bača, Tatarko, Gallo (jeseň), Poruba, Boskovič, Kišbandy, Boroš, Molčan, Fízer, Slobodník (všetci 3 jeseň) Tréner: jeseň Jozef Tománek, jar Alexander Nagy, asistent: Ladislav Gajdoš, masér: Pavol Macko |
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik

































Jelšava – Petržalka 1:0 Boda
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a