Hráči si to uvedomili a dali to patrične na ihrisku aj najavo. Od začiatku zatlačili súpera pred jeho pokutové územie, ale svoje šance nepremenili, lebo brankár hostí čaroval. Niekoľkokrát hráči, ale aj divaci sa čudovali, že všetko vychytal. V prvom polčase hostia hrali na jedného útočníka, ale priamo neohrozili domáceho gólmana. V 36. minute sa hostia dostali do šance,ale ich hráč Gibala netrafil prázdnu bránu. V druhom polčase domáci naďalej tlačili, ale bránkár hostí bol stále na svojom mieste. Od 60. minúty hostia začali lepšie kombinovať, a mali aj šance, ale Gejza Pulen zachraňoval. Škoda, že hráč hostí v 78. min. zbytočne fauloval a musel ísť predčasne pod sprchy. Vtedy sa začal drvivý tlak domáceho mužstva a znovu brankár Burkuš čarova. Pred krásnou návštevou rozhodoval Sedlák. Hlasy po stretnutí. Pán Domik, štatutár domáceho mužstva: "Ďakujem našim fanúšikom, že prišli v takom počte, a taktiež aj hlapcom, ktorí na ihrisku urobili veľa pre víťazstvo, ale brankár hostí nám nedal príležitosť tešiť sa z gólu." Hráč Miloš Gallo: "No, mali sme veľa šancí, ale ani jedna neprešla do siete". Veducí hostí: "V prvom plčase sa chlaci akoby zľakli súpera a nehrali svoju hru. V druhom polčase sme síce začali hrať, ale náš stoper sa nechal zbytočne vylučiť." Hráč Belej: Domáci mali viac šancí, ale nebolo ím súdené, aby vyhrali." Brankár hostí, Burkuš: "Nemal som možnosť oddychovať, lebo domáci stále do nás búšili. Ale diváci boli výborní."
MFK Rožňava - Pokrok Krompachy 0:0. ŽK: 0 – M. Košč + ČK, I. Košč, J. Baluch, D. Peták. R: D. Sedlák - P. Konečný, J. Eperješi, DS: J. Pribuda. Di: 800. ROŽŇAVA: Pulen – Breuer, Babik, Petruk, M. Gere, P. Gere C, M. Gallo, P. Sappanoš, F. Kovács (R. Kardos), J. Figúr (L. Drobňák), Zs. Ištók. Tréner: L. Dávid.
Text a foto: Ladislav Székely


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a