na futbalovom štadióne MFK Rožňava. Slávnostný nástup spestrili mažoretky – žiačky SŠI. Slávnostný výkop realizoval prezident MFK Rožňava pán Michal Domik. Moderátorom a zapisovateľom podujatia bol pán Ján Šmelko, „dvorný hlásateľ“ rožňavského futbalu a futbalového štadióna. Regulárnosť všetkých zápasov „strážil„ rozhodca pán Július Gyenes. Zástupcovia 5 mužstiev ( SŠI „A“, SŠI „B, DSS Jasanima, o.s. DSS Amalia a ZŠ Brzotín ) v horúcom letnom počasí vydávali zo seba čo najkvalitnejšie výkony, ktoré niekedy pripomínali hru „veľkých“ futbalistov. Všetky družstvá odviedli kvalitný športový výkon za výraznej podpory divákov prítomných na štadióne. Výsledky jednotlivých zápasov SŠI - ZŠ Brzotín 1:6, DSS Amalia o.s. - DSS Jasanima 0:1, SŠI B - ZŠ Brzotín 1:1, SŠI A – DSS Amalia o.s. 2:3, ZŠ Brzotín – DSS Jasanima 2:2, SŠI A – SŠI B 7:5 Celkovým víťazom sa stalo mužstvo ZŠ Brzotín a tak si ponechala minuloročný získaný putovný pohár. V prestávkach medzi zápasmi diváci mali možnosť zapojiť sa do rôznych hravých aktivít, za čo získali sladkú odmenu a všetci zúčastnení hráči obdržali chutné občerstvenie. Na slávnostnom vyhlásení výsledkov boli futbalistom odovzdané upomienkové darčeky a tričká podujatia. Na spoločnej fotografii, na ktorej úsmevy všetkých značia radosť a spokojnosť s týmto športovým podujatím a spoločné vedomie, že sa podarilo organizátorom a všetkým účastníkom splniť cieľ EFT: poskytnúť hendikepovaným športovcom a ich zdravým partnerom možnosť rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti, upevňovať zdravie, sebavedomie, prežiť pocit spolupatričnosti, upevniť či nadviazať priateľstvá, prejaviť lásku a vášeň k futbalu a k športu všeobecne, pomôcť prekonávať bariéry a prispieť tak k integrácii postihnutých detí do spoločnosti.
MFK Rožňava, držíme palce a tešíme sa v Rožňave na III.ligu!
(Zdroj: Facebook - Spojená škola internátna Rožňava)
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.