Pri kolíske zrodu futbalu a založení TJ mali najväčší podiel Csaba Koncz st. s Marekom Ďurským. Aj zo susedných Honiec prišli niektorí hráči, a tak sa prihlásili do žiackej súťaže v okrese. Začiatky tohto mužstva boli veľmi ťažké, výsledky mizivé a väčšinou boli obsadené dolné priečky súťaže. Raritou bolo, že hralo aj dievča, a to Veronika Znaková.
Mravčou a zodpovednou prácou trénerského dua začalo družstvo žiakov naberať chabé kontúry - chlapci sa učili hrať futbal za chodu súťaže. S trénerom a zároveň aktívnym hráčom Konczom st. prišli z Honiec chlapci Richard Ďurský, Filip Znak, bratia Uhrinovci, Adam Lajčák, Peter Kubej. Po dovŕšení žiackeho veku bolo družstvo prihlásené do okresnej dorasteneckej súťaže. Z Honiec prišli dvaja Konczovci, bratia Denis a Csaba ml., z Košíc prestúpil Filip Čapó, z okolitých dedín bolo mužstvo doplnené niekoľkými ďalšími začínajúcimi futbalistami, ktorí mali chuť hrať futbal. Príchodzie trio futbalistov rapídne zvýšilo úroveň hry, a tak sa časom začali dostavovať aj výsledky. Už to neboli 20 gólové prídely, ale s
niektorými mužstvami sme dokázali hrať vyrovnanú partiu, ba dokonca aj zvíťaziť. Vypracovali sa aj takí kvalitní hráči ako Riško Ďurský a Filip Znak, že odišli hrať do Rožňavy na hosťovanie, Ďurský dodnes. Kvalitnými tréningami pod vedením spomínanej dvojice sa dorastenci postupne predierali na popredné miesta v tabuľke okresnej súťaže. Hráči boli sústavne dopĺňaní novými posilami na rôznej úrovni futbalového kumštu. Záber je skutočne veľmi široký, čo si vyžaduje dobrú organizovanosť, aby hráči boli včas a v dostatočnom počte na zápas pripravení. Kto pozná rožňavský okres, vie dobre, že dostať na zápas hráčov pochádzajúcich z Honiec, Štítníka, Rožňavy, Rozložnej, Kunovej Teplice, Rakovnice, Brzotína, Ochtinej nie je jednoduché. Výsledky dobrej práce trénerov a zároveň vedúcich mužstva, organizátorov, rodičov, sa začali dostavovať. Hráči ako Denis Koncz, Csaba Koncz ml., Peter Kubej, Filip Čapó, Filip Znak, Damian Hloška, Tomáš Uhrin boli postupne preraďovaní do A mužstva, kde sa stali postupne platnými hráčmi základnej zostavy. Tak sa stala aj historická a nie každodenná udalosť, keď na zápase I. triedy dospelých v Dlhej Vsi nastúpili v základnej zostave otec s oboma synmi: Csaba Koncz st. - tréner, brankár, Denis ako stredný obranca a Csaba ml. v útoku. Koľkí otcovia sa môžu takýmto niečím pochváliť? To je poďakovanie za dlhoročnú prácu trénera, otca. Syn Mareka Ďurského je platným hráčom rožňavského dorastu, hrajúceho vo vyššej
| súťaži, schopný hrať okrem brankára na hociktorom poste a nerobí mu problém zaznamenať ani strelecký zápis. Bez zanietenosti týchto dvoch trénerov by určite viacerí z našich chlapcov futbal v živote nehrali, ale samozrejme nedá sa im odoprieť chuť bojovať a víťaziť. Takže heslo "dostať mládež na športoviská" v Rožňavskom Bystrom funguje až nadmieru. To je len dôkaz, že pri dobrej organizácii, chuti hrať a vyhrávať sa dostavia také vynikajúce výsledky a prvá priečka v súťaži. Chlapci z toľkých dedín vytvorili jednoliaty kolektív a prišiel rok 2017 a ovocie dozrelo. Nie nadarmo sa hovorí, že dobrý tréner je polovica úspechu. Dorastenci Rožňavského Bystrého sa stali majstrami okresu ročníka 2016/2017. Za to im patrí od nás Bystränov jedno veľké „ĎAKUJEME!" |
KONEČNÁ TABUĽKA - I. TRIEDA - DORAST - 2016/2017
|
Výsledky futbalových zápasov dorastencov Rožňavského Bystrého v I. triede v ročníku 2016/2017: FK Gemerská Hôrka - Rožňavské Bystré 3:7, Rožňavské Bystré - Krásnohorská Dlhá Lúka 10:1, Plešivec - Rožňavské Bystré 2:2, Betliar - Rožňavské Bystré 3:1, Rožňavské Bystré - Dobšiná 18:0, Rožňavské Bystré - Gemerská Hôrka 3:5, Krásnohorská Dlhá Lúka - Rožňavské Bystré 2:4, Rožňavské Bystré - Plešivec 5:0, Rožňavské Bystré - Betliar 1:0, Dobšiná - Rožňavské Bystré 1:6.
Ondrej Dorkin
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-