Okres Rožňava
Ťažko povedať či bol vlaňajší ročník v tomto okrese úspešný alebo nie. MFK Rožňava si vybojovala postup do 3. ligy – východ. Krásnohorské Podhradie bude aj v nasledujúcej sezóne pôsobiť v 4. lige – JUH. V V. lige Košicko – Gemerskej pôsobili Gemerská Hôrka a Dobšiná. Skončili na 12. resp. 13. mieste. Krásnohorská Dlhá Lúka ako víťaz I. triedy aj tohto roku však odmietla postup do tejto súťaže a naviac do 4. ligy postúpil aj druhý Kechnec. Vďaka týmto skutočnostiam sa Dobšiná udržala. V minulosti mužstvám z Gemera nestačilo na záchranu v V. lige ani 30 bodov, ale v súčasnosti to stačí.
V I. triede došlo k odhláseniu Nižnej Slanej a neskôr aj Vlachova zo súťaže. Hralo sa preto skôr o prestíž, keďže nikto nevypadával. O prvé miesto súperili Krh. Dlhá Lúka a Vyšná Slaná. Z II. triedy postupovali dve mužstvá FK Baník Štítnik a ŠK Baník Štítnik.
MFK Rožňava 2016 – 2017: Mišina (časť jesene), Pulen – P. Gere, M. Gere, L. Strelka, F. Kovács, Ištók (jar), Babik, Petrok (obaja jar), Hajdúk, R. Greško, Miloš Gallo, Korfanta, Ďuríček, Figúr, Sappanoš, Breuer, Havko, Husár, Drobňák, Kudela, Kardos (jar) , striedavý štart: Krak, Dusa
FK Krh. Podhradie
Súpiska: Marián Manko, László Csakó – Štefan Kún, Csaba Kiss, Matúš Mészner, Norbert Luko, Krištof Zubrický, Jozef Erdofalvi, Radoslav Kuzma, Zoran Zdechovan, Lukáš Heger, Maroš Almáši, Jaroslav Piater, Adrián Krak (jeseň), Július Benedik, Michal Tóth, Dávid Vozár, Andrej Vaško, Martin Pollák, Attila Prónyai, Roderik Šoltés, Kristián Korszinský, Roland Rezmuves, Štefan Darvaš, Milan Kozák, Dominik Gere, Dávid Genči, Daniel Freivolt (všetci 4 jar)
V. liga
FK G. Hôrka
Káder Gemerskej Hôrky na jeseň: Ondrej Siman, Zoltán Farkaš – Temetei – Miroslav Lörinc, Richard Szkokan, Alexander Izák, Roland Madarász, Dominik Gere, Róbert Ferdinand, Richard Kardos, Dávid Bodnár, Boris Vysoký, Štefan Tóth, Vladislav Vávra, Kristián Ragyina, Viktor Kováč, Gergely Tóth, Attila Balázs, Tibor Kardoš, Tomáš Galajda, Nikolas Ronyecz, Dávid Betík
Káder Gemerskej Hôrky na jar: Gabriel Asztalos, Zoltán Farkaš – Temetei – Dávid Bodnár, Štefan Tóth, Roland Madarász, Miroslav Lörinc, Viktor Kováč, Attila Prónyai, Richard Szkokan, Lukáš Hruška, Boris Vysoký, Marcel Laven, Adam Iboš, Akos Gyurán, Tibor Kardoš, Jozef Kovács, Alexander Izák, Vladislav Vávra, Richard Fazekaš , Zoltán Farkaš, Marcel Roth, Dávid Betík
MFK Dobšiná
Káder - Brankári: Štefan Potočný, Pavol Breuer, Štefan Mišina - Obrancovia: Matúš Poliak, Jaroslav Hutník, Adam Gallo, Miroslav Majerčák, Patrik Hutník, Peter Fabian, Július Strelka, Michael Delano – Baquero, Matej Dudra, Tomáš Turzák - Stredopoliari: Jerguš Barnák, Matej Gelda, Michal Langer, Matúš Martinko, Marek Dovčík, Ján Gelda, Peter Revay - Útočníci: Róbert Gotthardt, Lukáš Greško, Filip Fabian, Martin Strelka, Marcel Putnocký
Okresné súťaže
I. trieda – víťaz Krh. Dlhá Lúka
Krh. Dlhá Lúka: M. Maté, D. Maté – Jurínyi, K. Albert, Bošela, Kovács, Korintuš, Čižmár, Rusznyák, Zsilla, Hegedüs, Kuru, Klinko, Lovaš, Bodnár, J. Gebe, Klárik, V. Danko, A. Rigo, Spišák (jar)
II. trieda – postupujú Baník Štítnik a ŠK Štítnik
FK Baník Štítnik: Nemec – Grác, Havrlent, Miloš Zagiba, Kakalejčík, Viola, Hatvaník, M. Leng, Lukáč, J. Zdechovan, Miloš Gallo, Maroš Gallo, T. Leng, Jakub Rochl, Z. Zdechovan, M. Chochol (jar), P. Boroš, B. Milko, Krištof, Bene, Liptai, Prokšej (jar)
ŠK Baník Štítnik : Kandalík, Štefánik – J. Kolesár, R. Kolesár, Milan Gallo, A. Rochl, Tomi, Dudáš, Barboriak, Sivók, A. Krága, Škvareniak, Bakeš, Prokšej (jeseň), Žiga, Puškáš, Valent, Molnár (jar), Ján Rochl, Ragyina, R. Krága
ObFZ Rimavská Sobota
Mužstvá z dolného Gemera mali rovnako striedavé úspechy. Z II. ligy vypadla MŠK Rimavská Sobota a v novom ročníku bude pôsobiť v III. lige – Stred. Vo IV. lige bola vypadávajúcou Revúca, avšak zmeny v III. lige na poslednú chvíľu pre ňu napokon znamenali udržanie. V klube došlo po sezóne k zmenám. Vladimír Gallo už nebude mať na starosti mužstvo dospelých, ale ostane vo výbore, dôjde aj k zmene na poste trénera. V novej sezóne majú dostať predovšetkým šancu v zostave domáci hráči. Mužstvo Tornale také problémy ako Revúca nemalo. V V. lige skupine D pôsobilo viacero mužstiev z Gemera. O postup súperili Tisovec a Hajnáčka, postup si vybojoval Tisovec. Hnúšťa a Jesenské sa umiestnili na 10., resp. 9. mieste čo na záchranu stačilo. Tatran Muráň získal za celú sezónu 15 bodov a skončil na 12. mieste, ktoré na záchranu nestačilo. V 1. triede sa víťazom stal Lubeník a využil aj právo postupu do vyššej súťaže.II. liga
Rimavská Sobota: Prošovský, Olejník, Pascarenco – Spasojevič, Morháč, Gazda, Vasilko, Gnyp, Janco, Sekulič, Diamogoue, Wurczell, Lačarak, Hattori, Petrán, Miklovič, Trbalík, Puspoky, Vargic, Poljak, Ľupták, Fajčík, J. Balog, Uličný, Š. Balog, Petrusz, Husanik, Kuridze, Mazir, Kelemen, Mekheiev
IV. liga
MFK Revúca: L. Smerek, Opiela – Majerčík, T. Urc, Faško, Lunter, Krajňák, Kožička, Gömöri, Bystran, Antal, Šestina, E. Urc, Ganaj, M. Levický, Kasper, Švec, Šifra, Konček, Gallo, V. Levický, Okruhlica (jar), Mike, Petráš, Maté (všetci jar)
MFK Tornaľa: R. Juhász, Volgyi – Jankošik, Balog, Molnár, Hruška, Rozložník, Miglavic, Lenkey, D. Duczman, T. Duczman, Cs. Juhász, Kováč, Rubint, Jacso, Pipíška, Betík, Halász, Jaczo, Drnaj, Valaszkay, Boháčik, Nyiri, Gazda, Jonáš, Farkaš, Zsiros
V. liga
Hajnáčka: Š. Czene, Pelle, Varga – Trizna, Gáspar, Laššák, Hanyus, Bari, Basti, Bálint, Kulich, Ruszó, Šťavina, To. Molnár, Ti. Molnár, Jakab, Végh, Nagy, Kunya, Maté, Kalmár, Illés, Farkaš, Kovács, Koszorú
Jesenské: Maté, Michalek, Varga, Tóth – D. Barta, G. Barta, Arvay, Riecky, Szabó, Nagy, Domik, Š. Dányi, Bial, Pinter, Beláni, Šinglár, Mihályi, Kokeny, Lakatoš, Šťavina, Andráši, Boho, Hank, Čiešok, Szabó, Múčik, Kokai, P. Dányi
Hnúšťa: Pavlov, Katreniak – Foľko, Vetrák, Legen, M. Petrok, Hlôška, Balciar, Cavar, Lackovič, Szoke, Ladika, Rosiar, Jakubec, L. Petrok, Nemec, Caban, Beňuš, Trnavský, P. Zeleňák, S. Zeleňák, Prečuch, Geňa, Černák, Kradlák, Jak. Fatľa, M. Šaliga, Melicher, Štefánik, Hudec, Pliešovský, Gaštan
FK CSM Tisovec: Jakub Kočišiar, Andrej Sušila – Miroslav Gálik, Boris Vengrín, Miroslav Kubinec, Oto Brož, Tomáš Sudor, Stanislav Masár, Jozef Slovák, Ján Dacho, Milomir Sivčevič, Michal Prečuch, Radko Vývlek, Marek Hradovský, Boris Kriška, Michal Dragijský, Patrik Brndiar, Tomáš Antal, Ronald Dianiška, Ján Halaj, Ján Láska (obaja jarná časť), Róbert Hurák
Muráň: Hrbál, Tabak – Hodák, Huťan, Marek Mikuš, Giertl, J. Fatľa, Laurenčík, Marčák, Petalík, D. Fatľa, Frak, Verkin, Kubinec, Helik, Martin Mikuš, Urbaník, Regenda, Smrek, Olejník, Cibuľa, Matajz, Dacho, Huťan, Kochjar, Vavrek, M. Goldschmidt, J. Goldschmidt
I. trieda – víťaz Lubeník
Lubeník: Veis, M. Konček – L. Čellár, R. Belán, D. Vojčík, V. Ferko, R. Kónya, J. Ferko , M. Hreňo, J. Valaštek, R. Bryndzák, Antal, Laciak, M. Varga , Šavlík, P. Konček, V. Levický
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-