Ohlasy aktérov
Asistent trénera G. Hôrky Dávid Bodnár:
V Gemerskej Hôrke letná príprava nebola. Situácia bola veľmi zlá, keď sme ako hráči poodchádzali do iných klubov, ja osobne som sa odkúpil a som prestúpil do piatoligového mužstva FK Jesenské. Dôvodom boli pracovné povinnosti, lebo pracujem v okolí Rimavskej Soboty. Týždeň pred začiatkom sezóny poodchádzali aj ostatní hráči. Vyzeralo to veľmi zle , ale prezident klubu to nevzdal a zohnal hráčov, aby to nevyzeralo tak , že klub sa rozpadol pod jeho nohami. Na jeden zápas sa nevycestovalo kvôli nízkemu počtu hráčov, neboli ani 10. Po čase sa káder doplnil, prišli mladí hráči. Môžem povedať, že máme asi najmladšie mužstvo v lige. Niektorí hráči sú ešte dorastenci, iní zase teraz skončili v doraste a ďalší prišli len z okresnej súťaže, ale cieľom je, aby sa futbal v Gemerskej Hôrke nerozpadol. Ja ako bývalý hráč Gemerskej Hôrky som sa dohodol s prezidentom G. Hôrky Jaroslavom Švehlom a rád mu pomôžem ako asistent trénera. V mužstve chýbajú skúsenosti , bude to veľmi ťažká jeseň pre chalanov. Cieľom je uhrať čo najlepšie jesennú časť a do jari budeme mať 5 mesiacov na zmeny a na riešenie. Chceli by sme získať do konca jesennej časti aspoň šesť bodov.
Hráč Vyšnej Slanej Jerguš Barnák:
Prvé kolo sme hrali v Hrhove - hrali sme dobre kombinačne, zaslúžene sme vyhrali 3 : 0. Druhé kolo sme privítali doma Bohúňovo - mali sme do polčasu viesť o 6 gólov, ale nepremenili sme čisté šance, no vyhrali sme 4:0. V treťom kole sme hrali v Honciach, tam sme jednoznačne boli lepší od začiatku, hoci domáci hneď po našom úvodnom góle dokázali vyrovnať. Neskôr sa nám darilo strelecky a vyhrali sme 9:1. V Jablonove sme začali zle, súper využil dve šance a strelil dva góly, po prestávke to bol iný zápas, dali sme 5 gólov a nakoniec sme zaslúžene vyhrali 5:3. V Rožňavskom Bystrom to bola jednostranná záležitosť - boli sme dominantní na lopte a jednoznačne sme vyhrali 7:0.
Tajomník Hrhova Štefan Lengyel :
Z vlaňajšieho kádra dorastu vypadli iba dvaja (Tibor Szakács mimochodom najlepší strelec družstva resp. okresu v mládežníckych súťažiach a Ján Fazekaš). Podľa doterajších výsledkov to vyzerá, že sa ich podarilo nahradiť. Novými hráčmi sú v mužstve Kristián Dunka (na hosťovaní z Turne), Lukáš Buróci ( z FC Košice ) , Dávid Jánosdeák a Peter Kónya z vlastnej liahne. Podľa môjho názoru najväčšou posilou však je tréner Peter Pásztor. Najväčším nedostatkom minulých sezón bol chýbajúci tréningový proces. Dúfam, že už to je za nami. Tréningy máme dvakrát do týždňa a prvé výsledky už sú na svete. V prvom rade, chlapci pochopia že futbal síce hráme pre seba, aby my sme mali z toho radosť, ale tú radostnú atmosféru, čo okolo mužstva je pri zápasoch treba preniesť na divákov, rodičov, starých rodičov, spolužiakov ktorý prídu nás povzbudiť. Našim cieľom je vychovávať nielen futbalistov, ale aj dobrých ľudí.
Prehľad strelcov
6. liga
9 gólov: Jerguš Barnák (Vyšná Slaná), Florián Rohaly (Jablonov n/T), Ján Rochl (ŠK Baník Štítnik)
6 gólov: Gustáv Keršák (Vyšná Slaná) , Miloš Gallo (FK Baník Štítnik), Adrián Krága (ŠK Baník Štítnik), Ladislav Dávid (Rudná)
5 gólov: Csaba Flander (Dlhá Ves), Dávid Betík (Bohúňovo), Jaroslav Kamenský (Kružná), Attila Orvos (Dlhá Ves), Ladislav Varga (Kružná), Kilián Šoltés (Drnava), Ján Urban (Rudná)
4 góly: Adam Gallo (V. Slaná), Štefan Bodnár (Krh. Dlhá Lúka)
3 góly: Dominik Kakalejčík (FK Baník Štítnik), Róbert Ferdinand (Dlhá Ves), Gellert Zsilla (Krh. Dlhá Lúka), Adam Kardos (Jablonov) Timotej Lipták (Drnava), Dávid Novák (Dlhá Ves), Ondrej Kračún (V. Slaná), Lukáš Hajdu (Honce), Jaroslav Gebe (Krh. Dlhá Lúka), Stanislav Székely (Rudná), Ondrej Vysoký (Rudná), Oto Kerekeš (Kružná), Peter Kubej (Rožň. Bystré), Marián Szilágyi (Rožň. Bystré), Oto Varga (Honce)
2 góly: Roman Bubenčík (Rožň. Bystré), Marek Vranec (Honce), Filip Gallo (Vyšná Slaná), Patrik Mičinský (Dlhá Ves), Jakub Čelovský (Drnava), Jozef Rencsok (Drnava), Roland Fabian (Betliar), Alexander Polyák (Kružná), Lórant Zajdó (Jablonov n/T), Kristián Albert (Krh. Dlhá Lúka), Matej Chochol (FK Baník Štítnik), Ľubomír Hatvaník (FK Baník Štítnik), Martin Havrlent (ŠK Baník Štítnik), Juraj Rusnyák (Kružná), Dalibor Babič (Drnava), Zoran Molčan (Rudná), Marián Marciš (Betliar), Miroslav Fandák (Bohúňovo)
1 gól: Norbert Adamec (FK Baník Štítnik), Ján Pástor (Honce), Zoltán Üveges (Hrhov), Attila Labina (Dlhá Ves), Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka), Štefan Tóth (Bohúňovo), Alexander Izák (Bohúňovo), Michal Hranyó (Hrhov), Ivan Lörinc (Betliar), Martin Gallo (V. Slaná), Akos Kerekeš (Jablonov n/T), Daniel Tisza (Drnava), Mário Lovaš (Krh. Dlhá Lúka), Partik Klárik (Krh. Dlhá Lúka), Kristián Illés (Bohúňovo), Martin Arvay (Betliar), Štefan Dorkin (Rožň. Bystré), Róbert Hajdu (Hrhov), Brian Šoltés (Drnava), Adrián Rogos (V. Slaná), Peter Fabian (Kružná), Jakub Drenko (Rožň. Bystré), Tibor Szakács (Hrhov), Attila Kerekeš (Jablonov n/T), Ján Rusznyák (Krh. Dlhá Lúka), Attila Herczeg (Hrhov), Ladislav Lörinc (Betliar), Martin Sivók (ŠK Baník Štítnik), Roman Kováč (Drnava), Ladislav Mezei (Kružná), Peter Minčík (Rožň. Bystré), Partik Pál Baláž (Jablonov n/T), Norbert Gallo (Honce), Maroš Gallo (FK Baník Štítnik), Marek Cvíba (Dlhá Ves), Milan Gallo ( ŠK Baník Štítnik), Štefan Domik (Vyšná Slaná), Arnold Rigo ( Krh. Dlhá Lúka), Tomáš Zsigrai (Hrhov), Stanislav Ďuriček (Rudná), Jozef Lipták – Giba (Honce), Jozef Sklenár (Honce), Damián Hloška (Rož. Bystré), Ľubomír Lukáč (Kružná), Erik Polyák (Drnava)
7. liga
11 gólov: Zoltán Laven (Plešivec)
6 gólov: Boris Vysoký (Vlachovo)
4 góly: Attila Görgei (Lipovník), Stanislav Grančák (Dobšiná)
3 góly: Ondrej Leskovjanský (Vlachovo), Štefan Darvaš (Krh. Podhradie B), Ján Spišiak, Pavel Kašai (obaja ŠK Polom), Roland Szücs (Lipovník), Peter Fabian (Dobšiná), Róbert Horváth, Jozef Gulykáš (obaja Krh. Podhradie B), Ľudovít Gyenes (Lipovník),
2 góly: Peter Šimon (ŠK Polom), Róbert Gotthardt (Dobšiná), Ladislav Zubatý (Krh. Podhradie B), Dávid Bollo (Lipovník), Štefan Tolvaj (Krh. Podhradie B), Filip Volia (Rakovnica), Roland Volčko (Plešivec), Ján Lokos (Plešivec), Tomáš Korszinski (Lipovník)
1 gól: Ján Gulykáš (Krh. Podhradie B), Adam Burdiga (Rakovnica), Miloš Schvarz (ŠK Polom), Vladislav Vávra (Rakovnica), Matej Zagiba (Pača), Adrián Klement, Peter Repel (obaja Dobšiná), Florián Emödi (Lipovník), Jakub Matula (Vlachovo), Martin Kónya (Ml. Brzotín), Attila Potocký (Plešivec) , Norbert Vozár (Lipovník), Rastislav Džobák (Čoltovo), Zoltán Tomi (Plešivec), Patrik Görgei (Lipovník), Viktor Tamáš (Čoltovo), Vladimír Zsóri (Plešivec), Michal Langer (Dobšiná), Ján Gelda (Vlachovo), Michal Dorčák, Lukáš Jasenka (obaja ŠK Polom), Partik Luspaj (FK Lipovník), Tomáš Švihla, Roman Polyák (obaja ŠK Polom)
Prestupy a hosťovania:
Benedik – Krh. Podhradie = FK Baník Štítnik, R. Kuzma – Krh. Podhradie = Hronec, Cilovič – Betliar = FK Baník Štítnik, Demeter – Kružná = FK Baník Štítnik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-