Ohlasy aktérov
Asistent trénera G. Hôrky Dávid Bodnár:
V Gemerskej Hôrke letná príprava nebola. Situácia bola veľmi zlá, keď sme ako hráči poodchádzali do iných klubov, ja osobne som sa odkúpil a som prestúpil do piatoligového mužstva FK Jesenské. Dôvodom boli pracovné povinnosti, lebo pracujem v okolí Rimavskej Soboty. Týždeň pred začiatkom sezóny poodchádzali aj ostatní hráči. Vyzeralo to veľmi zle , ale prezident klubu to nevzdal a zohnal hráčov, aby to nevyzeralo tak , že klub sa rozpadol pod jeho nohami. Na jeden zápas sa nevycestovalo kvôli nízkemu počtu hráčov, neboli ani 10. Po čase sa káder doplnil, prišli mladí hráči. Môžem povedať, že máme asi najmladšie mužstvo v lige. Niektorí hráči sú ešte dorastenci, iní zase teraz skončili v doraste a ďalší prišli len z okresnej súťaže, ale cieľom je, aby sa futbal v Gemerskej Hôrke nerozpadol. Ja ako bývalý hráč Gemerskej Hôrky som sa dohodol s prezidentom G. Hôrky Jaroslavom Švehlom a rád mu pomôžem ako asistent trénera. V mužstve chýbajú skúsenosti , bude to veľmi ťažká jeseň pre chalanov. Cieľom je uhrať čo najlepšie jesennú časť a do jari budeme mať 5 mesiacov na zmeny a na riešenie. Chceli by sme získať do konca jesennej časti aspoň šesť bodov.
Hráč Vyšnej Slanej Jerguš Barnák:
Prvé kolo sme hrali v Hrhove - hrali sme dobre kombinačne, zaslúžene sme vyhrali 3 : 0. Druhé kolo sme privítali doma Bohúňovo - mali sme do polčasu viesť o 6 gólov, ale nepremenili sme čisté šance, no vyhrali sme 4:0. V treťom kole sme hrali v Honciach, tam sme jednoznačne boli lepší od začiatku, hoci domáci hneď po našom úvodnom góle dokázali vyrovnať. Neskôr sa nám darilo strelecky a vyhrali sme 9:1. V Jablonove sme začali zle, súper využil dve šance a strelil dva góly, po prestávke to bol iný zápas, dali sme 5 gólov a nakoniec sme zaslúžene vyhrali 5:3. V Rožňavskom Bystrom to bola jednostranná záležitosť - boli sme dominantní na lopte a jednoznačne sme vyhrali 7:0.
Tajomník Hrhova Štefan Lengyel :
Z vlaňajšieho kádra dorastu vypadli iba dvaja (Tibor Szakács mimochodom najlepší strelec družstva resp. okresu v mládežníckych súťažiach a Ján Fazekaš). Podľa doterajších výsledkov to vyzerá, že sa ich podarilo nahradiť. Novými hráčmi sú v mužstve Kristián Dunka (na hosťovaní z Turne), Lukáš Buróci ( z FC Košice ) , Dávid Jánosdeák a Peter Kónya z vlastnej liahne. Podľa môjho názoru najväčšou posilou však je tréner Peter Pásztor. Najväčším nedostatkom minulých sezón bol chýbajúci tréningový proces. Dúfam, že už to je za nami. Tréningy máme dvakrát do týždňa a prvé výsledky už sú na svete. V prvom rade, chlapci pochopia že futbal síce hráme pre seba, aby my sme mali z toho radosť, ale tú radostnú atmosféru, čo okolo mužstva je pri zápasoch treba preniesť na divákov, rodičov, starých rodičov, spolužiakov ktorý prídu nás povzbudiť. Našim cieľom je vychovávať nielen futbalistov, ale aj dobrých ľudí.
Prehľad strelcov
6. liga
9 gólov: Jerguš Barnák (Vyšná Slaná), Florián Rohaly (Jablonov n/T), Ján Rochl (ŠK Baník Štítnik)
6 gólov: Gustáv Keršák (Vyšná Slaná) , Miloš Gallo (FK Baník Štítnik), Adrián Krága (ŠK Baník Štítnik), Ladislav Dávid (Rudná)
5 gólov: Csaba Flander (Dlhá Ves), Dávid Betík (Bohúňovo), Jaroslav Kamenský (Kružná), Attila Orvos (Dlhá Ves), Ladislav Varga (Kružná), Kilián Šoltés (Drnava), Ján Urban (Rudná)
4 góly: Adam Gallo (V. Slaná), Štefan Bodnár (Krh. Dlhá Lúka)
3 góly: Dominik Kakalejčík (FK Baník Štítnik), Róbert Ferdinand (Dlhá Ves), Gellert Zsilla (Krh. Dlhá Lúka), Adam Kardos (Jablonov) Timotej Lipták (Drnava), Dávid Novák (Dlhá Ves), Ondrej Kračún (V. Slaná), Lukáš Hajdu (Honce), Jaroslav Gebe (Krh. Dlhá Lúka), Stanislav Székely (Rudná), Ondrej Vysoký (Rudná), Oto Kerekeš (Kružná), Peter Kubej (Rožň. Bystré), Marián Szilágyi (Rožň. Bystré), Oto Varga (Honce)
2 góly: Roman Bubenčík (Rožň. Bystré), Marek Vranec (Honce), Filip Gallo (Vyšná Slaná), Patrik Mičinský (Dlhá Ves), Jakub Čelovský (Drnava), Jozef Rencsok (Drnava), Roland Fabian (Betliar), Alexander Polyák (Kružná), Lórant Zajdó (Jablonov n/T), Kristián Albert (Krh. Dlhá Lúka), Matej Chochol (FK Baník Štítnik), Ľubomír Hatvaník (FK Baník Štítnik), Martin Havrlent (ŠK Baník Štítnik), Juraj Rusnyák (Kružná), Dalibor Babič (Drnava), Zoran Molčan (Rudná), Marián Marciš (Betliar), Miroslav Fandák (Bohúňovo)
1 gól: Norbert Adamec (FK Baník Štítnik), Ján Pástor (Honce), Zoltán Üveges (Hrhov), Attila Labina (Dlhá Ves), Ján Čižmár (Krh. Dlhá Lúka), Štefan Tóth (Bohúňovo), Alexander Izák (Bohúňovo), Michal Hranyó (Hrhov), Ivan Lörinc (Betliar), Martin Gallo (V. Slaná), Akos Kerekeš (Jablonov n/T), Daniel Tisza (Drnava), Mário Lovaš (Krh. Dlhá Lúka), Partik Klárik (Krh. Dlhá Lúka), Kristián Illés (Bohúňovo), Martin Arvay (Betliar), Štefan Dorkin (Rožň. Bystré), Róbert Hajdu (Hrhov), Brian Šoltés (Drnava), Adrián Rogos (V. Slaná), Peter Fabian (Kružná), Jakub Drenko (Rožň. Bystré), Tibor Szakács (Hrhov), Attila Kerekeš (Jablonov n/T), Ján Rusznyák (Krh. Dlhá Lúka), Attila Herczeg (Hrhov), Ladislav Lörinc (Betliar), Martin Sivók (ŠK Baník Štítnik), Roman Kováč (Drnava), Ladislav Mezei (Kružná), Peter Minčík (Rožň. Bystré), Partik Pál Baláž (Jablonov n/T), Norbert Gallo (Honce), Maroš Gallo (FK Baník Štítnik), Marek Cvíba (Dlhá Ves), Milan Gallo ( ŠK Baník Štítnik), Štefan Domik (Vyšná Slaná), Arnold Rigo ( Krh. Dlhá Lúka), Tomáš Zsigrai (Hrhov), Stanislav Ďuriček (Rudná), Jozef Lipták – Giba (Honce), Jozef Sklenár (Honce), Damián Hloška (Rož. Bystré), Ľubomír Lukáč (Kružná), Erik Polyák (Drnava)
7. liga
11 gólov: Zoltán Laven (Plešivec)
6 gólov: Boris Vysoký (Vlachovo)
4 góly: Attila Görgei (Lipovník), Stanislav Grančák (Dobšiná)
3 góly: Ondrej Leskovjanský (Vlachovo), Štefan Darvaš (Krh. Podhradie B), Ján Spišiak, Pavel Kašai (obaja ŠK Polom), Roland Szücs (Lipovník), Peter Fabian (Dobšiná), Róbert Horváth, Jozef Gulykáš (obaja Krh. Podhradie B), Ľudovít Gyenes (Lipovník),
2 góly: Peter Šimon (ŠK Polom), Róbert Gotthardt (Dobšiná), Ladislav Zubatý (Krh. Podhradie B), Dávid Bollo (Lipovník), Štefan Tolvaj (Krh. Podhradie B), Filip Volia (Rakovnica), Roland Volčko (Plešivec), Ján Lokos (Plešivec), Tomáš Korszinski (Lipovník)
1 gól: Ján Gulykáš (Krh. Podhradie B), Adam Burdiga (Rakovnica), Miloš Schvarz (ŠK Polom), Vladislav Vávra (Rakovnica), Matej Zagiba (Pača), Adrián Klement, Peter Repel (obaja Dobšiná), Florián Emödi (Lipovník), Jakub Matula (Vlachovo), Martin Kónya (Ml. Brzotín), Attila Potocký (Plešivec) , Norbert Vozár (Lipovník), Rastislav Džobák (Čoltovo), Zoltán Tomi (Plešivec), Patrik Görgei (Lipovník), Viktor Tamáš (Čoltovo), Vladimír Zsóri (Plešivec), Michal Langer (Dobšiná), Ján Gelda (Vlachovo), Michal Dorčák, Lukáš Jasenka (obaja ŠK Polom), Partik Luspaj (FK Lipovník), Tomáš Švihla, Roman Polyák (obaja ŠK Polom)
Prestupy a hosťovania:
Benedik – Krh. Podhradie = FK Baník Štítnik, R. Kuzma – Krh. Podhradie = Hronec, Cilovič – Betliar = FK Baník Štítnik, Demeter – Kružná = FK Baník Štítnik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.