Komentár
V roku 2011 došlo v 2. triede nášho okresu k výrazným zmenám. Do 1. triedy odišlo päť mužstiev. Mužstvo Honiec účinkovalo v 2. triede, keď najlepší hráči odišli do Rožňavského Bystrého. Funkcionári však nechceli, aby futbal v obci zanikol. Nováčikom bolo mužstvo Štítnika, keď sa IV. liga presťahovala do Sokolian. V roku 2012 boli favoritom na postup Dedinky, čo potvrdili aj prvým miestom. V nasledujúcom ročníku Honce doplnili káder o kvalitných hráčov a zaslúžene si vybojovali postup do 1. triedy. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy Štítnik. V Lipovníku sa obnovila futbalová tradícia v roku 2013. Káder doplnili aj bývalí hráči štvrtoligového Tatrana Betliar (Ján Dávid, Ľubomír Kasper, Gabriel Lázar, Milan Hajdúk), naviac mali aj iných skúsených hráčov (napr. Oto Kerekeš, Attila Erdelyi). Mužstvo súťaž zaslúžene vyhralo. V ďalšej sezóne postúpila do 1. triedy Nižná Slaná. Klubu hrozil zánik, ale nakoniec sa káder doplnil o šiestich hráčov z Gemerskej Polomy, ktorí nenastupovali za G. Polomu, keď pôsobila v 5. lige. Tabuľka bola vzácne vyrovnaná na konci súťaže, prvé tri mužstvá mali iba jednobodové rozdiely. V nasledujúcom roku bola favoritom na postup Kružná, do kádra prišli Oto Kerekeš, Ladislav Varga, Jaroslav Kamenský, Attila Görgei, Róbert Dókuš či Marcel Podracký. S týmto kádrom mohla pomýšľať na postup, čo aj potvrdila. V minulom súťažnom ročníku bol suverénne najlepší FK Baník Štítnik. V mužstve boli viacerí hráči, ktorí hrávali za G. Polomu, keď pôsobila v 5. lige (Miloš Gallo, Maroš Gallo, Grác, Hatvaník, Lipták, Chochol, Kakalejčík, Jakub Rochl, B. Milko). Z druhého miesta postúpil ŠK Baník Štítnik. Nováčikom bol ŠK Polom, ktorý vznikol v roku 2016.
Akých bolo teda posledných 6 ročníkov?
Bodové odstupy
a 2. miesto
2012: Dedinky 47, Štítnik B 42
2013: Honce 56, Štítnik 43
2014: Lipovník 41, Pača 38
2015: Nižná Slaná 51, Pača 50
2016: Kružná 37, G. Hôrka B 29
2017: FK Baník Štítnik 49, ŠK Baník Štítnik 41
Predposledný celok od posledného
2012: Plešivec 20, Ml. Brzotín 17
2013: Ml. Brzotín 17, Kečovo 13
2014: Plešivec 18, Ml. Brzotín 16
2015 : Kečovo 10, Čoltovo 6
2016: Krh D. Lúka B 7, Ml. Brzotín 4
2017: Čoltovo 11, Ml. Brzotín 9
Najlepší strelec
2012: 30 gólov – Tomáš Novák (Dedinky)
2013: 51 gólov – Radoslav Kuzma (Honce)
2014: 18 gólov - Alexander Polyák (Kružná)
2015: 28 gólov - Oto Kerekeš (Kružná)
2016: 32 gólov - Oto Kerekeš (Kružná)
2017: 55 gólov – Miloš Gallo (FK Baník Štítnik)
Odhlásenia
V roku 2012 odstúpila Rakovnica. V roku 2014 sa odhlásili Čoltovo a Kečovo, v roku 2016 sa odhlásili Slavošovce a Plešivec.
Obnova FK
FK Lipovník - 2013, FK Rakovnica – od 2013 - 2014, Kečovo - 2014 - 2015
FK Jovice – 2016
Nový FK
Dobšiná B – hrala iba jednu sezónu, 2013 - 2014
G. Hôrka B – od 2012 - 2013
Krh. Podhradie B – od 2015 - 2016
Krh. Dlhá Lúka B – od 2012 – 2013
ŠK Polom G. Poloma – od 2016 – 2017
Zánik FK
FK Plešivec – rok 2015
FK Kečovo – rok 2013, rok 2015
FK Jovice – rok 2015
Víťazi a postupujúci
Rok 2012
Víťaz Dedinky
Dedinky: M. Ogurčák, Horváth - Tököly st., B. Revaj, Putnocký, M. Franko, J. Chabada, P. Revay, Majerčák ml., Novák, J. Ogurčák, M. Chabada, Litecký, Sýkora, Jenčík, Majerčák st., Černický, Tököly ml., Poliak, S. Ogurčák, A. Revay
Foto: archív klubu
Rok 2013
Víťaz Honce, postúpil aj Štítnik
Honce: Pe. Gere, L. Fabian - B. Kuzma, Strelka st., Drenko, Kurčák, Migaľa, Škvareňák, M. Pástor, Ováry, J. Pástor, V. Gallo ml., Molnár, Mogyoróši, Vranec, R. Kuzma, Kacara, Motyka, P. Szöllös
Štítnik: Čipka – Ján Rochl, Jakub Rochl, Krága, Milan Gallo, T. Viola, J. Kolesár, R. Kolesár, Prokšej, Eltschläger, Dudáš, Lukáč, Škvareniak , Žiga, Sivók, Bene, Vrana, Ikri, Barboriak
Rok 2014
víťaz Lipovník
Lipovník: Dányi - Kasper, Ján Dávid, Szücs st., Szücs ml., R. Zagiba, Barczi, Zupko, Lázar, F. Emödi, Bollo, Erdelyi, Németh, Kelemen, Kerekeš, Hajdúk, Smädo, Zatroch, Motyka
2015 – víťaz Nižná Slaná
Nižná Slaná : Roman Nemec, Arne Janco - Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Roman Kolesár, Slavomír Sabadoš, Libor Urban, Gejza Valentko, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Miroslav Ambróz, Juraj Cangár, Ján Kolesár, Adrián Bodnár, Dušan Valko, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Ján Junger
Foto: Ladislav Székely
Rok 2016 – víťaz Kružná
Kružná: Bacso, Salai - Kerekeš, M. Szabó, J. Strelka st., M. Ruszó, Z. Lipták, I. Harabín, L. Varga, R. Garan, P. Tomi, J. Kamenský, Ri. Szendi, Att. Németh, Att. Šimon, R. Polyák, J. Rusnyák, L. Mezei, Att. Görgei, M. Doboš, Ľ. Lukáč, M. Podracký, R. Dókuš
Rok 2017- víťaz FK Baník Štítnik Štítnik, postúpil aj ŠK Baník Štítnik
FK Baník Štítnik: Nemec – Grác, Havrlent, Miloš Zagiba, Kakalejčík, Viola, Hatvaník, M. Leng, Lukáč, J. Zdechovan, Miloš Gallo, Maroš Gallo, T. Leng, Jakub Rochl, Z. Zdechovan, M. Chochol (jar), P. Boroš, B. Milko, Krištof, Bene, Liptai, Prokšej (jar)
ŠK Baník Štítnik : Kandalík, Štefánik – J. Kolesár, R. Kolesár, Milan Gallo, A. Rochl, Tomi, Dudáš, Barboriak, Sivók, A. Krága, Škvareniak, Bakeš, Prokšej (jeseň), Žiga, Puškáš, Valent, Molnár (jar), Ján Rochl, Ragyina, R. Krága
Foto: Ladislav Székely
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).