Komentár
V roku 2011 došlo v 2. triede nášho okresu k výrazným zmenám. Do 1. triedy odišlo päť mužstiev. Mužstvo Honiec účinkovalo v 2. triede, keď najlepší hráči odišli do Rožňavského Bystrého. Funkcionári však nechceli, aby futbal v obci zanikol. Nováčikom bolo mužstvo Štítnika, keď sa IV. liga presťahovala do Sokolian. V roku 2012 boli favoritom na postup Dedinky, čo potvrdili aj prvým miestom. V nasledujúcom ročníku Honce doplnili káder o kvalitných hráčov a zaslúžene si vybojovali postup do 1. triedy. Z druhého miesta postúpil do 1. triedy Štítnik. V Lipovníku sa obnovila futbalová tradícia v roku 2013. Káder doplnili aj bývalí hráči štvrtoligového Tatrana Betliar (Ján Dávid, Ľubomír Kasper, Gabriel Lázar, Milan Hajdúk), naviac mali aj iných skúsených hráčov (napr. Oto Kerekeš, Attila Erdelyi). Mužstvo súťaž zaslúžene vyhralo. V ďalšej sezóne postúpila do 1. triedy Nižná Slaná. Klubu hrozil zánik, ale nakoniec sa káder doplnil o šiestich hráčov z Gemerskej Polomy, ktorí nenastupovali za G. Polomu, keď pôsobila v 5. lige. Tabuľka bola vzácne vyrovnaná na konci súťaže, prvé tri mužstvá mali iba jednobodové rozdiely. V nasledujúcom roku bola favoritom na postup Kružná, do kádra prišli Oto Kerekeš, Ladislav Varga, Jaroslav Kamenský, Attila Görgei, Róbert Dókuš či Marcel Podracký. S týmto kádrom mohla pomýšľať na postup, čo aj potvrdila. V minulom súťažnom ročníku bol suverénne najlepší FK Baník Štítnik. V mužstve boli viacerí hráči, ktorí hrávali za G. Polomu, keď pôsobila v 5. lige (Miloš Gallo, Maroš Gallo, Grác, Hatvaník, Lipták, Chochol, Kakalejčík, Jakub Rochl, B. Milko). Z druhého miesta postúpil ŠK Baník Štítnik. Nováčikom bol ŠK Polom, ktorý vznikol v roku 2016.
Akých bolo teda posledných 6 ročníkov?
Bodové odstupy
a 2. miesto
2012: Dedinky 47, Štítnik B 42
2013: Honce 56, Štítnik 43
2014: Lipovník 41, Pača 38
2015: Nižná Slaná 51, Pača 50
2016: Kružná 37, G. Hôrka B 29
2017: FK Baník Štítnik 49, ŠK Baník Štítnik 41
Predposledný celok od posledného
2012: Plešivec 20, Ml. Brzotín 17
2013: Ml. Brzotín 17, Kečovo 13
2014: Plešivec 18, Ml. Brzotín 16
2015 : Kečovo 10, Čoltovo 6
2016: Krh D. Lúka B 7, Ml. Brzotín 4
2017: Čoltovo 11, Ml. Brzotín 9
Najlepší strelec
2012: 30 gólov – Tomáš Novák (Dedinky)
2013: 51 gólov – Radoslav Kuzma (Honce)
2014: 18 gólov - Alexander Polyák (Kružná)
2015: 28 gólov - Oto Kerekeš (Kružná)
2016: 32 gólov - Oto Kerekeš (Kružná)
2017: 55 gólov – Miloš Gallo (FK Baník Štítnik)
Odhlásenia
V roku 2012 odstúpila Rakovnica. V roku 2014 sa odhlásili Čoltovo a Kečovo, v roku 2016 sa odhlásili Slavošovce a Plešivec.
Obnova FK
FK Lipovník - 2013, FK Rakovnica – od 2013 - 2014, Kečovo - 2014 - 2015
FK Jovice – 2016
Nový FK
Dobšiná B – hrala iba jednu sezónu, 2013 - 2014
G. Hôrka B – od 2012 - 2013
Krh. Podhradie B – od 2015 - 2016
Krh. Dlhá Lúka B – od 2012 – 2013
ŠK Polom G. Poloma – od 2016 – 2017
Zánik FK
FK Plešivec – rok 2015
FK Kečovo – rok 2013, rok 2015
FK Jovice – rok 2015
Víťazi a postupujúci
Rok 2012
Víťaz Dedinky
Dedinky: M. Ogurčák, Horváth - Tököly st., B. Revaj, Putnocký, M. Franko, J. Chabada, P. Revay, Majerčák ml., Novák, J. Ogurčák, M. Chabada, Litecký, Sýkora, Jenčík, Majerčák st., Černický, Tököly ml., Poliak, S. Ogurčák, A. Revay

Foto: archív klubu
Rok 2013
Víťaz Honce, postúpil aj Štítnik
Honce: Pe. Gere, L. Fabian - B. Kuzma, Strelka st., Drenko, Kurčák, Migaľa, Škvareňák, M. Pástor, Ováry, J. Pástor, V. Gallo ml., Molnár, Mogyoróši, Vranec, R. Kuzma, Kacara, Motyka, P. Szöllös
Štítnik: Čipka – Ján Rochl, Jakub Rochl, Krága, Milan Gallo, T. Viola, J. Kolesár, R. Kolesár, Prokšej, Eltschläger, Dudáš, Lukáč, Škvareniak , Žiga, Sivók, Bene, Vrana, Ikri, Barboriak
Rok 2014
víťaz Lipovník
Lipovník: Dányi - Kasper, Ján Dávid, Szücs st., Szücs ml., R. Zagiba, Barczi, Zupko, Lázar, F. Emödi, Bollo, Erdelyi, Németh, Kelemen, Kerekeš, Hajdúk, Smädo, Zatroch, Motyka
2015 – víťaz Nižná Slaná
Nižná Slaná : Roman Nemec, Arne Janco - Miroslav Prónai, Miloš Schvarz, Vladimír Karas, Roman Kolesár, Slavomír Sabadoš, Libor Urban, Gejza Valentko, Vladimír Hlaváč, Miroslav Maťo, Ondrej Junger, Pavel Kašai, Viktor Mihálik, Branislav Olexa, Peter Kuchta, Gustáv Keršák, Miroslav Ambróz, Juraj Cangár, Ján Kolesár, Adrián Bodnár, Dušan Valko, Miloslav Ďurán, Marek Boroš, Stanislav Slovák, Ján Junger

Foto: Ladislav Székely
Rok 2016 – víťaz Kružná
Kružná: Bacso, Salai - Kerekeš, M. Szabó, J. Strelka st., M. Ruszó, Z. Lipták, I. Harabín, L. Varga, R. Garan, P. Tomi, J. Kamenský, Ri. Szendi, Att. Németh, Att. Šimon, R. Polyák, J. Rusnyák, L. Mezei, Att. Görgei, M. Doboš, Ľ. Lukáč, M. Podracký, R. Dókuš

Rok 2017- víťaz FK Baník Štítnik Štítnik, postúpil aj ŠK Baník Štítnik
FK Baník Štítnik: Nemec – Grác, Havrlent, Miloš Zagiba, Kakalejčík, Viola, Hatvaník, M. Leng, Lukáč, J. Zdechovan, Miloš Gallo, Maroš Gallo, T. Leng, Jakub Rochl, Z. Zdechovan, M. Chochol (jar), P. Boroš, B. Milko, Krištof, Bene, Liptai, Prokšej (jar)

ŠK Baník Štítnik : Kandalík, Štefánik – J. Kolesár, R. Kolesár, Milan Gallo, A. Rochl, Tomi, Dudáš, Barboriak, Sivók, A. Krága, Škvareniak, Bakeš, Prokšej (jeseň), Žiga, Puškáš, Valent, Molnár (jar), Ján Rochl, Ragyina, R. Krága

Foto: Ladislav Székely
Pripravil Ing. Š. Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-