Hodnotíme zápasy FK Krásnohorské Podhradie – viceprezident Ladislav Jobbáď
7. kolo v Rudňanoch: dobrý výkon, výsledok nezodpovedá predvedenej hre (4:1)
8. kolo v Topoľanoch: perfektný prvý polčas, katastrofálny výkon v druhom (3:0)
9. kolo doma Strážske: vedenie v úvode, neskôr nezmyselné vypustenie zápasu (1:3)
10. kolo v Petrovciach: v konečnom dôsledku sme prišli o dva body (0:0)
11. kolo doma Malá Ida: jednoznačné a zaslúžené víťazstvo (3:0)
Hodnotíme zápasy FK Mladosť Lipovník v 7. lige – hráč Florián Emödi
Mladosť Brzotín – FK Mladosť Lipovník 0:12 (0:4)
Góly si podelilo 8 hráčov, keď dvakrát sa trafili Korszinszký, A. Görgei, Szücs a Gyenes, po jednom zásahu si pripísali F. Emödi, P. Görgei P, Vozár a Bollo. Zápas mali hostia v rukách od prvej chvíle a otázkou bolo len konečné skóre. Výborný vstup hostí do sezóny sa zastavil na 12 góloch v sieti Brzotína a keby Lipovník využil všetky svoje tutovky v zápase skóre mohlo byť ešte vyššie.
MFK Dobšiná B - FK Mladosť Lipovník 2:2 (1:1)
Hostia viedli 2:1 gólmi Szücsa a Görgeiho. Domáci sa snažili vytvoriť tlak, a ich snaha bola korunovaná v 90. minúte, keď Grančák prekonal hosťujúcu obranu. Konečný výsledok 2:2. Hostia nezvládli koncovky polčasov a prišli o 2 cenné body.
FK Mladosť Lipovník – ŠK Polom Gemerská Poloma 2:3 (1:0)
Prvý polčas bolo bojovný z oboch strán, a domáci sa dostali do vedenia vďaka penalte, ktorú premenil Görgei. Polčas 1-0. V druhom polčase boli hostia futbalovejší, no predsa domáci skórovali opäť. Nechytateľnú delovku Luspaja zastavila už lien sieť. 2-0, všetko bolo v rukách domácich. No 5 minútový skrat stál Lipovník všetky 3 body. Od 76. do 80. min. hostia trikrát skórovali a otočili zápas. Domáci opäť raz nezvládli koncovku zápasu.
FK Plešivec – FK Mladosť Lipovník 3:2 (1:1)
Hosťom chýbalo viacero opôr, naviac zranil sa Bollo. Práve Bollo v spolupráci s Görgeiom sa postarali o prvý gól zápasu. Už tradične Lipovník nezvládol koniec polčasu a Fabian vyrovnal na 1:1. V druhom polčase rozhodli štandartky, najlepší strelec 7.ligy Laven sa najprv trafil nechytateľne z priameho kopu a o pár minút na to premenil pohodlne aj pokutový kop. Lipovník však neskladal zbrane a aj v oslabení 10 minút pred koncom dokázali znížiť vďaka Gyenesovi, ale stav 3:2 sa už do konca zápasu nezmenil, a Lipovník si tak pripísal ďalšiu stratu bodov.
TJ FO Vlachovo – FK Mladosť Lipovník 4:2 (1:0)
Domáci sa dostali do vedenia, keď po rohu skóroval Potočný. Stav 1:0 vydržal až do konca polčasu, aj keď šance boli aj na jednej aj na druhej strane. Druhý polčas patril hosťom, no paradoxne ho prehrali 3:2. Hneď na začiatku polčasu hostia vyrovnali po spolupráci Grecmachera s Görgeim, a najlepší strelec hostí Görgei potvrdil svoje kvality vyrovnávajúcim gólom. Po kontroverznej situácií hostia boli ukrátení o penaltu a na druhej strane sa presadil Gallo a priebeh zápasu sa opäť otočil. Po ďalšom rohu skóroval Leskovjanský a vyzeralo to, že hostia rezignujú, no opak bol pravdou, Görgei opäť zdvihol vlajku po štandartke a znížil na 3:2. V závere však hostia opäť neustrážili Leskovjanského a ten spečatil konečné skóre na 4:2.
FK Mladosť Lipovník – FK Krh.Podhradie B 6:0 (2:0)
Zápas bol veľmi bojovný a na prvý gól sme museli čakať až do 33.minúty. Emödi otvoril zo štandartky skóre, a kanonier Görgei zvyšoval o pár minút na 2:0. Druhý polčas bol podobný prvému, ale hosťom dochádzali sily a domácim vychádzali kombinácie. Najskôr Vozár po hodine hry zvýšil na 3:0 a v poslednej desaťminútovke sa presadili druhýkrát Görgei, Luspaj a striedajúci Podracký. Konečné skóre 6:0!
Strelci 6. ligy po 10. kole:
13 gólov: Ján Rochl ( ŠK Baník Štítnik)
12 gólov: Ján Urban (Rudná)
11 gólov: Florián Rohaly (Jablonov n. /T. ),
10 gólov: Jerguš Barnák (V. Slaná), Dávid Betík (Bohúňovo), Miloš Gallo (FK Baník Štítnik)
9 gólov: Gustáv Keršák (V. Slaná), Ladislav Dávid (Rudná), Jaroslav Gebe (Krh. D. Lúka), Attila Örvös (Dlhá Ves), Adrián Krága (ŠK Baník Štítnik), Jaroslav Kamenský (Kružná), Ondrej Vysoký (Rudná), Ján Čižmár (Krh. D. Lúka), Kilián Šoltés (Drnava)
8 gólov: Roman Bubenčík (Rožň Bystré),
7 gólov: Csaba Flander (Dlhá Ves),
6 gólov: Ladislav Varga (Kružná), Brian Šoltés (Drnava), Oto Varga (Honce),
5 gólov: Ondrej Kračún (V. Slaná), Štefan Bodnár (Krh. D. Lúka), Adam Gallo (V. Slaná), Marián Marciš (Betliar), Patrik Mičinský (Dlhá Ves), Timotej Lipták (Drnava), Boris Milko (FK Baník Štítnik), Dalibor Babič (Drnava)
4 góly: Dominik Kakalejčík, Matej Chochol (obaja FK Baník Štítnik), Mário Lovaš (Krh. D. Lúka), Jakub Čelovský (Drnava), Lukáš Hajdu (Honce), Kristián Albert ( Krh. D. Lúka), Stanislav Székely (Rudná), Róbert Ferdinand, Dávid Novák (obaja Dlhá Ves), atď.
7. liga po 8. kole:
14 gólov: Zoltán Laven (Plešivec)
8 gólov: Attila Görgei (Lipovník)
7 gólov: Boris Vysoký, Ondrej Leskovjanský ( obaja Vlachovo)
6 gólov: Štefan Tolvaj (Krh. Podhradie B), Stanislav Grančák (Dobšiná)
5 gólov: Adam Milko, Vladislav Vávra (obaja Rakovnica),
4 góly: Róbert Horváth (FK Krh. Podhradie B), Ján Spišiak, Michal Dorčák (ŠK Polom), Ľubomír Gajdoš (Pača), atď.
Prestupy:
Jozef Rencsok. Drnava – Krh. Podhradie
Norbert Lükö: Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Štefan Kušnier: Krh. Podhradie – Pača
Tomáš Novák: Dedinky – Dobšiná
Nový rozhodca:
Martin Ďuríček – hráč Tatrana Betliar
Pripravil Ing. Štefan Tomášik






























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.