2. V ktorom zápase mužstvo podalo najlepší výkon a v ktorom najhorší ?
Najhorší výkon sme podali proti Gemerskej Polome, za 5 minút sme dostali 3 góly a z 2-0 sme prehrali istý zápas. Treba však povedať, že výkon bol veľmi slabý v tom zápase a prehru sme si jednoznačne zaslúžili. Čo však neplatí pri ostatných prehrách s Vlachovom a Plešivcom, kde sme neboli horším mužstvom ale úzky káder a skúsenosti súperov znamenali v týchto zápasoch rozdiel. Najlepší výkon sme podali hneď na začiatku sezóny v Brzotíne, kde sa nám zapísalo až 8 rôznych strelcov a vyhrali sme rekordným rozdielom 0:12. Naše mužstvo ešte nikdy predtým nezaznamenal takúto vysokú výhru.
3. V čom boli rezervy mužstva ?
Asi to že nám chýbajú skúsenosti, veľa hráčov futbal začalo hrať len teraz súťažne. Úzky káder a zranenia tiež nám nedovolili ukázať našu pravú tvár. Skúšali sme viac spôsobov ako sa zlepšiť a v posledných 4 zápasoch sme zaznamenali tri víťazstvá a jednu remízu a dopomohli nám k tomu aj zmeny v zostave, niektorí hráči dostali nové úlohy a zvládajú to na jednotku.
4. Ako hodnotíš kvalitu tréningov a účasť hráčov na nich ?
Tréningy sú kvalitné s vysokou účasťou, chodia ku nám aj chalani z iných dedín a taký priemer je u nás tak 14 ľudí už aj s tými čo nie sú v našom kádri. Na ihrisku bolo nainštalované osvetlenie a vďaka tomu sme vedeli trénovať aj po západe slnka.
5. S akým cieľom idete do jarnej časti ?
Našim cieľom bude určite potrápiť najväčších favoritov a čo najviac skresať naše bodové manko voči nim. Chceme sa vrátiť lepší a silnejší.
6. Ako hodnotíš výkony rozhodcov na zápasoch , ktoré Vám pískali ?
V zápasoch veľakrát sú kontroverzie a padnú aj neslušné výrazy, ale je to aj dôsledkom emócií a deň po zápase je už situácia iná, sme len ľudia a každý z nás robí chyby, hráči aj rozhodcovia. A povedzme si úprimne že keď si predstavíme, že by sme mali byť na ich mieste tak neviem či by sme sa s tým tlakom vedeli popasovať. Ja osobne nemám žiadne pripomienky, nás nikto nepoškodil a myslím si že aj voči naším súperom v zápasoch s nami rozhodcovia nastavili rovnaký meter. Rozhodcovia chodia radi pískať ku nám a neviem o tom, že by niektorí z nich mal s našim tímom alebo s niektorým našim hráčom zlý vzťah. My sa snažíme hráčom vysvetliť pred každým zápasom aby sa sústredili na svoje výkony a nie na rozhodcov.
7. Ktorý z hráčov podával najlepšie výkony ?
Nechcem menovať jednotlivcov, lebo sme jeden tím a spolu vyhrávame aj prehrávame, v každom zápase sme mali hráčov ktorí potiahli tím, či už gólovo alebo výkonnostne. Viem že vždy sa všetci snažia na maximum a naša súdržnosť je kľúčom úspechu. Máme vynikajúcich futbalistov v kádri, ktorý sú lídrami a dopĺňajú ich hráči, ktorí sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Tento tím je veľmi mladý a keď ostaneme po kope, tak verím tomu že prídu aj úspechy.
8. Vyskytli sa aj zranenia hráčov ?
Žiaľ áno. Náš káder tvorí 19 hráčov z nich 6 trápia vážne zranenia, a v posledných zápasoch sa nám stalo, že sme vycestovali na zápas len 11, dokonca v Plešivci sme museli dohrávať 10, kvôli zraneniu nášho hráča.
9. Čo bude potrebné zlepšiť do jarnej časti ?
Budeme sa snažiť posilniť káder, niektorí zranení by sa už mohli tiež zapojiť a určite budeme pracovať na našej hre s loptou, keďže kondične sme nemali problémy počas sezóny, ale obraz našej hry nebol uspokojivý a chceme opäť dostať ľudí na tribúnu, lebo spolu s fanúšikmi budeme ešte silnejší.
10. Hrá mužstvo rozdielne doma a vonku, preferujete útočný alebo obranný štýl hry?
Mužstvo sa snaží hrať rovnako doma aj vonku, v zápasoch so silnejšími niekedy je cítiť až prílišný rešpekt zo súpera, ale myslím si že to je len stále otázka 10 minút kým sa oťukáme so súperom. Preferujeme útočný štýl, čo dokazuje aj to že máme najviac gólov na konte v 7. lige.
Káder Lipovníka: Gabriel Jósza – Patrik Luspaj, Florián Emödi, Ľudovít Gyenes, Marcel Papcún, Adrián Luspaj, Dominik Kardos, Adrián Korszinski, Attila Görgei, Norbert Vozár, Roland Podraczký, Patrik Görgei, Roland Szücs, Dávid Bollo, Gabriel Grecmacher, Tomáš Korszinski.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).