V domácich zápasoch patrili Revúčania k najlepším v súťaži, vonku však svojimi výkonmi nenadchli. Z celkového počtu 18 bodov získali až 15 pred vlastnými divákmi s celkovým skóre 18:9. V celej súťaži na tom boli lepšie len 3 mužstvá – Poltár, Šalková a Pliešovce (Čierny Balog získal rovnaký počet bodov), všetky 3 však odohrali doma o jeden zápas viac. Naopak, vonku dokázala Revúca bodovať len na pôde posledného Veľkého Krtíša po tesnom víťazstve 2:1. Horšie sú na tom len Vinica, Pliešovce a práve Veľký Krtíš.
Výsledky ako na hojdačke
Úvodný zápas sezóny Revúčanom vôbec nevyšiel, keď v okresnom derby podľahli Tornali na jej ihrisku vysoko 0:4. Navyše v tomto zápase prišli o letnú posilu Ondreja Furmana, ktorý dostal v druhom polčase červenú kartu. Na druhý zápas museli revúcki futbalisti čakať dva týždne a opäť to bol derby zápas, tentokrát v Tisovci. Na veľmi ťažkom teréne opäť inkasovali 4-krát a po výsledku 1:4 okupovali poslednú priečku tabuľky, avšak s jedným domácim zápasom k dobru. Prvé body sa im podarilo získať až v 4. kole doma proti Pliešovciam. Do tohto zápasu nastúpili ako vymenení a navyše strelecky explodovali. Súperovi nasúkali 5 gólov. Už o 2 dni privítali na domácom ihrisku v dohrávke silný Medzibrod. Skvelú formu si preniesli aj do tohto zápasu a súpera vyprevadili po výsledku 4:0. Víťazstvo je o to cennejšie, že Medzibrod zakončil jeseň na 2. mieste iba s dvomi prehrami. Náročný týždeň zakončili Revúčania u vtedajšieho lídra v Šalkovej, ktorá im nedala šancu a v 3. zápase za 7 dní inkasovali debakel 0:5. Inú pesničku hrali v ďalšom domácom zápase proti Slovenským Ďarmotám, ktoré zdolali rozdielom triedy 3:0. V tomto zápase nadlho prišli o zraneného brankára a kapitána Lukáša Smereka, ktorého však viac ako dôstojne zastúpili Štefan Opiela a Martin Stankovič. Asi najlepší výkon vonku podali hráči Revúcej v Čiernom Balogu. Žiaľ, po kurióznom góle, keď sa lopta od rozhodcu odrazila do čistej šance pre domácich prehrali najtesnejším rozdielom 0:1. Nepochopiteľný skrat prišiel v nasledujúcom domácom zápase proti JUPIE futbalovej škole M. Hamšíka, keď hosťom vyšlo prakticky všetko, do čoho kopli, a z Revúcej si odviezli všetky 3 body po víťazstve 5:0. Našťastie, MFK Revúca dokázal priviezť 3 body hneď v nasledujúcom kole z ihriska Veľkého Krtíša. Záverečné zápasy jesennej časti poznačili ďalšie zranenia aj kartové tresty. Absencie Šestinu, Slováka, Šmídta, či Bystrána boli citeľné. Hladká prehra 0:4 v Rakytovciach sa preto dala očakávať. V dôležitom domácom zápase ale následne zdolali Hriňovú tesne 2:1. Na posledný zápas von cestovalo mužstvo s 3 dorastencami a u lídra z Poltára utŕžilo najhoršiu prehru jesene 0:6. V domácom zápase proti Vinici mali preto hráči nôž na krku. Nervozita bol na ihrisku citeľná, ale po dramatickej prestrelke 4:3 nakoniec ostali všetky 3 body doma. MFK Revúca po jesennej časti získala 18 bodov za 6 víťazstiev a 7 prehier s celkovým skóre 21:34. Najlepším strelcom mužstva bol Filip Faško so 7 gólmi. Teraz čaká hráčov MFK Revúca niekoľkotýždňový oddych, aby sa na prelome rokov pustili do zimnej prípravy. Prvý jarný zápas je na programe 25. 3. 2018 doma proti Tornali.
Letná príprava
Revúca – Tisovec 2:1, góly: Faško 2
Turnaj v Hnúšti: Hnúšťa – Revúca 2:1, gól: Šestina
Jesenské – Revúca 9:1, gól: Smerek
Revúca – Lubeník 0:0
Revúca – Hnúšťa 6:0, góly: Bystrán 2, Lunter, Máté, Kožička, Faško
Majstrovské zápasy:
|
Revúca – Slovenské Ďarmoty 3:0 (3:0)
Góly: 1. a 29. Faško, 34. Kožička. ŠK Partizán Čierny Balog - MFK Revúca 1:0 (1:0) MFK Revúca: Opiela - Majerčík, Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Furman, Šestina, Slovák (76. Lunter), Bystrán, Faško. MFK Revúca - JUPIE futbalová škola Mareka Hamšíka 0:5 (0:3) MFK Revúca: Opiela - Majerčík, T. Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Máté, Šestina, Slovák, Bystrán (63. Šmídt), Faško (69. Lunter). FK FC Baník Veľký Krtíš - MFK Revúca 1:2 (0:1) MFK Revúca: Opiela, Majerčík, Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Šmídt, Šestina, Slovák, Bystrán, Faško. FK Rakytovce – MFK Revúca 4:0 (2:0)Góly: 17. Pavlík, 35. Kapusta, 72. Kapusta (11 |
m), 88. Kohút, ŽK: Kohút - Majerčík, Slovák, Opiela, Kožička, Bystrán. MFK Revúca: Opiela, Majerčík, T. Urc (K), Krajňák, Slovák, Šmídt, Ganaj (81. Lunter), Šestina (54. Kožička), Antal, Bystrán, Faško. MFK Revúca – MFK Spartak Hriňová 2:1 (2:1) MFK REVÚCA: Stankovič - Majerčík, T. Urc (K), Krajňák (4. Slovák), Antal, Šmídt (67. Gömöri), Kožička, Ganaj, Furman, Bystrán, Faško (87. Lunter). TJ Sklotatran Poltár – MFK Revúca 6:0 (4:0) MFK Revúca – ŠK Vinica 4:3 (3:1)
|
Káder Revúcej: Lukáš Smerek, Štefan Opiela, Martin Stankovič – Matej Majerčík, Filip Faško, Peter Antal, Tomáš Urc, Ján Krajňák, Dominik Bystran, Dávid Šestina, Richard Lunter, Lukáš Kožička, Juraj Ganaj, Ondrej Furman, Karol Maté, Zoltán Gömöri, Michal Bukóci, Vladimír Levický, Peter Miartin, Tomáš Milo Sokol, Marek Šmídt, Adam Slovák, Andrej Fečkanin
Ing. Štefan Tomášik, Mgr. Ing. Lukáš Smerek PhD.































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.