V domácich zápasoch patrili Revúčania k najlepším v súťaži, vonku však svojimi výkonmi nenadchli. Z celkového počtu 18 bodov získali až 15 pred vlastnými divákmi s celkovým skóre 18:9. V celej súťaži na tom boli lepšie len 3 mužstvá – Poltár, Šalková a Pliešovce (Čierny Balog získal rovnaký počet bodov), všetky 3 však odohrali doma o jeden zápas viac. Naopak, vonku dokázala Revúca bodovať len na pôde posledného Veľkého Krtíša po tesnom víťazstve 2:1. Horšie sú na tom len Vinica, Pliešovce a práve Veľký Krtíš.
Výsledky ako na hojdačke
Úvodný zápas sezóny Revúčanom vôbec nevyšiel, keď v okresnom derby podľahli Tornali na jej ihrisku vysoko 0:4. Navyše v tomto zápase prišli o letnú posilu Ondreja Furmana, ktorý dostal v druhom polčase červenú kartu. Na druhý zápas museli revúcki futbalisti čakať dva týždne a opäť to bol derby zápas, tentokrát v Tisovci. Na veľmi ťažkom teréne opäť inkasovali 4-krát a po výsledku 1:4 okupovali poslednú priečku tabuľky, avšak s jedným domácim zápasom k dobru. Prvé body sa im podarilo získať až v 4. kole doma proti Pliešovciam. Do tohto zápasu nastúpili ako vymenení a navyše strelecky explodovali. Súperovi nasúkali 5 gólov. Už o 2 dni privítali na domácom ihrisku v dohrávke silný Medzibrod. Skvelú formu si preniesli aj do tohto zápasu a súpera vyprevadili po výsledku 4:0. Víťazstvo je o to cennejšie, že Medzibrod zakončil jeseň na 2. mieste iba s dvomi prehrami. Náročný týždeň zakončili Revúčania u vtedajšieho lídra v Šalkovej, ktorá im nedala šancu a v 3. zápase za 7 dní inkasovali debakel 0:5. Inú pesničku hrali v ďalšom domácom zápase proti Slovenským Ďarmotám, ktoré zdolali rozdielom triedy 3:0. V tomto zápase nadlho prišli o zraneného brankára a kapitána Lukáša Smereka, ktorého však viac ako dôstojne zastúpili Štefan Opiela a Martin Stankovič. Asi najlepší výkon vonku podali hráči Revúcej v Čiernom Balogu. Žiaľ, po kurióznom góle, keď sa lopta od rozhodcu odrazila do čistej šance pre domácich prehrali najtesnejším rozdielom 0:1. Nepochopiteľný skrat prišiel v nasledujúcom domácom zápase proti JUPIE futbalovej škole M. Hamšíka, keď hosťom vyšlo prakticky všetko, do čoho kopli, a z Revúcej si odviezli všetky 3 body po víťazstve 5:0. Našťastie, MFK Revúca dokázal priviezť 3 body hneď v nasledujúcom kole z ihriska Veľkého Krtíša. Záverečné zápasy jesennej časti poznačili ďalšie zranenia aj kartové tresty. Absencie Šestinu, Slováka, Šmídta, či Bystrána boli citeľné. Hladká prehra 0:4 v Rakytovciach sa preto dala očakávať. V dôležitom domácom zápase ale následne zdolali Hriňovú tesne 2:1. Na posledný zápas von cestovalo mužstvo s 3 dorastencami a u lídra z Poltára utŕžilo najhoršiu prehru jesene 0:6. V domácom zápase proti Vinici mali preto hráči nôž na krku. Nervozita bol na ihrisku citeľná, ale po dramatickej prestrelke 4:3 nakoniec ostali všetky 3 body doma. MFK Revúca po jesennej časti získala 18 bodov za 6 víťazstiev a 7 prehier s celkovým skóre 21:34. Najlepším strelcom mužstva bol Filip Faško so 7 gólmi. Teraz čaká hráčov MFK Revúca niekoľkotýždňový oddych, aby sa na prelome rokov pustili do zimnej prípravy. Prvý jarný zápas je na programe 25. 3. 2018 doma proti Tornali.
Letná príprava
Revúca – Tisovec 2:1, góly: Faško 2
Turnaj v Hnúšti: Hnúšťa – Revúca 2:1, gól: Šestina
Jesenské – Revúca 9:1, gól: Smerek
Revúca – Lubeník 0:0
Revúca – Hnúšťa 6:0, góly: Bystrán 2, Lunter, Máté, Kožička, Faško
Majstrovské zápasy:
|
Revúca – Slovenské Ďarmoty 3:0 (3:0)
Góly: 1. a 29. Faško, 34. Kožička. ŠK Partizán Čierny Balog - MFK Revúca 1:0 (1:0) MFK Revúca: Opiela - Majerčík, Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Furman, Šestina, Slovák (76. Lunter), Bystrán, Faško. MFK Revúca - JUPIE futbalová škola Mareka Hamšíka 0:5 (0:3) MFK Revúca: Opiela - Majerčík, T. Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Máté, Šestina, Slovák, Bystrán (63. Šmídt), Faško (69. Lunter). FK FC Baník Veľký Krtíš - MFK Revúca 1:2 (0:1) MFK Revúca: Opiela, Majerčík, Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Šmídt, Šestina, Slovák, Bystrán, Faško. FK Rakytovce – MFK Revúca 4:0 (2:0)Góly: 17. Pavlík, 35. Kapusta, 72. Kapusta (11 |
m), 88. Kohút, ŽK: Kohút - Majerčík, Slovák, Opiela, Kožička, Bystrán. MFK Revúca: Opiela, Majerčík, T. Urc (K), Krajňák, Slovák, Šmídt, Ganaj (81. Lunter), Šestina (54. Kožička), Antal, Bystrán, Faško. MFK Revúca – MFK Spartak Hriňová 2:1 (2:1) MFK REVÚCA: Stankovič - Majerčík, T. Urc (K), Krajňák (4. Slovák), Antal, Šmídt (67. Gömöri), Kožička, Ganaj, Furman, Bystrán, Faško (87. Lunter). TJ Sklotatran Poltár – MFK Revúca 6:0 (4:0) MFK Revúca – ŠK Vinica 4:3 (3:1)
|
Káder Revúcej: Lukáš Smerek, Štefan Opiela, Martin Stankovič – Matej Majerčík, Filip Faško, Peter Antal, Tomáš Urc, Ján Krajňák, Dominik Bystran, Dávid Šestina, Richard Lunter, Lukáš Kožička, Juraj Ganaj, Ondrej Furman, Karol Maté, Zoltán Gömöri, Michal Bukóci, Vladimír Levický, Peter Miartin, Tomáš Milo Sokol, Marek Šmídt, Adam Slovák, Andrej Fečkanin
Ing. Štefan Tomášik, Mgr. Ing. Lukáš Smerek PhD.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).