V domácich zápasoch patrili Revúčania k najlepším v súťaži, vonku však svojimi výkonmi nenadchli. Z celkového počtu 18 bodov získali až 15 pred vlastnými divákmi s celkovým skóre 18:9. V celej súťaži na tom boli lepšie len 3 mužstvá – Poltár, Šalková a Pliešovce (Čierny Balog získal rovnaký počet bodov), všetky 3 však odohrali doma o jeden zápas viac. Naopak, vonku dokázala Revúca bodovať len na pôde posledného Veľkého Krtíša po tesnom víťazstve 2:1. Horšie sú na tom len Vinica, Pliešovce a práve Veľký Krtíš.
Výsledky ako na hojdačke
Úvodný zápas sezóny Revúčanom vôbec nevyšiel, keď v okresnom derby podľahli Tornali na jej ihrisku vysoko 0:4. Navyše v tomto zápase prišli o letnú posilu Ondreja Furmana, ktorý dostal v druhom polčase červenú kartu. Na druhý zápas museli revúcki futbalisti čakať dva týždne a opäť to bol derby zápas, tentokrát v Tisovci. Na veľmi ťažkom teréne opäť inkasovali 4-krát a po výsledku 1:4 okupovali poslednú priečku tabuľky, avšak s jedným domácim zápasom k dobru. Prvé body sa im podarilo získať až v 4. kole doma proti Pliešovciam. Do tohto zápasu nastúpili ako vymenení a navyše strelecky explodovali. Súperovi nasúkali 5 gólov. Už o 2 dni privítali na domácom ihrisku v dohrávke silný Medzibrod. Skvelú formu si preniesli aj do tohto zápasu a súpera vyprevadili po výsledku 4:0. Víťazstvo je o to cennejšie, že Medzibrod zakončil jeseň na 2. mieste iba s dvomi prehrami. Náročný týždeň zakončili Revúčania u vtedajšieho lídra v Šalkovej, ktorá im nedala šancu a v 3. zápase za 7 dní inkasovali debakel 0:5. Inú pesničku hrali v ďalšom domácom zápase proti Slovenským Ďarmotám, ktoré zdolali rozdielom triedy 3:0. V tomto zápase nadlho prišli o zraneného brankára a kapitána Lukáša Smereka, ktorého však viac ako dôstojne zastúpili Štefan Opiela a Martin Stankovič. Asi najlepší výkon vonku podali hráči Revúcej v Čiernom Balogu. Žiaľ, po kurióznom góle, keď sa lopta od rozhodcu odrazila do čistej šance pre domácich prehrali najtesnejším rozdielom 0:1. Nepochopiteľný skrat prišiel v nasledujúcom domácom zápase proti JUPIE futbalovej škole M. Hamšíka, keď hosťom vyšlo prakticky všetko, do čoho kopli, a z Revúcej si odviezli všetky 3 body po víťazstve 5:0. Našťastie, MFK Revúca dokázal priviezť 3 body hneď v nasledujúcom kole z ihriska Veľkého Krtíša. Záverečné zápasy jesennej časti poznačili ďalšie zranenia aj kartové tresty. Absencie Šestinu, Slováka, Šmídta, či Bystrána boli citeľné. Hladká prehra 0:4 v Rakytovciach sa preto dala očakávať. V dôležitom domácom zápase ale následne zdolali Hriňovú tesne 2:1. Na posledný zápas von cestovalo mužstvo s 3 dorastencami a u lídra z Poltára utŕžilo najhoršiu prehru jesene 0:6. V domácom zápase proti Vinici mali preto hráči nôž na krku. Nervozita bol na ihrisku citeľná, ale po dramatickej prestrelke 4:3 nakoniec ostali všetky 3 body doma. MFK Revúca po jesennej časti získala 18 bodov za 6 víťazstiev a 7 prehier s celkovým skóre 21:34. Najlepším strelcom mužstva bol Filip Faško so 7 gólmi. Teraz čaká hráčov MFK Revúca niekoľkotýždňový oddych, aby sa na prelome rokov pustili do zimnej prípravy. Prvý jarný zápas je na programe 25. 3. 2018 doma proti Tornali.
Letná príprava
Revúca – Tisovec 2:1, góly: Faško 2
Turnaj v Hnúšti: Hnúšťa – Revúca 2:1, gól: Šestina
Jesenské – Revúca 9:1, gól: Smerek
Revúca – Lubeník 0:0
Revúca – Hnúšťa 6:0, góly: Bystrán 2, Lunter, Máté, Kožička, Faško
Majstrovské zápasy:
|
Revúca – Slovenské Ďarmoty 3:0 (3:0)
Góly: 1. a 29. Faško, 34. Kožička. ŠK Partizán Čierny Balog - MFK Revúca 1:0 (1:0) MFK Revúca: Opiela - Majerčík, Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Furman, Šestina, Slovák (76. Lunter), Bystrán, Faško. MFK Revúca - JUPIE futbalová škola Mareka Hamšíka 0:5 (0:3) MFK Revúca: Opiela - Majerčík, T. Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Máté, Šestina, Slovák, Bystrán (63. Šmídt), Faško (69. Lunter). FK FC Baník Veľký Krtíš - MFK Revúca 1:2 (0:1) MFK Revúca: Opiela, Majerčík, Urc (K), Krajňák, Antal, Gömöri, Šmídt, Šestina, Slovák, Bystrán, Faško. FK Rakytovce – MFK Revúca 4:0 (2:0)Góly: 17. Pavlík, 35. Kapusta, 72. Kapusta (11 |
m), 88. Kohút, ŽK: Kohút - Majerčík, Slovák, Opiela, Kožička, Bystrán. MFK Revúca: Opiela, Majerčík, T. Urc (K), Krajňák, Slovák, Šmídt, Ganaj (81. Lunter), Šestina (54. Kožička), Antal, Bystrán, Faško. MFK Revúca – MFK Spartak Hriňová 2:1 (2:1) MFK REVÚCA: Stankovič - Majerčík, T. Urc (K), Krajňák (4. Slovák), Antal, Šmídt (67. Gömöri), Kožička, Ganaj, Furman, Bystrán, Faško (87. Lunter). TJ Sklotatran Poltár – MFK Revúca 6:0 (4:0) MFK Revúca – ŠK Vinica 4:3 (3:1)
|
Káder Revúcej: Lukáš Smerek, Štefan Opiela, Martin Stankovič – Matej Majerčík, Filip Faško, Peter Antal, Tomáš Urc, Ján Krajňák, Dominik Bystran, Dávid Šestina, Richard Lunter, Lukáš Kožička, Juraj Ganaj, Ondrej Furman, Karol Maté, Zoltán Gömöri, Michal Bukóci, Vladimír Levický, Peter Miartin, Tomáš Milo Sokol, Marek Šmídt, Adam Slovák, Andrej Fečkanin
Ing. Štefan Tomášik, Mgr. Ing. Lukáš Smerek PhD.































Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.