Vďaka športovému duchu otcov a neskôr aj ich synov sa organizácia v obci udržala už 60-ty rok. Celé roky ponúkala priestor pre zanietených hráčov futbalu, pre futbalový dorast a aj pre chlapcov, ktorí si k tomuto športu hľadali cestu.
Dňa 26.11.2017 v popoludňajších hodinách sa v miestnom kultúrnom dome začali schádzať pozvaní hostia. Dôkazom toho, že ich nebolo málo, bola aj plná sála KD. Medzi pozvanými boli bývalí hráči našej TJ, funkcionári, fanúškovia a terajší futbalisti A mužstva, ako aj dorastenci.
Slávnosť sa začala príhovorom Jána Gonosa, ktorý z poverenia starostky obce celú oslavu viedol. Privítal prítomných hostí, starostku obce a poslancov obecného zastupiteľstva. Nasledovalo kultúrne spestrenie programu podujatia, v ktorom vystúpili mladé členky súboru Bystränky. Predviedli niekoľko piesní zo svojho bohatého repertoáru pod vedením svojej vedúcej Tatiany Tomkovej. Program bol ocenený potleskom.
Potom nasledoval príhovor starostky obce pani Želmíry Gonosovej, ktorý sa začal minútou ticha za tých, ktorí už nie sú medzi nami. V úvode svojho vystúpenia poďakovala prítomným za účasť a „prebehla“ dejinami našej TJ od jej založenia až po dnešok. Významnými medzníkmi bezosporu sú vybudovanie terajšieho ihriska v Moste, výstavba tribúny a šatní, zakúpenie vlastného autobusu, na tú dobu všetko neobvyklé javy, nakoľko išlo o povojnové roky, kde štát riešil dôležitejšie problémy. Ako je známe, naša Tj každoročne medzi sezónami v lete usporadúva memoriál Jána Babiča, Petra Urbana, Miroslava Lindáka, ktorí boli vynikajúci futbalisti a zahynuli pri výkone svojho povolania. Pri tejto príležitosti boli ich rodinným príslušníkom odovzdané pamätné plakety a tak isto aj Imrichovi Kurianovi in memoriam, ktorý bol dlhé roky učiteľom a riaditeľom Základnej školy v Rožňavskom Bystrom a vychoval nespočetné množstvo futbalistov. Sám bol dlhé roky aktívnym futbalistom a neskôr trénerom. Už v tej dobe začal vydávať spravodaj o futbale, ktorý možno označiť za predchodcu nášho terajšieho spravodaja.
Po tomto akte starostka obce odovzdávala pamätné listy bývalým futbalistom. Na záver oficiálnej časti bol kapitánovi dorastencov Filipovi Znakovi odovzdaný pohár za víťazstvo v okresnej súťaži. Za ObFZ sa slávnosti nezúčastnil nikto. Na to, aby chlapcom neodovzdali spomínaný pohár za prvé miesto dorastencov v okresnej súťaži za rok 2016/17 našli si vždy nejaké dôvody.
Bolo veľkým prínosom, ba priam šťastím, že na tomto slávnostnom podujatí sa zúčastnil aj zakladajúci predseda Ján Dorkin. V krátkosti prítomným porozprával ako sa to všetko rodilo a rukolapným dôkazom toho, že týmto aktivitám dali dobré základy je aj to, že oslavujeme 60. výročie.
Po ňom vystúpil Ján Ďurský, najstarší futbalista medzi zúčastnenými. Pripomenul v akých podmienkach hrali oni futbal, ale hrali ho z lásky k futbalu, so srdcom, oduševnene, s čím sa dá len súhlasiť. A že to bol vždy dobrý kolektív, svedčí aj fakt, že napr. taký futbalista, ako bol vtedy Jozef Krzák, ligový hráč Tatrana Prešov, prišiel na sklonku svojej bohatej futbalovej kariéry posilniť práve našu TJ. A že to boli krásne časy, potvrdil aj svojou účasťou na oslavách.
Za tie roky sa u nás vystriedalo nespočetné množstvo futbalistov. Komu dovolilo zdravie a okolnosti s radosťou sa na slávnosti zúčastnil. Aj keď svaly ochabli, nohy už tak dobre neposlúchajú, futbalový rozum v hlavách ostal. Dôkazom záujmu o stretnutie je napr. aj to, ako v hľadisku konštatovali, že z prítomných futbalistov by postavili aj štyri schopné jedenástky.
V družnej debate veru bolo na čo spomínať. Môžeme sa pochváliť, že z našich radov vyšli aj takí futbalisti ako Ján Doboš, hráč Rožňavy i Jelšavy v divízii, JUDr. Ján Dorkin, brankárska opora druholigovej Rožňavy a Miloš Leng, takisto hráč, ktorý to dotiahol až do druhej ligy v Jelšave a Rožňave. Všetci konštatovali, že futbalový zápas v nedeľu nebola len športová udalosť, ale tiež spoločenská, kde sa stretávala celá dedina. Na zápasy vonku išiel každý, kto sa vmestil do nášho autobusa, ktorý dostal výstižný názov Apolo, no sotva to bolo pre jeho rýchlosť a spoľahlivosť. Keď sa vrátili zo zápasu pred miestnym pohostinstvom ich očakávalo toľko ľudí, ako keby boli prišli z olympiády. To boli futbalisti hrdinovia a výsledok nebol vôbec až taký dôležitý.
Po odovzdaní pamätných listov, príhovoroch a krásnych spomienkach nasledovala slávnostná večera, pripravená našimi skvelými kuchárkami pod vedením Moniky Urbanovej. O dobrú a rýchlu obsluhu sa postarali členovia súboru Bystränky. O občerstvenie sa vzorovo starali poslankyne obecného zastupiteľstva pod dohľadom našej gazdinej Mirky Kaššaiovej a Jána Gonosa. Všetci zúčastnení dostali nástenný kalendár od našej obce.
Záverom chcem poďakovať za pomoc obecnému úradu, konkrétne starostke obce Želmíre Gonosovej, Obecnému zastupiteľstvu, výboru TJ, ako aj našim stabilným priaznivcom futbalu, ktorí si v každom čase našli cestu na ihrisko. Verím, že sa Vám odvďačíme v nasledujúcej sezóne kvalitnou hrou našich družstiev.
A čo si želať do budúcna?
Želáme športovej verejnosti a predovšetkým jubilujúcej TJ mnoho úspechov v ďalšej činnosti.
Dbajme, aby sme spoločne vytvárali kultúrne a športovo hodnotné prostredie na futbalovom ihrisku a prilákali tam čím viac nadšencov tohto športu, či už ako aktívnych hráčov, funkcionárov a tiež ako divákov.
Ondrej Dorkin

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-