Vďaka športovému duchu otcov a neskôr aj ich synov sa organizácia v obci udržala už 60-ty rok. Celé roky ponúkala priestor pre zanietených hráčov futbalu, pre futbalový dorast a aj pre chlapcov, ktorí si k tomuto športu hľadali cestu.
Dňa 26.11.2017 v popoludňajších hodinách sa v miestnom kultúrnom dome začali schádzať pozvaní hostia. Dôkazom toho, že ich nebolo málo, bola aj plná sála KD. Medzi pozvanými boli bývalí hráči našej TJ, funkcionári, fanúškovia a terajší futbalisti A mužstva, ako aj dorastenci.
Slávnosť sa začala príhovorom Jána Gonosa, ktorý z poverenia starostky obce celú oslavu viedol. Privítal prítomných hostí, starostku obce a poslancov obecného zastupiteľstva. Nasledovalo kultúrne spestrenie programu podujatia, v ktorom vystúpili mladé členky súboru Bystränky. Predviedli niekoľko piesní zo svojho bohatého repertoáru pod vedením svojej vedúcej Tatiany Tomkovej. Program bol ocenený potleskom.
Potom nasledoval príhovor starostky obce pani Želmíry Gonosovej, ktorý sa začal minútou ticha za tých, ktorí už nie sú medzi nami. V úvode svojho vystúpenia poďakovala prítomným za účasť a „prebehla“ dejinami našej TJ od jej založenia až po dnešok. Významnými medzníkmi bezosporu sú vybudovanie terajšieho ihriska v Moste, výstavba tribúny a šatní, zakúpenie vlastného autobusu, na tú dobu všetko neobvyklé javy, nakoľko išlo o povojnové roky, kde štát riešil dôležitejšie problémy. Ako je známe, naša Tj každoročne medzi sezónami v lete usporadúva memoriál Jána Babiča, Petra Urbana, Miroslava Lindáka, ktorí boli vynikajúci futbalisti a zahynuli pri výkone svojho povolania. Pri tejto príležitosti boli ich rodinným príslušníkom odovzdané pamätné plakety a tak isto aj Imrichovi Kurianovi in memoriam, ktorý bol dlhé roky učiteľom a riaditeľom Základnej školy v Rožňavskom Bystrom a vychoval nespočetné množstvo futbalistov. Sám bol dlhé roky aktívnym futbalistom a neskôr trénerom. Už v tej dobe začal vydávať spravodaj o futbale, ktorý možno označiť za predchodcu nášho terajšieho spravodaja.
Po tomto akte starostka obce odovzdávala pamätné listy bývalým futbalistom. Na záver oficiálnej časti bol kapitánovi dorastencov Filipovi Znakovi odovzdaný pohár za víťazstvo v okresnej súťaži. Za ObFZ sa slávnosti nezúčastnil nikto. Na to, aby chlapcom neodovzdali spomínaný pohár za prvé miesto dorastencov v okresnej súťaži za rok 2016/17 našli si vždy nejaké dôvody.
Bolo veľkým prínosom, ba priam šťastím, že na tomto slávnostnom podujatí sa zúčastnil aj zakladajúci predseda Ján Dorkin. V krátkosti prítomným porozprával ako sa to všetko rodilo a rukolapným dôkazom toho, že týmto aktivitám dali dobré základy je aj to, že oslavujeme 60. výročie.
Po ňom vystúpil Ján Ďurský, najstarší futbalista medzi zúčastnenými. Pripomenul v akých podmienkach hrali oni futbal, ale hrali ho z lásky k futbalu, so srdcom, oduševnene, s čím sa dá len súhlasiť. A že to bol vždy dobrý kolektív, svedčí aj fakt, že napr. taký futbalista, ako bol vtedy Jozef Krzák, ligový hráč Tatrana Prešov, prišiel na sklonku svojej bohatej futbalovej kariéry posilniť práve našu TJ. A že to boli krásne časy, potvrdil aj svojou účasťou na oslavách.
Za tie roky sa u nás vystriedalo nespočetné množstvo futbalistov. Komu dovolilo zdravie a okolnosti s radosťou sa na slávnosti zúčastnil. Aj keď svaly ochabli, nohy už tak dobre neposlúchajú, futbalový rozum v hlavách ostal. Dôkazom záujmu o stretnutie je napr. aj to, ako v hľadisku konštatovali, že z prítomných futbalistov by postavili aj štyri schopné jedenástky.
V družnej debate veru bolo na čo spomínať. Môžeme sa pochváliť, že z našich radov vyšli aj takí futbalisti ako Ján Doboš, hráč Rožňavy i Jelšavy v divízii, JUDr. Ján Dorkin, brankárska opora druholigovej Rožňavy a Miloš Leng, takisto hráč, ktorý to dotiahol až do druhej ligy v Jelšave a Rožňave. Všetci konštatovali, že futbalový zápas v nedeľu nebola len športová udalosť, ale tiež spoločenská, kde sa stretávala celá dedina. Na zápasy vonku išiel každý, kto sa vmestil do nášho autobusa, ktorý dostal výstižný názov Apolo, no sotva to bolo pre jeho rýchlosť a spoľahlivosť. Keď sa vrátili zo zápasu pred miestnym pohostinstvom ich očakávalo toľko ľudí, ako keby boli prišli z olympiády. To boli futbalisti hrdinovia a výsledok nebol vôbec až taký dôležitý.
Po odovzdaní pamätných listov, príhovoroch a krásnych spomienkach nasledovala slávnostná večera, pripravená našimi skvelými kuchárkami pod vedením Moniky Urbanovej. O dobrú a rýchlu obsluhu sa postarali členovia súboru Bystränky. O občerstvenie sa vzorovo starali poslankyne obecného zastupiteľstva pod dohľadom našej gazdinej Mirky Kaššaiovej a Jána Gonosa. Všetci zúčastnení dostali nástenný kalendár od našej obce.
Záverom chcem poďakovať za pomoc obecnému úradu, konkrétne starostke obce Želmíre Gonosovej, Obecnému zastupiteľstvu, výboru TJ, ako aj našim stabilným priaznivcom futbalu, ktorí si v každom čase našli cestu na ihrisko. Verím, že sa Vám odvďačíme v nasledujúcej sezóne kvalitnou hrou našich družstiev.
A čo si želať do budúcna?
Želáme športovej verejnosti a predovšetkým jubilujúcej TJ mnoho úspechov v ďalšej činnosti.
Dbajme, aby sme spoločne vytvárali kultúrne a športovo hodnotné prostredie na futbalovom ihrisku a prilákali tam čím viac nadšencov tohto športu, či už ako aktívnych hráčov, funkcionárov a tiež ako divákov.
Ondrej Dorkin
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).