Vďaka športovému duchu otcov a neskôr aj ich synov sa organizácia v obci udržala už 60-ty rok. Celé roky ponúkala priestor pre zanietených hráčov futbalu, pre futbalový dorast a aj pre chlapcov, ktorí si k tomuto športu hľadali cestu.
Dňa 26.11.2017 v popoludňajších hodinách sa v miestnom kultúrnom dome začali schádzať pozvaní hostia. Dôkazom toho, že ich nebolo málo, bola aj plná sála KD. Medzi pozvanými boli bývalí hráči našej TJ, funkcionári, fanúškovia a terajší futbalisti A mužstva, ako aj dorastenci.
Slávnosť sa začala príhovorom Jána Gonosa, ktorý z poverenia starostky obce celú oslavu viedol. Privítal prítomných hostí, starostku obce a poslancov obecného zastupiteľstva. Nasledovalo kultúrne spestrenie programu podujatia, v ktorom vystúpili mladé členky súboru Bystränky. Predviedli niekoľko piesní zo svojho bohatého repertoáru pod vedením svojej vedúcej Tatiany Tomkovej. Program bol ocenený potleskom.
Potom nasledoval príhovor starostky obce pani Želmíry Gonosovej, ktorý sa začal minútou ticha za tých, ktorí už nie sú medzi nami. V úvode svojho vystúpenia poďakovala prítomným za účasť a „prebehla“ dejinami našej TJ od jej založenia až po dnešok. Významnými medzníkmi bezosporu sú vybudovanie terajšieho ihriska v Moste, výstavba tribúny a šatní, zakúpenie vlastného autobusu, na tú dobu všetko neobvyklé javy, nakoľko išlo o povojnové roky, kde štát riešil dôležitejšie problémy. Ako je známe, naša Tj každoročne medzi sezónami v lete usporadúva memoriál Jána Babiča, Petra Urbana, Miroslava Lindáka, ktorí boli vynikajúci futbalisti a zahynuli pri výkone svojho povolania. Pri tejto príležitosti boli ich rodinným príslušníkom odovzdané pamätné plakety a tak isto aj Imrichovi Kurianovi in memoriam, ktorý bol dlhé roky učiteľom a riaditeľom Základnej školy v Rožňavskom Bystrom a vychoval nespočetné množstvo futbalistov. Sám bol dlhé roky aktívnym futbalistom a neskôr trénerom. Už v tej dobe začal vydávať spravodaj o futbale, ktorý možno označiť za predchodcu nášho terajšieho spravodaja.
Po tomto akte starostka obce odovzdávala pamätné listy bývalým futbalistom. Na záver oficiálnej časti bol kapitánovi dorastencov Filipovi Znakovi odovzdaný pohár za víťazstvo v okresnej súťaži. Za ObFZ sa slávnosti nezúčastnil nikto. Na to, aby chlapcom neodovzdali spomínaný pohár za prvé miesto dorastencov v okresnej súťaži za rok 2016/17 našli si vždy nejaké dôvody.
Bolo veľkým prínosom, ba priam šťastím, že na tomto slávnostnom podujatí sa zúčastnil aj zakladajúci predseda Ján Dorkin. V krátkosti prítomným porozprával ako sa to všetko rodilo a rukolapným dôkazom toho, že týmto aktivitám dali dobré základy je aj to, že oslavujeme 60. výročie.
Po ňom vystúpil Ján Ďurský, najstarší futbalista medzi zúčastnenými. Pripomenul v akých podmienkach hrali oni futbal, ale hrali ho z lásky k futbalu, so srdcom, oduševnene, s čím sa dá len súhlasiť. A že to bol vždy dobrý kolektív, svedčí aj fakt, že napr. taký futbalista, ako bol vtedy Jozef Krzák, ligový hráč Tatrana Prešov, prišiel na sklonku svojej bohatej futbalovej kariéry posilniť práve našu TJ. A že to boli krásne časy, potvrdil aj svojou účasťou na oslavách.
Za tie roky sa u nás vystriedalo nespočetné množstvo futbalistov. Komu dovolilo zdravie a okolnosti s radosťou sa na slávnosti zúčastnil. Aj keď svaly ochabli, nohy už tak dobre neposlúchajú, futbalový rozum v hlavách ostal. Dôkazom záujmu o stretnutie je napr. aj to, ako v hľadisku konštatovali, že z prítomných futbalistov by postavili aj štyri schopné jedenástky.
V družnej debate veru bolo na čo spomínať. Môžeme sa pochváliť, že z našich radov vyšli aj takí futbalisti ako Ján Doboš, hráč Rožňavy i Jelšavy v divízii, JUDr. Ján Dorkin, brankárska opora druholigovej Rožňavy a Miloš Leng, takisto hráč, ktorý to dotiahol až do druhej ligy v Jelšave a Rožňave. Všetci konštatovali, že futbalový zápas v nedeľu nebola len športová udalosť, ale tiež spoločenská, kde sa stretávala celá dedina. Na zápasy vonku išiel každý, kto sa vmestil do nášho autobusa, ktorý dostal výstižný názov Apolo, no sotva to bolo pre jeho rýchlosť a spoľahlivosť. Keď sa vrátili zo zápasu pred miestnym pohostinstvom ich očakávalo toľko ľudí, ako keby boli prišli z olympiády. To boli futbalisti hrdinovia a výsledok nebol vôbec až taký dôležitý.
Po odovzdaní pamätných listov, príhovoroch a krásnych spomienkach nasledovala slávnostná večera, pripravená našimi skvelými kuchárkami pod vedením Moniky Urbanovej. O dobrú a rýchlu obsluhu sa postarali členovia súboru Bystränky. O občerstvenie sa vzorovo starali poslankyne obecného zastupiteľstva pod dohľadom našej gazdinej Mirky Kaššaiovej a Jána Gonosa. Všetci zúčastnení dostali nástenný kalendár od našej obce.
Záverom chcem poďakovať za pomoc obecnému úradu, konkrétne starostke obce Želmíre Gonosovej, Obecnému zastupiteľstvu, výboru TJ, ako aj našim stabilným priaznivcom futbalu, ktorí si v každom čase našli cestu na ihrisko. Verím, že sa Vám odvďačíme v nasledujúcej sezóne kvalitnou hrou našich družstiev.
A čo si želať do budúcna?
Želáme športovej verejnosti a predovšetkým jubilujúcej TJ mnoho úspechov v ďalšej činnosti.
Dbajme, aby sme spoločne vytvárali kultúrne a športovo hodnotné prostredie na futbalovom ihrisku a prilákali tam čím viac nadšencov tohto športu, či už ako aktívnych hráčov, funkcionárov a tiež ako divákov.
Ondrej Dorkin


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a