Bystranom patril aj úvod druhého polčasu. V 48. minúte Urban využil nedorozumenie obrancov s brankárom a zvýšil na 4:1. V 55. minúte ušiel po pravej strane Minčík a strelou vedľa vybiehajúceho brankára zvýšil na 5:1. Po prestriedaní v bystranských radoch prišiel mierny útlm na hráčov, čo využili hostia na strelenie 2 gólov. Posledné slovo mal však Urban, keď po ďalšej peknej kombinácii v 85. minúte uzavrel skóre na 6:3.
Pred 100 divákmi rozhodoval J. Chomjak.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Hajdu, Krága, Šály (ČK), Leng, Ján Gonos, Rusnyák, Ján Urban ml., Minčík. Striedali: Valko, Ujházi.
9. 5. 2010
Text: Miloš Leng
Foto: Peťo Urban
Výsledky II. triedy - 20. kolo: Pača – Slavošovce 5:1, Drnava – Kečovo 3:0, Čoltovo – Bohúňovo 0:4, Ml.- Brzotín – Rakovnica 2:3, Nižná Slaná – Jovice 6:0, Hrhov – Kovstav 6:1, Rožňavské Bystré - Kružná 6:3.
TABUĽKA PO 20. KOLE:
| 1. | Nižná Slaná | 20 | 13 | 3 | 4 | 47:20 | 42 |
| 2. | Kružná | 19 | 12 | 4 | 3 | 64:34 | 40 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 20 | 10 | 6 | 4 | 62:43 | 36 |
| 4. | Pača | 20 | 11 | 3 | 6 | 59:40 | 36 |
| 5. | Slavošovce | 20 | 11 | 2 | 7 | 39:33 | 35 |
| 6. | Bohúňovo | 20 | 8 | 5 | 7 | 35:24 | 32 |
| 7. | Kovstav | 18 | 8 | 3 | 7 | 29:34 | 27 |
| 8. | Jovice | 20 | 8 | 1 | 11 | 51:67 | 25 |
| 9. | Hrhov | 20 | 7 | 3 | 10 | 60:67 | 24 |
| 10. | Kečovo | 20 | 7 | 2 | 11 | 39:41 | 23 |
| 11. | Ml. Brzotín | 20 | 6 | 3 | 11 | 39:49 | 21 |
| 12. | Rakovnica | 20 | 6 | 3 | 11 | 25:48 | 21 |
| 13. | Drnava | 19 | 5 | 4 | 10 | 32:46 | 19 |
| 14. | Čoltovo | 20 | 4 | 2 | 14 | 33:68 | 14 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
21. kolo 16.5. 2010 o 17.00 hod.: Hrhov – Pača, Kovstav – Rožň. Bystré, Kružná – Nižná Slaná, Jovice – Ml. Brzotín, Rakovnica – Čoltovo, Bohúňovo – Kečovo, Drnava – Slavošovce.
Vyšná Slaná – Gemerská Poloma 2:2 (1:1), góly: Liptai, M. Gallo (11 m) – Z. Greško 2, ŽK: 0 – Hatvaník, Gunár, Kollár, ČK: Valko Krišťák (Vyšná Slaná), R: Macko, DZ: Székely, D: 80. Rudná – Dlhá Ves 4:1 (1:0), góly: Domik, Sanislo, Pavlík, Jakab (11 m) - Blatník, ŽK: bez, R: Jonáš, DZ: Kovács, D: 100. Jablonov n/T – Krh. Dlhá Lúka 3:2 (1:2), góly: Bodnár 2 (1 z 11 m), Nagy – Pronai 2, ŽK: Zajdó, Pál Balázs – Krága, Anna, R: Lucza, DZ: Bodnár, D: 80. Brzotín – Dedinky 5:0 (2:0), góly: Kočiš 2, A. Polyák 2, Rezmüves, ŽK: 0 – J. Ogurčák, M. Franko, R: K. Chomjak, DZ: Heveši, D: 80. Plešivec – Dobšiná 1:2 (1:2), góly: Z. Laven st. - Gotthardt, Barnák, ŽK: Macho, Szabó Dózsa, Samko – Barnák, Surovský, Strelka, R: Gallo, DZ: Vysoký, D: 150. Betliar – Krh. Podhradie 0:1 (0:0), gól: Mázik, ŽK: Bulik, Lázar – R. Zdechovan, Die, R: Uhrin, DZ: Šmelko, D: 150. Honce – Vlachovo 3:1 (0:1), góly: Kuzma 2, J. Pástor – Lipták st., ŽK: Jar. Gallo – Ďurán, Leskovjanský, R: J. Gyenes, DZ: Máté, D: 80.
TABUĽKA PO 23. KOLE:
|
1. |
Krh Podhradie |
21 |
14 |
5 |
2 |
52:20 |
47 |
|
2. |
Lipovník |
21 |
14 |
3 |
4 |
60:20 |
45 |
|
3. |
Honce |
22 |
13 |
3 |
6 |
59:35 |
42 |
|
4. |
Dobšiná |
21 |
12 |
3 |
6 |
60:35 |
39 |
|
5. |
Rudná |
21 |
10 |
4 |
7 |
50:33 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
22 |
10 |
3 |
9 |
59:43 |
33 |
|
7. |
Betliar |
21 |
10 |
2 |
9 |
51:43 |
32 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
21 |
9 |
5 |
7 |
31:35 |
32 |
|
9. |
Jablonov n/T |
21 |
9 |
1 |
11 |
36:46 |
28 |
|
10. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
7 |
5 |
8 |
48:48 |
26 |
|
11. |
Dlhá Ves |
22 |
6 |
5 |
11 |
34:48 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
22 |
7 |
2 |
13 |
28:56 |
23 |
|
13. |
Brzotín |
22 |
6 |
2 |
14 |
27:46 |
20 |
|
14. |
Vlachovo |
20 |
5 |
4 |
11 |
32:59 |
19 |
|
15. |
Dedinky |
21 |
2 |
1 |
18 |
19:84 |
7 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
24. kolo 16.5. 2010 o 17.00 hod.: Honce – voľno, Vlachovo – Betliar, Krh. Podhradie – Plešivec, Dobšiná – Brzotín, Dedinky – Jablonov n/T, Krh. Dlhá Lúka – Rudná, Dlhá Ves – Vyšná Slaná, Gem. Poloma – Lipovník.
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré - Kružná 6:3 (3:1). Dobrý terén, výborné počasie pre futbal, pekná divácka kulisa, 20. kolo II. triedy vo futbale a dva tímy z hornej časti tabuľky. Toto všetko nasvedčovalo, že sa bude hrať v Rožňavskom Bystrom dobrý futbal. A bola to pravda. Bystrania sa ujali vedenia už v 4. minúte Jánom Gonosom, ktorý z priameho kopu z 30 metrov nachytal brankára Kružnej. Bystrania boli pri chuti a v 11. minúte po peknej kombinačnej akcii Minčík - Urban, hlavou Urban zvýšil na 2:0. Bystrania boli lepším mužstvom, dokázali si v útoku ľahko poradiť s neistou obranou hostí. Tí si vytvorili len minimum šancí. V 43. minúte po rohu Minčíka, nestrážený Leng hlavou zvýšil na 3:0. O osem minút neskôr
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-