Bystranom patril aj úvod druhého polčasu. V 48. minúte Urban využil nedorozumenie obrancov s brankárom a zvýšil na 4:1. V 55. minúte ušiel po pravej strane Minčík a strelou vedľa vybiehajúceho brankára zvýšil na 5:1. Po prestriedaní v bystranských radoch prišiel mierny útlm na hráčov, čo využili hostia na strelenie 2 gólov. Posledné slovo mal však Urban, keď po ďalšej peknej kombinácii v 85. minúte uzavrel skóre na 6:3.
Pred 100 divákmi rozhodoval J. Chomjak.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Hajdu, Krága, Šály (ČK), Leng, Ján Gonos, Rusnyák, Ján Urban ml., Minčík. Striedali: Valko, Ujházi.
9. 5. 2010
Text: Miloš Leng
Foto: Peťo Urban
Výsledky II. triedy - 20. kolo: Pača – Slavošovce 5:1, Drnava – Kečovo 3:0, Čoltovo – Bohúňovo 0:4, Ml.- Brzotín – Rakovnica 2:3, Nižná Slaná – Jovice 6:0, Hrhov – Kovstav 6:1, Rožňavské Bystré - Kružná 6:3.
TABUĽKA PO 20. KOLE:
| 1. | Nižná Slaná | 20 | 13 | 3 | 4 | 47:20 | 42 |
| 2. | Kružná | 19 | 12 | 4 | 3 | 64:34 | 40 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 20 | 10 | 6 | 4 | 62:43 | 36 |
| 4. | Pača | 20 | 11 | 3 | 6 | 59:40 | 36 |
| 5. | Slavošovce | 20 | 11 | 2 | 7 | 39:33 | 35 |
| 6. | Bohúňovo | 20 | 8 | 5 | 7 | 35:24 | 32 |
| 7. | Kovstav | 18 | 8 | 3 | 7 | 29:34 | 27 |
| 8. | Jovice | 20 | 8 | 1 | 11 | 51:67 | 25 |
| 9. | Hrhov | 20 | 7 | 3 | 10 | 60:67 | 24 |
| 10. | Kečovo | 20 | 7 | 2 | 11 | 39:41 | 23 |
| 11. | Ml. Brzotín | 20 | 6 | 3 | 11 | 39:49 | 21 |
| 12. | Rakovnica | 20 | 6 | 3 | 11 | 25:48 | 21 |
| 13. | Drnava | 19 | 5 | 4 | 10 | 32:46 | 19 |
| 14. | Čoltovo | 20 | 4 | 2 | 14 | 33:68 | 14 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
21. kolo 16.5. 2010 o 17.00 hod.: Hrhov – Pača, Kovstav – Rožň. Bystré, Kružná – Nižná Slaná, Jovice – Ml. Brzotín, Rakovnica – Čoltovo, Bohúňovo – Kečovo, Drnava – Slavošovce.
Vyšná Slaná – Gemerská Poloma 2:2 (1:1), góly: Liptai, M. Gallo (11 m) – Z. Greško 2, ŽK: 0 – Hatvaník, Gunár, Kollár, ČK: Valko Krišťák (Vyšná Slaná), R: Macko, DZ: Székely, D: 80. Rudná – Dlhá Ves 4:1 (1:0), góly: Domik, Sanislo, Pavlík, Jakab (11 m) - Blatník, ŽK: bez, R: Jonáš, DZ: Kovács, D: 100. Jablonov n/T – Krh. Dlhá Lúka 3:2 (1:2), góly: Bodnár 2 (1 z 11 m), Nagy – Pronai 2, ŽK: Zajdó, Pál Balázs – Krága, Anna, R: Lucza, DZ: Bodnár, D: 80. Brzotín – Dedinky 5:0 (2:0), góly: Kočiš 2, A. Polyák 2, Rezmüves, ŽK: 0 – J. Ogurčák, M. Franko, R: K. Chomjak, DZ: Heveši, D: 80. Plešivec – Dobšiná 1:2 (1:2), góly: Z. Laven st. - Gotthardt, Barnák, ŽK: Macho, Szabó Dózsa, Samko – Barnák, Surovský, Strelka, R: Gallo, DZ: Vysoký, D: 150. Betliar – Krh. Podhradie 0:1 (0:0), gól: Mázik, ŽK: Bulik, Lázar – R. Zdechovan, Die, R: Uhrin, DZ: Šmelko, D: 150. Honce – Vlachovo 3:1 (0:1), góly: Kuzma 2, J. Pástor – Lipták st., ŽK: Jar. Gallo – Ďurán, Leskovjanský, R: J. Gyenes, DZ: Máté, D: 80.
TABUĽKA PO 23. KOLE:
|
1. |
Krh Podhradie |
21 |
14 |
5 |
2 |
52:20 |
47 |
|
2. |
Lipovník |
21 |
14 |
3 |
4 |
60:20 |
45 |
|
3. |
Honce |
22 |
13 |
3 |
6 |
59:35 |
42 |
|
4. |
Dobšiná |
21 |
12 |
3 |
6 |
60:35 |
39 |
|
5. |
Rudná |
21 |
10 |
4 |
7 |
50:33 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
22 |
10 |
3 |
9 |
59:43 |
33 |
|
7. |
Betliar |
21 |
10 |
2 |
9 |
51:43 |
32 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
21 |
9 |
5 |
7 |
31:35 |
32 |
|
9. |
Jablonov n/T |
21 |
9 |
1 |
11 |
36:46 |
28 |
|
10. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
7 |
5 |
8 |
48:48 |
26 |
|
11. |
Dlhá Ves |
22 |
6 |
5 |
11 |
34:48 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
22 |
7 |
2 |
13 |
28:56 |
23 |
|
13. |
Brzotín |
22 |
6 |
2 |
14 |
27:46 |
20 |
|
14. |
Vlachovo |
20 |
5 |
4 |
11 |
32:59 |
19 |
|
15. |
Dedinky |
21 |
2 |
1 |
18 |
19:84 |
7 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
24. kolo 16.5. 2010 o 17.00 hod.: Honce – voľno, Vlachovo – Betliar, Krh. Podhradie – Plešivec, Dobšiná – Brzotín, Dedinky – Jablonov n/T, Krh. Dlhá Lúka – Rudná, Dlhá Ves – Vyšná Slaná, Gem. Poloma – Lipovník.
{jcomments on}
































Rožňavské Bystré - Kružná 6:3 (3:1). Dobrý terén, výborné počasie pre futbal, pekná divácka kulisa, 20. kolo II. triedy vo futbale a dva tímy z hornej časti tabuľky. Toto všetko nasvedčovalo, že sa bude hrať v Rožňavskom Bystrom dobrý futbal. A bola to pravda. Bystrania sa ujali vedenia už v 4. minúte Jánom Gonosom, ktorý z priameho kopu z 30 metrov nachytal brankára Kružnej. Bystrania boli pri chuti a v 11. minúte po peknej kombinačnej akcii Minčík - Urban, hlavou Urban zvýšil na 2:0. Bystrania boli lepším mužstvom, dokázali si v útoku ľahko poradiť s neistou obranou hostí. Tí si vytvorili len minimum šancí. V 43. minúte po rohu Minčíka, nestrážený Leng hlavou zvýšil na 3:0. O osem minút neskôr
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).