Rožňavské Bystré - Kružná 6:3 (3:1). Dobrý terén, výborné počasie pre futbal, pekná divácka kulisa, 20. kolo II. triedy vo futbale a dva tímy z hornej časti tabuľky. Toto všetko nasvedčovalo, že sa bude hrať v Rožňavskom Bystrom dobrý futbal. A bola to pravda. Bystrania sa ujali vedenia už v 4. minúte Jánom Gonosom, ktorý z priameho kopu z 30 metrov nachytal brankára Kružnej. Bystrania boli pri chuti a v 11. minúte po peknej kombinačnej akcii Minčík - Urban, hlavou Urban zvýšil na 2:0. Bystrania boli lepším mužstvom, dokázali si v útoku ľahko poradiť s neistou obranou hostí. Tí si vytvorili len minimum šancí. V 43. minúte po rohu Minčíka, nestrážený Leng hlavou zvýšil na 3:0. O osem minút neskôr Bystranom patril aj úvod druhého polčasu. V 48. minúte Urban využil nedorozumenie obrancov s brankárom a zvýšil na 4:1. V 55. minúte ušiel po pravej strane Minčík a strelou vedľa vybiehajúceho brankára zvýšil na 5:1. Po prestriedaní v bystranských radoch prišiel mierny útlm na hráčov, čo využili hostia na strelenie 2 gólov. Posledné slovo mal však Urban, keď po ďalšej peknej kombinácii v 85. minúte uzavrel skóre na 6:3.
Pred 100 divákmi rozhodoval J. Chomjak.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Hajdu, Krága, Šály (ČK), Leng, Ján Gonos, Rusnyák, Ján Urban ml., Minčík. Striedali: Valko, Ujházi.
9. 5. 2010
Text: Miloš Leng
Foto: Peťo Urban
Výsledky II. triedy - 20. kolo: Pača – Slavošovce 5:1, Drnava – Kečovo 3:0, Čoltovo – Bohúňovo 0:4, Ml.- Brzotín – Rakovnica 2:3, Nižná Slaná – Jovice 6:0, Hrhov – Kovstav 6:1, Rožňavské Bystré - Kružná 6:3.
TABUĽKA PO 20. KOLE:
| 1. | Nižná Slaná | 20 | 13 | 3 | 4 | 47:20 | 42 |
| 2. | Kružná | 19 | 12 | 4 | 3 | 64:34 | 40 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 20 | 10 | 6 | 4 | 62:43 | 36 |
| 4. | Pača | 20 | 11 | 3 | 6 | 59:40 | 36 |
| 5. | Slavošovce | 20 | 11 | 2 | 7 | 39:33 | 35 |
| 6. | Bohúňovo | 20 | 8 | 5 | 7 | 35:24 | 32 |
| 7. | Kovstav | 18 | 8 | 3 | 7 | 29:34 | 27 |
| 8. | Jovice | 20 | 8 | 1 | 11 | 51:67 | 25 |
| 9. | Hrhov | 20 | 7 | 3 | 10 | 60:67 | 24 |
| 10. | Kečovo | 20 | 7 | 2 | 11 | 39:41 | 23 |
| 11. | Ml. Brzotín | 20 | 6 | 3 | 11 | 39:49 | 21 |
| 12. | Rakovnica | 20 | 6 | 3 | 11 | 25:48 | 21 |
| 13. | Drnava | 19 | 5 | 4 | 10 | 32:46 | 19 |
| 14. | Čoltovo | 20 | 4 | 2 | 14 | 33:68 | 14 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
21. kolo 16.5. 2010 o 17.00 hod.: Hrhov – Pača, Kovstav – Rožň. Bystré, Kružná – Nižná Slaná, Jovice – Ml. Brzotín, Rakovnica – Čoltovo, Bohúňovo – Kečovo, Drnava – Slavošovce.
Vyšná Slaná – Gemerská Poloma 2:2 (1:1), góly: Liptai, M. Gallo (11 m) – Z. Greško 2, ŽK: 0 – Hatvaník, Gunár, Kollár, ČK: Valko Krišťák (Vyšná Slaná), R: Macko, DZ: Székely, D: 80. Rudná – Dlhá Ves 4:1 (1:0), góly: Domik, Sanislo, Pavlík, Jakab (11 m) - Blatník, ŽK: bez, R: Jonáš, DZ: Kovács, D: 100. Jablonov n/T – Krh. Dlhá Lúka 3:2 (1:2), góly: Bodnár 2 (1 z 11 m), Nagy – Pronai 2, ŽK: Zajdó, Pál Balázs – Krága, Anna, R: Lucza, DZ: Bodnár, D: 80. Brzotín – Dedinky 5:0 (2:0), góly: Kočiš 2, A. Polyák 2, Rezmüves, ŽK: 0 – J. Ogurčák, M. Franko, R: K. Chomjak, DZ: Heveši, D: 80. Plešivec – Dobšiná 1:2 (1:2), góly: Z. Laven st. - Gotthardt, Barnák, ŽK: Macho, Szabó Dózsa, Samko – Barnák, Surovský, Strelka, R: Gallo, DZ: Vysoký, D: 150. Betliar – Krh. Podhradie 0:1 (0:0), gól: Mázik, ŽK: Bulik, Lázar – R. Zdechovan, Die, R: Uhrin, DZ: Šmelko, D: 150. Honce – Vlachovo 3:1 (0:1), góly: Kuzma 2, J. Pástor – Lipták st., ŽK: Jar. Gallo – Ďurán, Leskovjanský, R: J. Gyenes, DZ: Máté, D: 80.
TABUĽKA PO 23. KOLE:
|
1. |
Krh Podhradie |
21 |
14 |
5 |
2 |
52:20 |
47 |
|
2. |
Lipovník |
21 |
14 |
3 |
4 |
60:20 |
45 |
|
3. |
Honce |
22 |
13 |
3 |
6 |
59:35 |
42 |
|
4. |
Dobšiná |
21 |
12 |
3 |
6 |
60:35 |
39 |
|
5. |
Rudná |
21 |
10 |
4 |
7 |
50:33 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
22 |
10 |
3 |
9 |
59:43 |
33 |
|
7. |
Betliar |
21 |
10 |
2 |
9 |
51:43 |
32 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
21 |
9 |
5 |
7 |
31:35 |
32 |
|
9. |
Jablonov n/T |
21 |
9 |
1 |
11 |
36:46 |
28 |
|
10. |
Krh. Dlhá Lúka |
20 |
7 |
5 |
8 |
48:48 |
26 |
|
11. |
Dlhá Ves |
22 |
6 |
5 |
11 |
34:48 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
22 |
7 |
2 |
13 |
28:56 |
23 |
|
13. |
Brzotín |
22 |
6 |
2 |
14 |
27:46 |
20 |
|
14. |
Vlachovo |
20 |
5 |
4 |
11 |
32:59 |
19 |
|
15. |
Dedinky |
21 |
2 |
1 |
18 |
19:84 |
7 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
24. kolo 16.5. 2010 o 17.00 hod.: Honce – voľno, Vlachovo – Betliar, Krh. Podhradie – Plešivec, Dobšiná – Brzotín, Dedinky – Jablonov n/T, Krh. Dlhá Lúka – Rudná, Dlhá Ves – Vyšná Slaná, Gem. Poloma – Lipovník.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.