Pred 20 divákmi rozhodoval L. Gyenes.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Ujházi, Valent, Hajdu, Leng, Demko, Valko, Ján Gonos, Rusnyák, Ján Urban ml., Minčík.
15.5.2010
VÝSLEDKY II. TRIEDY 21. KOLO:
Hrhov - Pača 2:3 (1:1), góly: Kardoš, Grulyó - Gajdoš 2, Adam, ŽK: Danko - 0, R: Lucza, DZ: Gášpar, D: 40, Kovstav - Rož. Bystré 1:4 (0:1), góly: Adamec - Rusnyák, Valko, Minčík, Urban ml., ŽK: bez, R: L. Gyenes, DZ: Kovács, D: 20, Jovice - Ml. Brzotín 4:1 (0:0), góly: Lindák 3, P. Ičo - O. Lázok, ŽK: Ičo - Lázok, P. Kónya, ČK: R. Moro (Ml. Brzotín), R: J. Gyenes, DZ: Bobrík, D: 50, Rakovnica - Čoltovo 3:3 (1:2), góly: Sedlák, Bányasz, Ciberaj – Kardoš, Bokroš, Šesták, ŽK: 0 - Bokroš, R: Palacko, DZ: Nagy, D: 50, Drnava - Slavošovce 3:2 (1:2), góly: Fabián 2, Emödi - Balco, Haviarik, ŽK: Bakoš, Fabián - Valentík, R: Raši, DZ: Krzák, D: 30, Bohúňovo - Kečovo 3:0 (2:0), góly: Doboš, Švajko, Váradi, ŽK: 0 - Lókoš, R: K. Chomjak, DZ: Šalamon, D: 80, Kružná - Niž. Slaná (nehralo sa )
TABUĽKA PO NEÚPLNOM 21. KOLE:
| 1. | Nižná Slaná | 20 | 13 | 3 | 4 | 47:20 | 42 |
| 2. | Kružná | 19 | 12 | 4 | 3 | 64:34 | 40 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 21 | 11 | 6 | 4 | 66:44 | 39 |
| 4. | Pača | 21 | 12 | 3 | 6 | 62:42 | 39 |
| 5. | Slavošovce | 21 | 11 | 2 | 8 | 41:36 | 35 |
| 6. | Bohúňovo | 21 | 9 | 5 | 7 | 38:24 | 32 |
| 7. | Jovice | 21 | 9 | 1 | 11 | 55:68 | 28 |
| 8. | Kovstav | 19 | 8 | 3 | 8 | 30:38 | 27 |
| 9. | Hrhov | 21 | 7 | 3 | 11 | 62:70 | 24 |
| 10. | Kečovo | 21 | 7 | 2 | 12 | 39:44 | 23 |
| 11. | Drnava | 20 | 6 | 4 | 10 | 35:48 | 22 |
| 12. | Rakovnica | 21 | 6 | 4 | 11 | 28:51 | 22 |
| 13. | Ml. Brzotín | 21 | 6 | 3 | 12 | 40:53 | 21 |
| 14. | Čoltovo | 21 | 4 | 3 | 14 | 36:71 | 15 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
II. trieda – 22. kolo – 23. 5. 2010 – o 17.00 hod.: Pača – Drnava, Slavošovce – Bohúňovo, Kečovo – Rakovnica, Čoltovo – Jovice, Ml. Brzotín – Kružná, Nižná Slaná - Kovstav, Rožň. Bystré – Hrhov.
Text: Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
FOTOGALÉRIA:
{gallery}futbal/kovbys{/gallery}
Výsledky I. triedy
- dohrávka 20. kola - Krh. Dlhá Lúka - Betliar 9:1 (6:0), góly: Gebe 3, Anna 3, Ičo, Korintuš, Mikulec – Orabinec (
TABUĽKA PO NEÚPLNOM 24. KOLE
|
1. |
Krh.Podhradie |
22 |
15 |
5 |
2 |
57:20 |
50 |
|
2. |
Lipovník |
22 |
15 |
3 |
4 |
64:21 |
48 |
|
3. |
Dobšiná |
22 |
13 |
3 |
6 |
66:37 |
42 |
|
4. |
Honce |
22 |
13 |
3 |
6 |
59:35 |
42 |
|
5. |
Rudná |
21 |
10 |
4 |
7 |
50:33 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
23 |
10 |
3 |
10 |
60:47 |
33 |
|
7. |
Betliar |
23 |
10 |
3 |
10 |
53:53 |
33 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
21 |
9 |
5 |
7 |
31:35 |
32 |
|
9. |
Kr. Dlhá Lúka |
21 |
8 |
5 |
8 |
57:49 |
29 |
|
10. |
Jablonov n/T |
22 |
9 |
2 |
11 |
41:51 |
29 |
|
11. |
Dlhá Ves |
22 |
6 |
5 |
11 |
34:48 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
23 |
7 |
2 |
14 |
28:61 |
23 |
|
13. |
Brzotín |
23 |
6 |
2 |
15 |
29:52 |
20 |
|
14. |
Vlachovo |
21 |
5 |
5 |
11 |
33:60 |
20 |
|
15. |
Dedinky |
22 |
2 |
2 |
18 |
24:89 |
8 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
I. trieda - 25. kolo – 23.5.2010 – o 17.00 hod.: Gem. Poloma – má voľno, Lipovník – Dlhá Ves, Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka, Rudná – Dedinky, Jablonov n/T – Dobšiná, Brzotín – Krh. Podhradie, Plešivec – Vlachovo, Betliar – Honce.
{jcomments on}

































Kovstav – Rožňavské Bystré 1:4 (0:1). Bystrania v 21. kole II. triedy futbalového majstrovstva okresu nadviazali na dobrý výkon z minulého kola. Od začiatku zápasu si vynútili územnú prevahu, no do čistých šancí sa dostávali veľmi zriedka. Kvalitu hry oboch mužstiev poznačilo premočené ihrisko a trvalý dážď. Domáci hráči pohrozili Bystranom trikrát. Najväčšiu šancu Kovstavu mal Bystran v službách Kovstavu - Račko, keď hlavičkou trafil žrď Máťašovej brány. V 41. minúte sa Bystrania konečne presadili a strelou Rusnyáka po prihrávke Urbana ml. sa ujali vedenia 0:1. Druhý polčas bol už v jasnej réžii Bystranov. Na 0:2 zvyšoval v 50. minúte Valko, nechytateľnou strelou z 10 metrov. V 54.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-