Pred 20 divákmi rozhodoval L. Gyenes.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Ujházi, Valent, Hajdu, Leng, Demko, Valko, Ján Gonos, Rusnyák, Ján Urban ml., Minčík.
15.5.2010
VÝSLEDKY II. TRIEDY 21. KOLO:
Hrhov - Pača 2:3 (1:1), góly: Kardoš, Grulyó - Gajdoš 2, Adam, ŽK: Danko - 0, R: Lucza, DZ: Gášpar, D: 40, Kovstav - Rož. Bystré 1:4 (0:1), góly: Adamec - Rusnyák, Valko, Minčík, Urban ml., ŽK: bez, R: L. Gyenes, DZ: Kovács, D: 20, Jovice - Ml. Brzotín 4:1 (0:0), góly: Lindák 3, P. Ičo - O. Lázok, ŽK: Ičo - Lázok, P. Kónya, ČK: R. Moro (Ml. Brzotín), R: J. Gyenes, DZ: Bobrík, D: 50, Rakovnica - Čoltovo 3:3 (1:2), góly: Sedlák, Bányasz, Ciberaj – Kardoš, Bokroš, Šesták, ŽK: 0 - Bokroš, R: Palacko, DZ: Nagy, D: 50, Drnava - Slavošovce 3:2 (1:2), góly: Fabián 2, Emödi - Balco, Haviarik, ŽK: Bakoš, Fabián - Valentík, R: Raši, DZ: Krzák, D: 30, Bohúňovo - Kečovo 3:0 (2:0), góly: Doboš, Švajko, Váradi, ŽK: 0 - Lókoš, R: K. Chomjak, DZ: Šalamon, D: 80, Kružná - Niž. Slaná (nehralo sa )
TABUĽKA PO NEÚPLNOM 21. KOLE:
| 1. | Nižná Slaná | 20 | 13 | 3 | 4 | 47:20 | 42 |
| 2. | Kružná | 19 | 12 | 4 | 3 | 64:34 | 40 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 21 | 11 | 6 | 4 | 66:44 | 39 |
| 4. | Pača | 21 | 12 | 3 | 6 | 62:42 | 39 |
| 5. | Slavošovce | 21 | 11 | 2 | 8 | 41:36 | 35 |
| 6. | Bohúňovo | 21 | 9 | 5 | 7 | 38:24 | 32 |
| 7. | Jovice | 21 | 9 | 1 | 11 | 55:68 | 28 |
| 8. | Kovstav | 19 | 8 | 3 | 8 | 30:38 | 27 |
| 9. | Hrhov | 21 | 7 | 3 | 11 | 62:70 | 24 |
| 10. | Kečovo | 21 | 7 | 2 | 12 | 39:44 | 23 |
| 11. | Drnava | 20 | 6 | 4 | 10 | 35:48 | 22 |
| 12. | Rakovnica | 21 | 6 | 4 | 11 | 28:51 | 22 |
| 13. | Ml. Brzotín | 21 | 6 | 3 | 12 | 40:53 | 21 |
| 14. | Čoltovo | 21 | 4 | 3 | 14 | 36:71 | 15 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
II. trieda – 22. kolo – 23. 5. 2010 – o 17.00 hod.: Pača – Drnava, Slavošovce – Bohúňovo, Kečovo – Rakovnica, Čoltovo – Jovice, Ml. Brzotín – Kružná, Nižná Slaná - Kovstav, Rožň. Bystré – Hrhov.
Text: Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
FOTOGALÉRIA:
{gallery}futbal/kovbys{/gallery}
Výsledky I. triedy
- dohrávka 20. kola - Krh. Dlhá Lúka - Betliar 9:1 (6:0), góly: Gebe 3, Anna 3, Ičo, Korintuš, Mikulec – Orabinec (
TABUĽKA PO NEÚPLNOM 24. KOLE
|
1. |
Krh.Podhradie |
22 |
15 |
5 |
2 |
57:20 |
50 |
|
2. |
Lipovník |
22 |
15 |
3 |
4 |
64:21 |
48 |
|
3. |
Dobšiná |
22 |
13 |
3 |
6 |
66:37 |
42 |
|
4. |
Honce |
22 |
13 |
3 |
6 |
59:35 |
42 |
|
5. |
Rudná |
21 |
10 |
4 |
7 |
50:33 |
34 |
|
6. |
Gem. Poloma |
23 |
10 |
3 |
10 |
60:47 |
33 |
|
7. |
Betliar |
23 |
10 |
3 |
10 |
53:53 |
33 |
|
8. |
Vyšná Slaná |
21 |
9 |
5 |
7 |
31:35 |
32 |
|
9. |
Kr. Dlhá Lúka |
21 |
8 |
5 |
8 |
57:49 |
29 |
|
10. |
Jablonov n/T |
22 |
9 |
2 |
11 |
41:51 |
29 |
|
11. |
Dlhá Ves |
22 |
6 |
5 |
11 |
34:48 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
23 |
7 |
2 |
14 |
28:61 |
23 |
|
13. |
Brzotín |
23 |
6 |
2 |
15 |
29:52 |
20 |
|
14. |
Vlachovo |
21 |
5 |
5 |
11 |
33:60 |
20 |
|
15. |
Dedinky |
22 |
2 |
2 |
18 |
24:89 |
8 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
I. trieda - 25. kolo – 23.5.2010 – o 17.00 hod.: Gem. Poloma – má voľno, Lipovník – Dlhá Ves, Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka, Rudná – Dedinky, Jablonov n/T – Dobšiná, Brzotín – Krh. Podhradie, Plešivec – Vlachovo, Betliar – Honce.
{jcomments on}
































Kovstav – Rožňavské Bystré 1:4 (0:1). Bystrania v 21. kole II. triedy futbalového majstrovstva okresu nadviazali na dobrý výkon z minulého kola. Od začiatku zápasu si vynútili územnú prevahu, no do čistých šancí sa dostávali veľmi zriedka. Kvalitu hry oboch mužstiev poznačilo premočené ihrisko a trvalý dážď. Domáci hráči pohrozili Bystranom trikrát. Najväčšiu šancu Kovstavu mal Bystran v službách Kovstavu - Račko, keď hlavičkou trafil žrď Máťašovej brány. V 41. minúte sa Bystrania konečne presadili a strelou Rusnyáka po prihrávke Urbana ml. sa ujali vedenia 0:1. Druhý polčas bol už v jasnej réžii Bystranov. Na 0:2 zvyšoval v 50. minúte Valko, nechytateľnou strelou z 10 metrov. V 54.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-