Po trojnásobnom striedaní Bystrania v druhom polčase zvýšili tempo a po faule v 16-ke na Urbana nariadenú penaltu Valent - nepremenil! V 58. minúte však Čapó nádhernou hlavičkou do „vinkla“ poistil vedenie Bystrého. 3:1. V 63. minúte sa po samostatnej akcii Urbana ml. skóre menilo na 4:1. V 82. a o tri minúty neskôr nekrytý útočník hostí Zoller svojimi dvomi gólmi nebezpečne znížil stav zápasu na 4:3 a dosiahol tak hetrik. No v 87. minúte po prihrávke Urbana ml., a „luftu“ brankára Kečova, Krága strelou do prázdnej brány uzavrel stav zápasu na 5:3 pre domácich. Zápas nemusel byť taký dramatický do konca, ale množstvo nepremenených šancí môže byť výstrahou pre Bystranov v ďalších zápasoch.
Pred 50 divákmi rozhodoval Ráši.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Leng, Galata, Demko, Čapó, J. Urban ml., Rusnyák, Bernát, Minčík. Striedali: J. Urban st., Ujházi, Krága.
28.8.2010
Text: Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
FOTOGRAFIE Z NEDEĽNÉHO FUTBALU V ROŽŇAVSKOM BYSTROM
{gallery}futbal/2011/kec{/gallery}
Ďalšie výsledky 4. kola II. triedy:
Pača – Bohúňovo 0:4, Rakovnica – Čoltovo 3:3, Kovstav – Ml. Brzotín 3:2, Nižná Slaná – Drnava 1:12, Dedinky – Slavošovce 0:5. Jovice – Gem. Poloma B 10:2. V tomto zápase hostia nastúpili s viacerými staršími hráčmi, ktorí brali zápas viac rekreačne, čo sa prejavilo i v tom, že sa hralo väčšinou na jednu bránu. Strelecky sa v zápase zaskvel domáci hráč Ján Spišák, ktorý hosťom vsietil až 6 gólov.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 4. KOLE:
|
1. |
Drnava |
4 |
4 |
0 |
0 |
26:2 |
12 |
|
2. |
Slavošovce |
4 |
4 |
0 |
0 |
17:4 |
12 |
|
3. |
Bohúňovo |
4 |
2 |
2 |
0 |
9:2 |
8 |
|
4.. |
Rožňavské Bystré |
4 |
2 |
1 |
1 |
9:6 |
7 |
|
5 |
Čoltovo |
4 |
2 |
1 |
1 |
10:8 |
7 |
|
6. |
Ml. Brzotín |
4 |
2 |
0 |
2 |
15:8 |
6 |
|
7. |
Hrhov |
3 |
2 |
0 |
1 |
12:8 |
6 |
|
8. |
Jovice |
4 |
1 |
1 |
2 |
12:20 |
4 |
|
9. |
Nižná Slaná |
4 |
1 |
1 |
2 |
6:17 |
4 |
|
10. |
Kečovo |
3 |
1 |
0 |
2 |
10:7 |
3 |
|
11. |
Dedinky |
3 |
1 |
0 |
2 |
4:9 |
3 |
|
12. |
Kovstav |
4 |
1 |
0 |
3 |
5:14 |
3 |
|
13. |
Gem. Poloma B |
4 |
1 |
0 |
3 |
6:23 |
3 |
|
14. |
Rakovnica |
3 |
0 |
2 |
1 |
5:7 |
2 |
|
15. |
Pača |
4 |
0 |
0 |
4 |
3:13 |
0 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
5. kolo II. triedy 1. septembra 2010 o 16.00 hod.:
Slavošovce – Rakovnica, Drnava – Dedinky, Bohúňovo - Nižná Slaná, Ml. Brzotín – Pača, Gemerská Poloma B – Kovstav, Kečovo – Jovice, Hrhov - Rožň. Bystré, Čoltovo - má voľno.
Výsledky I. triedy 4. kolo:
Dlhá Ves – Jablonov n/T 5:1 (2:1), góly: Flander 4 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 4. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
4 |
4 |
0 |
0 |
20:1 |
12 |
|
2. |
Krh. Dlhá Lúka |
4 |
4 |
0 |
0 |
15:3 |
12 |
|
3. |
Lipovník |
3 |
2 |
1 |
0 |
12:0 |
7 |
|
4. |
Kružná |
4 |
2 |
1 |
1 |
7:5 |
7 |
|
5. |
Gem. Poloma |
4 |
2 |
1 |
1 |
6:6 |
7 |
|
6. |
Rudná |
4 |
2 |
0 |
2 |
18:5 |
6 |
|
7. |
Dlhá Ves |
4 |
2 |
0 |
2 |
8:10 |
6 |
|
8. |
Plešivec |
4 |
2 |
0 |
2 |
6:19 |
6 |
|
9. |
Brzotín |
3 |
1 |
1 |
1 |
3:8 |
4 |
|
10. |
Honce |
4 |
1 |
0 |
4 |
8:12 |
3 |
|
11. |
Betliar |
4 |
0 |
2 |
2 |
6:14 |
2 |
|
12. |
Jablonov n/T |
3 |
0 |
1 |
2 |
4:9 |
1 |
|
13. |
Vyšná Slaná |
3 |
0 |
1 |
2 |
3:11 |
1 |
|
14. |
Vlachovo |
4 |
0 |
0 |
4 |
2:14 |
0 |
{jcomments on}

































Rožňavské Bystré – Kečovo 5:3 (2:1). Už po pár sekundách vybojoval domáci Bernát loptu, prihral Urbanovi ml., ten predĺžil pred bránu hostí Minčíkovi, ktorý strelou medzi nohy brakára dal vedúci gól Bystrého. 1:0. Tak sa začal zápas 4. kola II. triedy vo futbale na ihrisku v Rožňavskom Bystrom. V 3. minúte Minčík zahrával rohový kop. Jeho center sa vrátil naspäť k nemu a jeho následný center už Čapó pohodlne hlavou umiestnil do brány. 2:0. V ďalších minútach samostatné nájazdy Čapa a Minčíka už také úspešné neboli. Hostia z Kečova sa postupne osmeľovali, Bystrania naopak poľavili v aktivite a v 20. minúte po chybe v obrane Bystrého bolo 2:1.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-