Rožňavské Bystré – Kečovo 5:3 (2:1). Už po pár sekundách vybojoval domáci Bernát loptu, prihral Urbanovi ml., ten predĺžil pred bránu hostí Minčíkovi, ktorý strelou medzi nohy brakára dal vedúci gól Bystrého. 1:0. Tak sa začal zápas 4. kola II. triedy vo futbale na ihrisku v Rožňavskom Bystrom. V 3. minúte Minčík zahrával rohový kop. Jeho center sa vrátil naspäť k nemu a jeho následný center už Čapó pohodlne hlavou umiestnil do brány. 2:0. V ďalších minútach samostatné nájazdy Čapa a Minčíka už také úspešné neboli. Hostia z Kečova sa postupne osmeľovali, Bystrania naopak poľavili v aktivite a v 20. minúte po chybe v obrane Bystrého bolo 2:1. Po trojnásobnom striedaní Bystrania v druhom polčase zvýšili tempo a po faule v 16-ke na Urbana nariadenú penaltu Valent - nepremenil! V 58. minúte však Čapó nádhernou hlavičkou do „vinkla“ poistil vedenie Bystrého. 3:1. V 63. minúte sa po samostatnej akcii Urbana ml. skóre menilo na 4:1. V 82. a o tri minúty neskôr nekrytý útočník hostí Zoller svojimi dvomi gólmi nebezpečne znížil stav zápasu na 4:3 a dosiahol tak hetrik. No v 87. minúte po prihrávke Urbana ml., a „luftu“ brankára Kečova, Krága strelou do prázdnej brány uzavrel stav zápasu na 5:3 pre domácich. Zápas nemusel byť taký dramatický do konca, ale množstvo nepremenených šancí môže byť výstrahou pre Bystranov v ďalších zápasoch.
Pred 50 divákmi rozhodoval Ráši.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Uhrin, Valent, Leng, Galata, Demko, Čapó, J. Urban ml., Rusnyák, Bernát, Minčík. Striedali: J. Urban st., Ujházi, Krága.
28.8.2010
Text: Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
FOTOGRAFIE Z NEDEĽNÉHO FUTBALU V ROŽŇAVSKOM BYSTROM
{gallery}futbal/2011/kec{/gallery}
Ďalšie výsledky 4. kola II. triedy:
Pača – Bohúňovo 0:4, Rakovnica – Čoltovo 3:3, Kovstav – Ml. Brzotín 3:2, Nižná Slaná – Drnava 1:12, Dedinky – Slavošovce 0:5. Jovice – Gem. Poloma B 10:2. V tomto zápase hostia nastúpili s viacerými staršími hráčmi, ktorí brali zápas viac rekreačne, čo sa prejavilo i v tom, že sa hralo väčšinou na jednu bránu. Strelecky sa v zápase zaskvel domáci hráč Ján Spišák, ktorý hosťom vsietil až 6 gólov.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 4. KOLE:
|
1. |
Drnava |
4 |
4 |
0 |
0 |
26:2 |
12 |
|
2. |
Slavošovce |
4 |
4 |
0 |
0 |
17:4 |
12 |
|
3. |
Bohúňovo |
4 |
2 |
2 |
0 |
9:2 |
8 |
|
4.. |
Rožňavské Bystré |
4 |
2 |
1 |
1 |
9:6 |
7 |
|
5 |
Čoltovo |
4 |
2 |
1 |
1 |
10:8 |
7 |
|
6. |
Ml. Brzotín |
4 |
2 |
0 |
2 |
15:8 |
6 |
|
7. |
Hrhov |
3 |
2 |
0 |
1 |
12:8 |
6 |
|
8. |
Jovice |
4 |
1 |
1 |
2 |
12:20 |
4 |
|
9. |
Nižná Slaná |
4 |
1 |
1 |
2 |
6:17 |
4 |
|
10. |
Kečovo |
3 |
1 |
0 |
2 |
10:7 |
3 |
|
11. |
Dedinky |
3 |
1 |
0 |
2 |
4:9 |
3 |
|
12. |
Kovstav |
4 |
1 |
0 |
3 |
5:14 |
3 |
|
13. |
Gem. Poloma B |
4 |
1 |
0 |
3 |
6:23 |
3 |
|
14. |
Rakovnica |
3 |
0 |
2 |
1 |
5:7 |
2 |
|
15. |
Pača |
4 |
0 |
0 |
4 |
3:13 |
0 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
5. kolo II. triedy 1. septembra 2010 o 16.00 hod.:
Slavošovce – Rakovnica, Drnava – Dedinky, Bohúňovo - Nižná Slaná, Ml. Brzotín – Pača, Gemerská Poloma B – Kovstav, Kečovo – Jovice, Hrhov - Rožň. Bystré, Čoltovo - má voľno.
Výsledky I. triedy 4. kolo:
Dlhá Ves – Jablonov n/T 5:1 (2:1), góly: Flander 4 (1 z
TABUĽKA I. TRIEDY PO NEÚPLNOM 4. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
4 |
4 |
0 |
0 |
20:1 |
12 |
|
2. |
Krh. Dlhá Lúka |
4 |
4 |
0 |
0 |
15:3 |
12 |
|
3. |
Lipovník |
3 |
2 |
1 |
0 |
12:0 |
7 |
|
4. |
Kružná |
4 |
2 |
1 |
1 |
7:5 |
7 |
|
5. |
Gem. Poloma |
4 |
2 |
1 |
1 |
6:6 |
7 |
|
6. |
Rudná |
4 |
2 |
0 |
2 |
18:5 |
6 |
|
7. |
Dlhá Ves |
4 |
2 |
0 |
2 |
8:10 |
6 |
|
8. |
Plešivec |
4 |
2 |
0 |
2 |
6:19 |
6 |
|
9. |
Brzotín |
3 |
1 |
1 |
1 |
3:8 |
4 |
|
10. |
Honce |
4 |
1 |
0 |
4 |
8:12 |
3 |
|
11. |
Betliar |
4 |
0 |
2 |
2 |
6:14 |
2 |
|
12. |
Jablonov n/T |
3 |
0 |
1 |
2 |
4:9 |
1 |
|
13. |
Vyšná Slaná |
3 |
0 |
1 |
2 |
3:11 |
1 |
|
14. |
Vlachovo |
4 |
0 |
0 |
4 |
2:14 |
0 |
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.