Výsledky:
IV. Liga JUH - výsledky 20. kolo 4.4.2010 o 15.30 hod.:
Strážske - Buzica 1:0 (0:0), Kr. Chlmec - Turňa 2:3 (1:1), V. Revištia - Helcmanovce 5:0 (2:0), Čaňa - Krompachy 0:1 (0:0),V. Folkmar - V. Kapušany 1:0 (0:0), 3.4. Rudňany - Rožňava 3:1 (1:0), 3.4. o 16.30 hod. Štítnik - Haniska 3:2 (2:0),
V. Liga JZ - výsledky 16. kolo 4.4.2010 o 15.30 hod.: Kluknava - Hrabušice 0:1 (0:1), Harichovce - Gem. Hôrka 3:0 (1:0), Teplička - Smižany 1:0 (0:0), Sp. Vlachy - Ťahanovce 2:3 (0:1), Koš. N. Ves - Margecany 3:0 (0:0), Jaklovce - Prakovce 2:1 (2:1).
4.4.2010
4. liga JZ po 20. kole:
|
1. |
Moldava |
17 |
10 |
5 |
2 |
42:23 |
35 |
|
2. |
Buzica |
17 |
10 |
2 |
5 |
40:24 |
32 |
|
3. |
Krompachy |
18 |
10 |
1 |
7 |
38:18 |
31 |
|
4. |
Haniska |
16 |
10 |
0 |
7 |
39:24 |
30 |
|
5. |
Turňa n/B |
18 |
9 |
2 |
7 |
39:30 |
29 |
|
6. |
Štítnik |
18 |
9 |
2 |
7 |
30:21 |
29 |
|
7. |
V. Revištia |
17 |
9 |
2 |
6 |
36:28 |
29 |
|
8. |
Čaňa |
18 |
9 |
2 |
7 |
32:29 |
29 |
|
9. |
Rožňava |
17 |
7 |
4 |
6 |
28:30 |
25 |
|
10. |
Rudňany |
17 |
7 |
3 |
7 |
18:28 |
24 |
|
11. |
V. Kapušany |
18 |
7 |
1 |
10 |
22:24 |
22 |
|
12. |
V. Folkmar |
18 |
6 |
2 |
10 |
23:37 |
20 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
18 |
6 |
1 |
11 |
29:44 |
19 |
|
14. |
Strážske |
18 |
5 |
2 |
11 |
14:42 |
17 |
|
15. |
Helcmanovce |
16 |
2 |
1 |
13 |
10:39 |
7 |
5. liga po 16. kole
|
1. |
Hrabušice |
15 |
13 |
1 |
1 |
36:13 |
40 |
|
2. |
Koš. N. Ves |
15 |
9 |
1 |
5 |
28:14 |
28 |
|
3. |
Sp. Vlachy |
15 |
7 |
4 |
4 |
23:20 |
25 |
|
4. |
Teplička |
15 |
7 |
3 |
5 |
20:18 |
24 |
|
5. |
Harichovce |
15 |
7 |
2 |
6 |
28:24 |
23 |
|
6. |
Ťahanovce |
15 |
6 |
3 |
6 |
26:28 |
21 |
|
7. |
Margecany |
15 |
6 |
3 |
6 |
14:19 |
21 |
|
8. |
Gem. Hôrka |
15 |
4 |
6 |
5 |
15:15 |
18 |
|
9. |
Gelnica |
14 |
4 |
5 |
5 |
16:23 |
17 |
|
10. |
Jaklovce |
15 |
4 |
5 |
6 |
19:28 |
17 |
|
11. |
Prakovce |
14 |
5 |
1 |
8 |
24:24 |
16 |
|
12. |
Smižany |
15 |
3 |
5 |
7 |
23:24 |
14 |
|
13. |
Kluknava |
14 |
1 |
1 |
12 |
17:39 |
4 |
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.