Slavošovce – Rožňavské Bystré 3:2 (2:2).V druhom polčase boli Bystrania opäť lepším mužstvom a hlavne J. Urban ml. neustále zamestnával domácich obrancov. Najväčšiu šancu Bystrého mal v 75. minúte Rusnyák, ktorému na bránkovej čiare v poslednej chvíli vypichol loptu domáci hráč. Domáce Slavošovce si vypracovali iba jednu dobrú akciu v 79. minúte, po ktorej padol ich víťazný gól. Najhoršou ranou pre Bystranov bola však 89. minúta, keď prenikajúceho Jána Urbana ml. nešetrným zákrokom zranil domáci obranca a pravdepodobne ho vyradil z ďalších zápasov jarnej časti. V 90. minúte ešte J. Gonos nastrelil brvno domácej brány, no ani dorážka Krágu neznamenala vyrovnanie.
Pred 50 divákmi rozhodoval Farkaš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Uhrin, Galata, Valent, Leng, Krága, J. Gonos, Valko, Rusnyák, J.Urban st., J.Urban ml. Striedal O. Ujházi.
Text: Miloš LENG
Fotografie: Peťo URBAN
Poznámka Maj Gemer: Ako je možné, že rozhodca za nešetrný zákrok domáceho obrancu na útočníka hostí v šestnástke udelí previnilcovi iba žltú kartu, ale zranený hráč skončí v nemocnici s prasknutým členkom?
Výsledky II. triedy - 15. kolo:
Jovice - Pača 2:1 (1:0), góly: Gebe, Grecmacher - Tóth, ŽK: Grecmacher - M. Zagiba, Liška, R: Repaský, DZ: Székely, D: 50. Rakovnica - Kružná 2:2 (0:1), góly: Čižmár, Turcsányi - Szöllös, R. Polyák, ŽK: 0 - L. Szendi, R: Jonáš, DZ: Kerekeš, D: 70. Bohúňovo - Kovstav 5:0 (0:0), G: J. Váradi 2, Balog, L. Kováč, Švajko, ŽK: Király, Dorkin - Világyi, ČK: Džačár (Kovstav), R. Petro, DZ: Gášpar, D: 80. Drnava - Hrhov 1:10 (1:5), góly: Veverica 5, A. Koščík 2, Ľ. Bartók, D. Dunka, Tankó - Farkaš, ŽK: Kuchta - 0, R: Lucza, DZ: Bodnár, D: 50. Slavošovce - Rož. Bystré 3:2 (2:2), góly: Balco 3 - J. Urban ml. 2, ŽK: Valentík, Makkai - Valent, Krága, R: A. Farkaš, DZ: Antal, D: 50. Kečovo - Nižná Slaná 1:2 (1:1), góly: Zoller - Leštach, Jar. Hajči, ŽK: Zoller, F. Kováč - V. Karas, R: Iglai, DZ: Bobrík, D: 50. Čoltovo - Ml. Brzotín 0:3 (0:1), góly: P. Kónya, Lázok, T. Kónya, ŽK: Molnár - Vavrek, V. Polyák, A. Rusnyák, R: Rašši, DZ: Máte, D: 70.
Najlepší strelci: 15 gólov - L. Gajdoš (Pača), 12 gólov - G. Zoller (Kečovo), 11 gólov - G. Veverica (Hrhov), 10 gólov - P. Ičo (Jovice), J. Urban (Rož. Bystré), M. Balog (Bohúňovo), 9 gólov - R. Polyák (Kružná), M. Vavrek (Ml. Brzotín), R. Lörinc (Kečovo), atď. (Zdroj: korzar.sk)
TABUĽKA II. TRIEDY PO 15. kole
| 1. | Nižná Slaná | 15 | 11 | 0 | 4 | 37:16 | 33 |
| 2. | Kružná | 15 | 9 | 4 | 2 | 40:22 | 31 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 15 | 7 | 5 | 3 | 47:34 | 26 |
| 4. | Slavošovce | 15 | 8 | 2 | 5 | 27:24 | 26 |
| 5. | Pača | 15 | 7 | 3 | 5 | 42:33 | 24 |
| 6. | Jovice | 15 | 7 | 1 | 7 | 41:38 | 22 |
| 7. | Bohúňovo | 15 | 6 | 3 | 6 | 24:18 | 21 |
| 8. | Kovstav | 14 | 6 | 3 | 5 | 18:26 | 21 |
| 9. | Kečovo | 15 | 6 | 2 | 7 | 33:28 | 20 |
| 10. | Ml. Brzotín | 15 | 5 | 3 | 7 | 31:35 | 18 |
| 11. | Hrhov | 15 | 4 | 3 | 8 | 41:48 | 15 |
| 12. | Čoltovo | 15 | 4 | 2 | 9 | 27:46 | 14 |
| 13. | Rakovnica | 15 | 4 | 2 | 9 | 17:38 | 14 |
| 14. | Drnava | 14 | 2 | 3 | 9 | 17:36 | 9 |
{gallery}futbal/slabys{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.