V druhom polčase boli Bystrania opäť lepším mužstvom a hlavne J. Urban ml. neustále zamestnával domácich obrancov. Najväčšiu šancu Bystrého mal v 75. minúte Rusnyák, ktorému na bránkovej čiare v poslednej chvíli vypichol loptu domáci hráč. Domáce Slavošovce si vypracovali iba jednu dobrú akciu v 79. minúte, po ktorej padol ich víťazný gól. Najhoršou ranou pre Bystranov bola však 89. minúta, keď prenikajúceho Jána Urbana ml. nešetrným zákrokom zranil domáci obranca a pravdepodobne ho vyradil z ďalších zápasov jarnej časti. V 90. minúte ešte J. Gonos nastrelil brvno domácej brány, no ani dorážka Krágu neznamenala vyrovnanie.
Pred 50 divákmi rozhodoval Farkaš.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Uhrin, Galata, Valent, Leng, Krága, J. Gonos, Valko, Rusnyák, J.Urban st., J.Urban ml. Striedal O. Ujházi.
Text: Miloš LENG
Fotografie: Peťo URBAN
Poznámka Maj Gemer: Ako je možné, že rozhodca za nešetrný zákrok domáceho obrancu na útočníka hostí v šestnástke udelí previnilcovi iba žltú kartu, ale zranený hráč skončí v nemocnici s prasknutým členkom?
Výsledky II. triedy - 15. kolo:
Jovice - Pača 2:1 (1:0), góly: Gebe, Grecmacher - Tóth, ŽK: Grecmacher - M. Zagiba, Liška, R: Repaský, DZ: Székely, D: 50. Rakovnica - Kružná 2:2 (0:1), góly: Čižmár, Turcsányi - Szöllös, R. Polyák, ŽK: 0 - L. Szendi, R: Jonáš, DZ: Kerekeš, D: 70. Bohúňovo - Kovstav 5:0 (0:0), G: J. Váradi 2, Balog, L. Kováč, Švajko, ŽK: Király, Dorkin - Világyi, ČK: Džačár (Kovstav), R. Petro, DZ: Gášpar, D: 80. Drnava - Hrhov 1:10 (1:5), góly: Veverica 5, A. Koščík 2, Ľ. Bartók, D. Dunka, Tankó - Farkaš, ŽK: Kuchta - 0, R: Lucza, DZ: Bodnár, D: 50. Slavošovce - Rož. Bystré 3:2 (2:2), góly: Balco 3 - J. Urban ml. 2, ŽK: Valentík, Makkai - Valent, Krága, R: A. Farkaš, DZ: Antal, D: 50. Kečovo - Nižná Slaná 1:2 (1:1), góly: Zoller - Leštach, Jar. Hajči, ŽK: Zoller, F. Kováč - V. Karas, R: Iglai, DZ: Bobrík, D: 50. Čoltovo - Ml. Brzotín 0:3 (0:1), góly: P. Kónya, Lázok, T. Kónya, ŽK: Molnár - Vavrek, V. Polyák, A. Rusnyák, R: Rašši, DZ: Máte, D: 70.
Najlepší strelci: 15 gólov - L. Gajdoš (Pača), 12 gólov - G. Zoller (Kečovo), 11 gólov - G. Veverica (Hrhov), 10 gólov - P. Ičo (Jovice), J. Urban (Rož. Bystré), M. Balog (Bohúňovo), 9 gólov - R. Polyák (Kružná), M. Vavrek (Ml. Brzotín), R. Lörinc (Kečovo), atď. (Zdroj: korzar.sk)
TABUĽKA II. TRIEDY PO 15. kole
| 1. | Nižná Slaná | 15 | 11 | 0 | 4 | 37:16 | 33 |
| 2. | Kružná | 15 | 9 | 4 | 2 | 40:22 | 31 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 15 | 7 | 5 | 3 | 47:34 | 26 |
| 4. | Slavošovce | 15 | 8 | 2 | 5 | 27:24 | 26 |
| 5. | Pača | 15 | 7 | 3 | 5 | 42:33 | 24 |
| 6. | Jovice | 15 | 7 | 1 | 7 | 41:38 | 22 |
| 7. | Bohúňovo | 15 | 6 | 3 | 6 | 24:18 | 21 |
| 8. | Kovstav | 14 | 6 | 3 | 5 | 18:26 | 21 |
| 9. | Kečovo | 15 | 6 | 2 | 7 | 33:28 | 20 |
| 10. | Ml. Brzotín | 15 | 5 | 3 | 7 | 31:35 | 18 |
| 11. | Hrhov | 15 | 4 | 3 | 8 | 41:48 | 15 |
| 12. | Čoltovo | 15 | 4 | 2 | 9 | 27:46 | 14 |
| 13. | Rakovnica | 15 | 4 | 2 | 9 | 17:38 | 14 |
| 14. | Drnava | 14 | 2 | 3 | 9 | 17:36 | 9 |
{gallery}futbal/slabys{/gallery}
{jcomments on}

































Slavošovce – Rožňavské Bystré 3:2 (2:2).
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-