Žiaľ, z ostatných dvoch štvrtoligistov Rožňavy a Štítnika sa už tradične najlepšie darí iba Štítničanom, ktorí síce tohto roku nepodávali ktovie aké výsledky, ale udržali sa v prvej polovici tabuľky na 6. mieste. Rožňava si na jar po známych starostiach neudržala postavenie v popredí tabuľky a „šmýkala“ sa stále nižšie, až skončila na konečnom 12. mieste. Na jar získala iba 9 bodov oproti 24 jesenným.
Ostatné súťaže riadené VsFZ si môžete pozrieť prostredníctvom tabuliek nižšie. Keďže som odkázaný iba na výsledky uverejnené na internete a webstránka Oblastného futbalového zväzu v Rožňave je dlho nečinná, ponúkam vám iba tie tabuľky, ktoré si sám vediem. Z nich vám môžem iba opakovať, že víťazom súťaží riadených ObFZ v Rožňave v I. triede Krásnohorské Podhradie obsadilo v tabuľke 1. miesto a postupujú do 5. ligy skupiny JZ. Nepriaznivý osud postihol v súťaži Dedinky, ktoré zostupujú do II. triedy. V II. triede prvé miesto obsadila Kružná a posúva sa do vyššej súťaže – I. triedy. Ostatné rozhodnutia sa dozvieme až po vydaní správy zo zasadnutia výkonných orgánov ObFZ, ktoré boli v minulých dňoch.
Ondrej Doboš
TABUĽKY:
KONEČNÁ TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH
|
1. |
Moldava |
28 |
17 |
7 |
4 |
73:39 |
58 |
|
2. |
Buzica |
28 |
17 |
3 |
8 |
67:33 |
54 |
|
3. |
Haniska |
28 |
17 |
2 |
9 |
70:40 |
53 |
|
4. |
Turňa n/B |
28 |
15 |
5 |
8 |
68:46 |
50 |
|
5. |
Krompachy |
28 |
14 |
4 |
10 |
58:32 |
46 |
|
6. |
Štítnik |
28 |
13 |
5 |
10 |
48:37 |
44 |
|
7. |
V. Revištia |
28 |
11 |
6 |
11 |
48:46 |
39 |
|
8. |
Čaňa |
28 |
12 |
5 |
11 |
51:45 |
38 |
|
9. |
V. Folkmar |
28 |
11 |
5 |
12 |
54:54 |
38 |
|
10. |
V. Kapušany |
28 |
10 |
3 |
15 |
33:45 |
33 |
|
11. |
Rudňany |
28 |
9 |
6 |
13 |
28:54 |
33 |
|
12. |
Rožňava |
28 |
9 |
6 |
13 |
42:60 |
33 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
28 |
10 |
2 |
16 |
47:75 |
32 |
|
14. |
Strážske |
28 |
9 |
2 |
17 |
29:64 |
29 |
|
15. |
Helcmanovce |
28 |
5 |
1 |
22 |
25:71 |
16 |
KONEČNÁ TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ
|
1. |
Hrabušice |
24 |
19 |
2 |
3 |
59:23 |
59 |
|
2. |
Harichovce |
24 |
13 |
2 |
9 |
51:38 |
41 |
|
3. |
Koš. N. Ves |
24 |
13 |
2 |
9 |
48:29 |
41 |
|
4. |
Ťahanovce |
24 |
12 |
4 |
8 |
57:40 |
40 |
|
5. |
Margecany |
24 |
11 |
3 |
10 |
31:30 |
36 |
|
6. |
Smižany |
24 |
10 |
5 |
9 |
43:31 |
35 |
|
7. |
Teplička |
24 |
9 |
5 |
10 |
34:42 |
32 |
|
8. |
Sp. Vlachy |
24 |
8 |
7 |
9 |
32:40 |
31 |
|
9. |
Gelnica |
24 |
8 |
7 |
9 |
31:33 |
28 |
|
10. |
Prakovce |
24 |
9 |
1 |
14 |
44:57 |
28 |
|
11. |
Jaklovce |
24 |
7 |
7 |
10 |
38:50 |
28 |
|
12. |
Gem. Hôrka |
24 |
7 |
6 |
11 |
24:40 |
27 |
|
13. |
Kluknava |
24 |
4 |
1 |
19 |
32:71 |
13 |
KONEČNÁ TABUĽKA I. TRIEDY 2009/2010
|
1. |
Krh. Podhradie |
28 |
19 |
6 |
3 |
80:28 |
63 |
|
2. |
Lipovník |
28 |
18 |
6 |
4 |
79:30 |
60 |
|
3. |
Dobšiná |
28 |
17 |
5 |
6 |
81:44 |
56 |
|
4. |
Honce |
28 |
16 |
4 |
8 |
77:47 |
52 |
|
5. |
Gem. Poloma |
28 |
13 |
5 |
10 |
79:54 |
44 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
28 |
12 |
6 |
10 |
77:69 |
42 |
|
7. |
Betliar |
28 |
13 |
3 |
12 |
66:65 |
42 |
|
8. |
Rudná |
28 |
12 |
4 |
12 |
71:59 |
40 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
28 |
11 |
5 |
12 |
43:58 |
38 |
|
10. |
Jablonov n/T |
28 |
11 |
3 |
14 |
56:68 |
36 |
|
11. |
Vlachovo |
28 |
8 |
6 |
14 |
51:71 |
30 |
|
12. |
Dlhá Ves |
28 |
9 |
5 |
14 |
46:59 |
32 |
|
13. |
Plešivec |
28 |
9 |
2 |
17 |
39:74 |
29 |
|
14. |
Brzotín |
28 |
7 |
2 |
19 |
35:69 |
23 |
|
15. |
Dedinky |
28 |
2 |
2 |
24 |
32:123 |
8 |
Poznámka:
ŠTK odrátala po skončení súťaže Dlhej Vsi 3 body.
KONEČNÁ TABUĽKA II. TRIEDY 2009/2010
| 1. | Kružná | 26 | 18 | 4 | 4 | 98:43 | 58 |
| 2. | Rožňavské Bystré | 26 | 15 | 7 | 4 | 83:52 | 52 |
| 3. | Nižná Slaná | 26 | 15 | 5 | 6 | 54:27 | 50 |
| 4. | Pača | 26 | 15 | 4 | 7 | 75:50 | 49 |
| 5. | Slavošovce | 26 | 15 | 2 | 9 | 56:43 | 47 |
| 6. | Bohúňovo | 26 | 12 | 5 | 9 | 46:30 | 41 |
| 7. | Kovstav | 26 | 10 | 5 | 11 | 46:55 | 35 |
| 8. | Kečovo | 26 | 11 | 2 | 13 | 58:55 | 35 |
| 9. | Jovice | 26 | 11 | 1 | 14 | 66:83 | 31 |
| 10. | Hrhov | 26 | 8 | 4 | 14 | 70:83 | 28 |
| 11. | Drnava | 26 | 7 | 5 | 14 | 47:73 | 26 |
| 12. | Ml. Brzotín | 26 | 6 | 4 | 16 | 47:65 | 22 |
| 13. | Rakovnica | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:72 | 22 |
| 14. | Čoltovo | 26 | 5 | 4 | 17 | 46:95 | 16 |
Poznámka:
Po skončení súťaže odrátala ŠTK po 3 body Joviciam a Čoltovu.
KONEČNÁ TABUĽKA DORASTU 2009/2010
| 1. | Štítnik_K.T. | 12 | 9 | 1 | 2 | 54:22 | 28 |
| 2. | Dobšiná | 12 | 9 | 1 | 2 | 51:24 | 28 |
| 3. | Krh. Podhradie | 12 | 6 | 3 | 3 | 43:21 | 21 |
| 4. | Vlachovo | 12 | 5 | 0 | 7 | 27:39 | 15 |
| 5. | Gem. Hôrka | 12 | 3 | 2 | 7 | 20:27 | 11 |
| 6. | Dedinky | 12 | 3 | 1 | 8 | 23:36 | 10 |
| 7. | Gem. Poloma | 12 | 3 | 0 | 9 | 18:67 | 9 |
KONEČNÁ TABUĽKA ŽIAKOV 2009/2010
| 1. | Slavošovce | 12 | 9 | 0 | 3 | 69:12 | 27 |
| 2. | Dlhá Ves | 12 | 8 | 0 | 4 | 33:24 | 24 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 12 | 7 | 0 | 5 | 48:12 | 21 |
| 4. | Plešivec | 12 | 6 | 1 | 5 | 17:19 | 19 |
| 5. | Lipovník | 12 | 4 | 1 | 7 | 16:47 | 13 |
| 6. | Štítnik_K.T. | 12 | 3 | 2 | 7 | 26:33 | 11 |
| 7. | Gem. Hôrka | 12 | 3 | 0 | 9 | 14:64 | 9 |
{gallery}futbal/konec{/gallery}
{jcomments on}
































Pohľady na konečné tabuľky futbalových súťaží 2009/2010 prebiehajúcich v našom regióne horného Gemera nie sú nijako potešiteľné. Keď si pozriete najmä tie, ktoré boli riadené Východoslovenským futbalovým zväzom a figurujú v nich iba tri naše mužstvá dospelých, musíte konštatovať, že nedosiahli ktovie aké výsledky. O mládežníckych kategóriách ani nehovoriac. Prekvapujúce je najmä umiestnenie Gemerskej Hôrky, ktorá obsadila v tabuľke 5. ligy skupiny Juh predposledné miesto a že sa nelúči s touto súťažou rozhodol nakoniec znížený počet mužstiev v jarnom kole súťaže o jedného vystupujúceho a tak nakoniec vypadáva do nižšej súťaže
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-