Žiaľ, z ostatných dvoch štvrtoligistov Rožňavy a Štítnika sa už tradične najlepšie darí iba Štítničanom, ktorí síce tohto roku nepodávali ktovie aké výsledky, ale udržali sa v prvej polovici tabuľky na 6. mieste. Rožňava si na jar po známych starostiach neudržala postavenie v popredí tabuľky a „šmýkala“ sa stále nižšie, až skončila na konečnom 12. mieste. Na jar získala iba 9 bodov oproti 24 jesenným.
Ostatné súťaže riadené VsFZ si môžete pozrieť prostredníctvom tabuliek nižšie. Keďže som odkázaný iba na výsledky uverejnené na internete a webstránka Oblastného futbalového zväzu v Rožňave je dlho nečinná, ponúkam vám iba tie tabuľky, ktoré si sám vediem. Z nich vám môžem iba opakovať, že víťazom súťaží riadených ObFZ v Rožňave v I. triede Krásnohorské Podhradie obsadilo v tabuľke 1. miesto a postupujú do 5. ligy skupiny JZ. Nepriaznivý osud postihol v súťaži Dedinky, ktoré zostupujú do II. triedy. V II. triede prvé miesto obsadila Kružná a posúva sa do vyššej súťaže – I. triedy. Ostatné rozhodnutia sa dozvieme až po vydaní správy zo zasadnutia výkonných orgánov ObFZ, ktoré boli v minulých dňoch.
Ondrej Doboš
TABUĽKY:
KONEČNÁ TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH
|
1. |
Moldava |
28 |
17 |
7 |
4 |
73:39 |
58 |
|
2. |
Buzica |
28 |
17 |
3 |
8 |
67:33 |
54 |
|
3. |
Haniska |
28 |
17 |
2 |
9 |
70:40 |
53 |
|
4. |
Turňa n/B |
28 |
15 |
5 |
8 |
68:46 |
50 |
|
5. |
Krompachy |
28 |
14 |
4 |
10 |
58:32 |
46 |
|
6. |
Štítnik |
28 |
13 |
5 |
10 |
48:37 |
44 |
|
7. |
V. Revištia |
28 |
11 |
6 |
11 |
48:46 |
39 |
|
8. |
Čaňa |
28 |
12 |
5 |
11 |
51:45 |
38 |
|
9. |
V. Folkmar |
28 |
11 |
5 |
12 |
54:54 |
38 |
|
10. |
V. Kapušany |
28 |
10 |
3 |
15 |
33:45 |
33 |
|
11. |
Rudňany |
28 |
9 |
6 |
13 |
28:54 |
33 |
|
12. |
Rožňava |
28 |
9 |
6 |
13 |
42:60 |
33 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
28 |
10 |
2 |
16 |
47:75 |
32 |
|
14. |
Strážske |
28 |
9 |
2 |
17 |
29:64 |
29 |
|
15. |
Helcmanovce |
28 |
5 |
1 |
22 |
25:71 |
16 |
KONEČNÁ TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ
|
1. |
Hrabušice |
24 |
19 |
2 |
3 |
59:23 |
59 |
|
2. |
Harichovce |
24 |
13 |
2 |
9 |
51:38 |
41 |
|
3. |
Koš. N. Ves |
24 |
13 |
2 |
9 |
48:29 |
41 |
|
4. |
Ťahanovce |
24 |
12 |
4 |
8 |
57:40 |
40 |
|
5. |
Margecany |
24 |
11 |
3 |
10 |
31:30 |
36 |
|
6. |
Smižany |
24 |
10 |
5 |
9 |
43:31 |
35 |
|
7. |
Teplička |
24 |
9 |
5 |
10 |
34:42 |
32 |
|
8. |
Sp. Vlachy |
24 |
8 |
7 |
9 |
32:40 |
31 |
|
9. |
Gelnica |
24 |
8 |
7 |
9 |
31:33 |
28 |
|
10. |
Prakovce |
24 |
9 |
1 |
14 |
44:57 |
28 |
|
11. |
Jaklovce |
24 |
7 |
7 |
10 |
38:50 |
28 |
|
12. |
Gem. Hôrka |
24 |
7 |
6 |
11 |
24:40 |
27 |
|
13. |
Kluknava |
24 |
4 |
1 |
19 |
32:71 |
13 |
KONEČNÁ TABUĽKA I. TRIEDY 2009/2010
|
1. |
Krh. Podhradie |
28 |
19 |
6 |
3 |
80:28 |
63 |
|
2. |
Lipovník |
28 |
18 |
6 |
4 |
79:30 |
60 |
|
3. |
Dobšiná |
28 |
17 |
5 |
6 |
81:44 |
56 |
|
4. |
Honce |
28 |
16 |
4 |
8 |
77:47 |
52 |
|
5. |
Gem. Poloma |
28 |
13 |
5 |
10 |
79:54 |
44 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
28 |
12 |
6 |
10 |
77:69 |
42 |
|
7. |
Betliar |
28 |
13 |
3 |
12 |
66:65 |
42 |
|
8. |
Rudná |
28 |
12 |
4 |
12 |
71:59 |
40 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
28 |
11 |
5 |
12 |
43:58 |
38 |
|
10. |
Jablonov n/T |
28 |
11 |
3 |
14 |
56:68 |
36 |
|
11. |
Vlachovo |
28 |
8 |
6 |
14 |
51:71 |
30 |
|
12. |
Dlhá Ves |
28 |
9 |
5 |
14 |
46:59 |
32 |
|
13. |
Plešivec |
28 |
9 |
2 |
17 |
39:74 |
29 |
|
14. |
Brzotín |
28 |
7 |
2 |
19 |
35:69 |
23 |
|
15. |
Dedinky |
28 |
2 |
2 |
24 |
32:123 |
8 |
Poznámka:
ŠTK odrátala po skončení súťaže Dlhej Vsi 3 body.
KONEČNÁ TABUĽKA II. TRIEDY 2009/2010
| 1. | Kružná | 26 | 18 | 4 | 4 | 98:43 | 58 |
| 2. | Rožňavské Bystré | 26 | 15 | 7 | 4 | 83:52 | 52 |
| 3. | Nižná Slaná | 26 | 15 | 5 | 6 | 54:27 | 50 |
| 4. | Pača | 26 | 15 | 4 | 7 | 75:50 | 49 |
| 5. | Slavošovce | 26 | 15 | 2 | 9 | 56:43 | 47 |
| 6. | Bohúňovo | 26 | 12 | 5 | 9 | 46:30 | 41 |
| 7. | Kovstav | 26 | 10 | 5 | 11 | 46:55 | 35 |
| 8. | Kečovo | 26 | 11 | 2 | 13 | 58:55 | 35 |
| 9. | Jovice | 26 | 11 | 1 | 14 | 66:83 | 31 |
| 10. | Hrhov | 26 | 8 | 4 | 14 | 70:83 | 28 |
| 11. | Drnava | 26 | 7 | 5 | 14 | 47:73 | 26 |
| 12. | Ml. Brzotín | 26 | 6 | 4 | 16 | 47:65 | 22 |
| 13. | Rakovnica | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:72 | 22 |
| 14. | Čoltovo | 26 | 5 | 4 | 17 | 46:95 | 16 |
Poznámka:
Po skončení súťaže odrátala ŠTK po 3 body Joviciam a Čoltovu.
KONEČNÁ TABUĽKA DORASTU 2009/2010
| 1. | Štítnik_K.T. | 12 | 9 | 1 | 2 | 54:22 | 28 |
| 2. | Dobšiná | 12 | 9 | 1 | 2 | 51:24 | 28 |
| 3. | Krh. Podhradie | 12 | 6 | 3 | 3 | 43:21 | 21 |
| 4. | Vlachovo | 12 | 5 | 0 | 7 | 27:39 | 15 |
| 5. | Gem. Hôrka | 12 | 3 | 2 | 7 | 20:27 | 11 |
| 6. | Dedinky | 12 | 3 | 1 | 8 | 23:36 | 10 |
| 7. | Gem. Poloma | 12 | 3 | 0 | 9 | 18:67 | 9 |
KONEČNÁ TABUĽKA ŽIAKOV 2009/2010
| 1. | Slavošovce | 12 | 9 | 0 | 3 | 69:12 | 27 |
| 2. | Dlhá Ves | 12 | 8 | 0 | 4 | 33:24 | 24 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 12 | 7 | 0 | 5 | 48:12 | 21 |
| 4. | Plešivec | 12 | 6 | 1 | 5 | 17:19 | 19 |
| 5. | Lipovník | 12 | 4 | 1 | 7 | 16:47 | 13 |
| 6. | Štítnik_K.T. | 12 | 3 | 2 | 7 | 26:33 | 11 |
| 7. | Gem. Hôrka | 12 | 3 | 0 | 9 | 14:64 | 9 |
{gallery}futbal/konec{/gallery}
{jcomments on}
































Pohľady na konečné tabuľky futbalových súťaží 2009/2010 prebiehajúcich v našom regióne horného Gemera nie sú nijako potešiteľné. Keď si pozriete najmä tie, ktoré boli riadené Východoslovenským futbalovým zväzom a figurujú v nich iba tri naše mužstvá dospelých, musíte konštatovať, že nedosiahli ktovie aké výsledky. O mládežníckych kategóriách ani nehovoriac. Prekvapujúce je najmä umiestnenie Gemerskej Hôrky, ktorá obsadila v tabuľke 5. ligy skupiny Juh predposledné miesto a že sa nelúči s touto súťažou rozhodol nakoniec znížený počet mužstiev v jarnom kole súťaže o jedného vystupujúceho a tak nakoniec vypadáva do nižšej súťaže
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-