Žiaľ, z ostatných dvoch štvrtoligistov Rožňavy a Štítnika sa už tradične najlepšie darí iba Štítničanom, ktorí síce tohto roku nepodávali ktovie aké výsledky, ale udržali sa v prvej polovici tabuľky na 6. mieste. Rožňava si na jar po známych starostiach neudržala postavenie v popredí tabuľky a „šmýkala“ sa stále nižšie, až skončila na konečnom 12. mieste. Na jar získala iba 9 bodov oproti 24 jesenným.
Ostatné súťaže riadené VsFZ si môžete pozrieť prostredníctvom tabuliek nižšie. Keďže som odkázaný iba na výsledky uverejnené na internete a webstránka Oblastného futbalového zväzu v Rožňave je dlho nečinná, ponúkam vám iba tie tabuľky, ktoré si sám vediem. Z nich vám môžem iba opakovať, že víťazom súťaží riadených ObFZ v Rožňave v I. triede Krásnohorské Podhradie obsadilo v tabuľke 1. miesto a postupujú do 5. ligy skupiny JZ. Nepriaznivý osud postihol v súťaži Dedinky, ktoré zostupujú do II. triedy. V II. triede prvé miesto obsadila Kružná a posúva sa do vyššej súťaže – I. triedy. Ostatné rozhodnutia sa dozvieme až po vydaní správy zo zasadnutia výkonných orgánov ObFZ, ktoré boli v minulých dňoch.
Ondrej Doboš
TABUĽKY:
KONEČNÁ TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH
|
1. |
Moldava |
28 |
17 |
7 |
4 |
73:39 |
58 |
|
2. |
Buzica |
28 |
17 |
3 |
8 |
67:33 |
54 |
|
3. |
Haniska |
28 |
17 |
2 |
9 |
70:40 |
53 |
|
4. |
Turňa n/B |
28 |
15 |
5 |
8 |
68:46 |
50 |
|
5. |
Krompachy |
28 |
14 |
4 |
10 |
58:32 |
46 |
|
6. |
Štítnik |
28 |
13 |
5 |
10 |
48:37 |
44 |
|
7. |
V. Revištia |
28 |
11 |
6 |
11 |
48:46 |
39 |
|
8. |
Čaňa |
28 |
12 |
5 |
11 |
51:45 |
38 |
|
9. |
V. Folkmar |
28 |
11 |
5 |
12 |
54:54 |
38 |
|
10. |
V. Kapušany |
28 |
10 |
3 |
15 |
33:45 |
33 |
|
11. |
Rudňany |
28 |
9 |
6 |
13 |
28:54 |
33 |
|
12. |
Rožňava |
28 |
9 |
6 |
13 |
42:60 |
33 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
28 |
10 |
2 |
16 |
47:75 |
32 |
|
14. |
Strážske |
28 |
9 |
2 |
17 |
29:64 |
29 |
|
15. |
Helcmanovce |
28 |
5 |
1 |
22 |
25:71 |
16 |
KONEČNÁ TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ
|
1. |
Hrabušice |
24 |
19 |
2 |
3 |
59:23 |
59 |
|
2. |
Harichovce |
24 |
13 |
2 |
9 |
51:38 |
41 |
|
3. |
Koš. N. Ves |
24 |
13 |
2 |
9 |
48:29 |
41 |
|
4. |
Ťahanovce |
24 |
12 |
4 |
8 |
57:40 |
40 |
|
5. |
Margecany |
24 |
11 |
3 |
10 |
31:30 |
36 |
|
6. |
Smižany |
24 |
10 |
5 |
9 |
43:31 |
35 |
|
7. |
Teplička |
24 |
9 |
5 |
10 |
34:42 |
32 |
|
8. |
Sp. Vlachy |
24 |
8 |
7 |
9 |
32:40 |
31 |
|
9. |
Gelnica |
24 |
8 |
7 |
9 |
31:33 |
28 |
|
10. |
Prakovce |
24 |
9 |
1 |
14 |
44:57 |
28 |
|
11. |
Jaklovce |
24 |
7 |
7 |
10 |
38:50 |
28 |
|
12. |
Gem. Hôrka |
24 |
7 |
6 |
11 |
24:40 |
27 |
|
13. |
Kluknava |
24 |
4 |
1 |
19 |
32:71 |
13 |
KONEČNÁ TABUĽKA I. TRIEDY 2009/2010
|
1. |
Krh. Podhradie |
28 |
19 |
6 |
3 |
80:28 |
63 |
|
2. |
Lipovník |
28 |
18 |
6 |
4 |
79:30 |
60 |
|
3. |
Dobšiná |
28 |
17 |
5 |
6 |
81:44 |
56 |
|
4. |
Honce |
28 |
16 |
4 |
8 |
77:47 |
52 |
|
5. |
Gem. Poloma |
28 |
13 |
5 |
10 |
79:54 |
44 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
28 |
12 |
6 |
10 |
77:69 |
42 |
|
7. |
Betliar |
28 |
13 |
3 |
12 |
66:65 |
42 |
|
8. |
Rudná |
28 |
12 |
4 |
12 |
71:59 |
40 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
28 |
11 |
5 |
12 |
43:58 |
38 |
|
10. |
Jablonov n/T |
28 |
11 |
3 |
14 |
56:68 |
36 |
|
11. |
Vlachovo |
28 |
8 |
6 |
14 |
51:71 |
30 |
|
12. |
Dlhá Ves |
28 |
9 |
5 |
14 |
46:59 |
32 |
|
13. |
Plešivec |
28 |
9 |
2 |
17 |
39:74 |
29 |
|
14. |
Brzotín |
28 |
7 |
2 |
19 |
35:69 |
23 |
|
15. |
Dedinky |
28 |
2 |
2 |
24 |
32:123 |
8 |
Poznámka:
ŠTK odrátala po skončení súťaže Dlhej Vsi 3 body.
KONEČNÁ TABUĽKA II. TRIEDY 2009/2010
| 1. | Kružná | 26 | 18 | 4 | 4 | 98:43 | 58 |
| 2. | Rožňavské Bystré | 26 | 15 | 7 | 4 | 83:52 | 52 |
| 3. | Nižná Slaná | 26 | 15 | 5 | 6 | 54:27 | 50 |
| 4. | Pača | 26 | 15 | 4 | 7 | 75:50 | 49 |
| 5. | Slavošovce | 26 | 15 | 2 | 9 | 56:43 | 47 |
| 6. | Bohúňovo | 26 | 12 | 5 | 9 | 46:30 | 41 |
| 7. | Kovstav | 26 | 10 | 5 | 11 | 46:55 | 35 |
| 8. | Kečovo | 26 | 11 | 2 | 13 | 58:55 | 35 |
| 9. | Jovice | 26 | 11 | 1 | 14 | 66:83 | 31 |
| 10. | Hrhov | 26 | 8 | 4 | 14 | 70:83 | 28 |
| 11. | Drnava | 26 | 7 | 5 | 14 | 47:73 | 26 |
| 12. | Ml. Brzotín | 26 | 6 | 4 | 16 | 47:65 | 22 |
| 13. | Rakovnica | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:72 | 22 |
| 14. | Čoltovo | 26 | 5 | 4 | 17 | 46:95 | 16 |
Poznámka:
Po skončení súťaže odrátala ŠTK po 3 body Joviciam a Čoltovu.
KONEČNÁ TABUĽKA DORASTU 2009/2010
| 1. | Štítnik_K.T. | 12 | 9 | 1 | 2 | 54:22 | 28 |
| 2. | Dobšiná | 12 | 9 | 1 | 2 | 51:24 | 28 |
| 3. | Krh. Podhradie | 12 | 6 | 3 | 3 | 43:21 | 21 |
| 4. | Vlachovo | 12 | 5 | 0 | 7 | 27:39 | 15 |
| 5. | Gem. Hôrka | 12 | 3 | 2 | 7 | 20:27 | 11 |
| 6. | Dedinky | 12 | 3 | 1 | 8 | 23:36 | 10 |
| 7. | Gem. Poloma | 12 | 3 | 0 | 9 | 18:67 | 9 |
KONEČNÁ TABUĽKA ŽIAKOV 2009/2010
| 1. | Slavošovce | 12 | 9 | 0 | 3 | 69:12 | 27 |
| 2. | Dlhá Ves | 12 | 8 | 0 | 4 | 33:24 | 24 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 12 | 7 | 0 | 5 | 48:12 | 21 |
| 4. | Plešivec | 12 | 6 | 1 | 5 | 17:19 | 19 |
| 5. | Lipovník | 12 | 4 | 1 | 7 | 16:47 | 13 |
| 6. | Štítnik_K.T. | 12 | 3 | 2 | 7 | 26:33 | 11 |
| 7. | Gem. Hôrka | 12 | 3 | 0 | 9 | 14:64 | 9 |
{gallery}futbal/konec{/gallery}
{jcomments on}

































Pohľady na konečné tabuľky futbalových súťaží 2009/2010 prebiehajúcich v našom regióne horného Gemera nie sú nijako potešiteľné. Keď si pozriete najmä tie, ktoré boli riadené Východoslovenským futbalovým zväzom a figurujú v nich iba tri naše mužstvá dospelých, musíte konštatovať, že nedosiahli ktovie aké výsledky. O mládežníckych kategóriách ani nehovoriac. Prekvapujúce je najmä umiestnenie Gemerskej Hôrky, ktorá obsadila v tabuľke 5. ligy skupiny Juh predposledné miesto a že sa nelúči s touto súťažou rozhodol nakoniec znížený počet mužstiev v jarnom kole súťaže o jedného vystupujúceho a tak nakoniec vypadáva do nižšej súťaže
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-