Pohľady na konečné tabuľky futbalových súťaží 2009/2010 prebiehajúcich v našom regióne horného Gemera nie sú nijako potešiteľné. Keď si pozriete najmä tie, ktoré boli riadené Východoslovenským futbalovým zväzom a figurujú v nich iba tri naše mužstvá dospelých, musíte konštatovať, že nedosiahli ktovie aké výsledky. O mládežníckych kategóriách ani nehovoriac. Prekvapujúce je najmä umiestnenie Gemerskej Hôrky, ktorá obsadila v tabuľke 5. ligy skupiny Juh predposledné miesto a že sa nelúči s touto súťažou rozhodol nakoniec znížený počet mužstiev v jarnom kole súťaže o jedného vystupujúceho a tak nakoniec vypadáva do nižšej súťaže Žiaľ, z ostatných dvoch štvrtoligistov Rožňavy a Štítnika sa už tradične najlepšie darí iba Štítničanom, ktorí síce tohto roku nepodávali ktovie aké výsledky, ale udržali sa v prvej polovici tabuľky na 6. mieste. Rožňava si na jar po známych starostiach neudržala postavenie v popredí tabuľky a „šmýkala“ sa stále nižšie, až skončila na konečnom 12. mieste. Na jar získala iba 9 bodov oproti 24 jesenným.
Ostatné súťaže riadené VsFZ si môžete pozrieť prostredníctvom tabuliek nižšie. Keďže som odkázaný iba na výsledky uverejnené na internete a webstránka Oblastného futbalového zväzu v Rožňave je dlho nečinná, ponúkam vám iba tie tabuľky, ktoré si sám vediem. Z nich vám môžem iba opakovať, že víťazom súťaží riadených ObFZ v Rožňave v I. triede Krásnohorské Podhradie obsadilo v tabuľke 1. miesto a postupujú do 5. ligy skupiny JZ. Nepriaznivý osud postihol v súťaži Dedinky, ktoré zostupujú do II. triedy. V II. triede prvé miesto obsadila Kružná a posúva sa do vyššej súťaže – I. triedy. Ostatné rozhodnutia sa dozvieme až po vydaní správy zo zasadnutia výkonných orgánov ObFZ, ktoré boli v minulých dňoch.
Ondrej Doboš
TABUĽKY:
KONEČNÁ TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH
|
1. |
Moldava |
28 |
17 |
7 |
4 |
73:39 |
58 |
|
2. |
Buzica |
28 |
17 |
3 |
8 |
67:33 |
54 |
|
3. |
Haniska |
28 |
17 |
2 |
9 |
70:40 |
53 |
|
4. |
Turňa n/B |
28 |
15 |
5 |
8 |
68:46 |
50 |
|
5. |
Krompachy |
28 |
14 |
4 |
10 |
58:32 |
46 |
|
6. |
Štítnik |
28 |
13 |
5 |
10 |
48:37 |
44 |
|
7. |
V. Revištia |
28 |
11 |
6 |
11 |
48:46 |
39 |
|
8. |
Čaňa |
28 |
12 |
5 |
11 |
51:45 |
38 |
|
9. |
V. Folkmar |
28 |
11 |
5 |
12 |
54:54 |
38 |
|
10. |
V. Kapušany |
28 |
10 |
3 |
15 |
33:45 |
33 |
|
11. |
Rudňany |
28 |
9 |
6 |
13 |
28:54 |
33 |
|
12. |
Rožňava |
28 |
9 |
6 |
13 |
42:60 |
33 |
|
13. |
Kr. Chlmec |
28 |
10 |
2 |
16 |
47:75 |
32 |
|
14. |
Strážske |
28 |
9 |
2 |
17 |
29:64 |
29 |
|
15. |
Helcmanovce |
28 |
5 |
1 |
22 |
25:71 |
16 |
KONEČNÁ TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ
|
1. |
Hrabušice |
24 |
19 |
2 |
3 |
59:23 |
59 |
|
2. |
Harichovce |
24 |
13 |
2 |
9 |
51:38 |
41 |
|
3. |
Koš. N. Ves |
24 |
13 |
2 |
9 |
48:29 |
41 |
|
4. |
Ťahanovce |
24 |
12 |
4 |
8 |
57:40 |
40 |
|
5. |
Margecany |
24 |
11 |
3 |
10 |
31:30 |
36 |
|
6. |
Smižany |
24 |
10 |
5 |
9 |
43:31 |
35 |
|
7. |
Teplička |
24 |
9 |
5 |
10 |
34:42 |
32 |
|
8. |
Sp. Vlachy |
24 |
8 |
7 |
9 |
32:40 |
31 |
|
9. |
Gelnica |
24 |
8 |
7 |
9 |
31:33 |
28 |
|
10. |
Prakovce |
24 |
9 |
1 |
14 |
44:57 |
28 |
|
11. |
Jaklovce |
24 |
7 |
7 |
10 |
38:50 |
28 |
|
12. |
Gem. Hôrka |
24 |
7 |
6 |
11 |
24:40 |
27 |
|
13. |
Kluknava |
24 |
4 |
1 |
19 |
32:71 |
13 |
KONEČNÁ TABUĽKA I. TRIEDY 2009/2010
|
1. |
Krh. Podhradie |
28 |
19 |
6 |
3 |
80:28 |
63 |
|
2. |
Lipovník |
28 |
18 |
6 |
4 |
79:30 |
60 |
|
3. |
Dobšiná |
28 |
17 |
5 |
6 |
81:44 |
56 |
|
4. |
Honce |
28 |
16 |
4 |
8 |
77:47 |
52 |
|
5. |
Gem. Poloma |
28 |
13 |
5 |
10 |
79:54 |
44 |
|
6. |
Krh. Dlhá Lúka |
28 |
12 |
6 |
10 |
77:69 |
42 |
|
7. |
Betliar |
28 |
13 |
3 |
12 |
66:65 |
42 |
|
8. |
Rudná |
28 |
12 |
4 |
12 |
71:59 |
40 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
28 |
11 |
5 |
12 |
43:58 |
38 |
|
10. |
Jablonov n/T |
28 |
11 |
3 |
14 |
56:68 |
36 |
|
11. |
Vlachovo |
28 |
8 |
6 |
14 |
51:71 |
30 |
|
12. |
Dlhá Ves |
28 |
9 |
5 |
14 |
46:59 |
32 |
|
13. |
Plešivec |
28 |
9 |
2 |
17 |
39:74 |
29 |
|
14. |
Brzotín |
28 |
7 |
2 |
19 |
35:69 |
23 |
|
15. |
Dedinky |
28 |
2 |
2 |
24 |
32:123 |
8 |
Poznámka:
ŠTK odrátala po skončení súťaže Dlhej Vsi 3 body.
KONEČNÁ TABUĽKA II. TRIEDY 2009/2010
| 1. | Kružná | 26 | 18 | 4 | 4 | 98:43 | 58 |
| 2. | Rožňavské Bystré | 26 | 15 | 7 | 4 | 83:52 | 52 |
| 3. | Nižná Slaná | 26 | 15 | 5 | 6 | 54:27 | 50 |
| 4. | Pača | 26 | 15 | 4 | 7 | 75:50 | 49 |
| 5. | Slavošovce | 26 | 15 | 2 | 9 | 56:43 | 47 |
| 6. | Bohúňovo | 26 | 12 | 5 | 9 | 46:30 | 41 |
| 7. | Kovstav | 26 | 10 | 5 | 11 | 46:55 | 35 |
| 8. | Kečovo | 26 | 11 | 2 | 13 | 58:55 | 35 |
| 9. | Jovice | 26 | 11 | 1 | 14 | 66:83 | 31 |
| 10. | Hrhov | 26 | 8 | 4 | 14 | 70:83 | 28 |
| 11. | Drnava | 26 | 7 | 5 | 14 | 47:73 | 26 |
| 12. | Ml. Brzotín | 26 | 6 | 4 | 16 | 47:65 | 22 |
| 13. | Rakovnica | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:72 | 22 |
| 14. | Čoltovo | 26 | 5 | 4 | 17 | 46:95 | 16 |
Poznámka:
Po skončení súťaže odrátala ŠTK po 3 body Joviciam a Čoltovu.
KONEČNÁ TABUĽKA DORASTU 2009/2010
| 1. | Štítnik_K.T. | 12 | 9 | 1 | 2 | 54:22 | 28 |
| 2. | Dobšiná | 12 | 9 | 1 | 2 | 51:24 | 28 |
| 3. | Krh. Podhradie | 12 | 6 | 3 | 3 | 43:21 | 21 |
| 4. | Vlachovo | 12 | 5 | 0 | 7 | 27:39 | 15 |
| 5. | Gem. Hôrka | 12 | 3 | 2 | 7 | 20:27 | 11 |
| 6. | Dedinky | 12 | 3 | 1 | 8 | 23:36 | 10 |
| 7. | Gem. Poloma | 12 | 3 | 0 | 9 | 18:67 | 9 |
KONEČNÁ TABUĽKA ŽIAKOV 2009/2010
| 1. | Slavošovce | 12 | 9 | 0 | 3 | 69:12 | 27 |
| 2. | Dlhá Ves | 12 | 8 | 0 | 4 | 33:24 | 24 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 12 | 7 | 0 | 5 | 48:12 | 21 |
| 4. | Plešivec | 12 | 6 | 1 | 5 | 17:19 | 19 |
| 5. | Lipovník | 12 | 4 | 1 | 7 | 16:47 | 13 |
| 6. | Štítnik_K.T. | 12 | 3 | 2 | 7 | 26:33 | 11 |
| 7. | Gem. Hôrka | 12 | 3 | 0 | 9 | 14:64 | 9 |
{gallery}futbal/konec{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.