kondičky otestujú svalové schopnosti pretekárov. A ako som videl naživo už mnohokrát, je to hlavne o sebazaprení a snahe dôjsť do cieľa za každú cenu.
2. Prečo ste sa zapojili do tohto „športu“ ?
- Pred rokom, keď som sa po prvýkrát zúčastnil tejto súťaže, bolo mojou hlavnou motiváciou skúsiť niečo nové, o čom som dovtedy len počul a chcel som si vyskúšať, či to zvládnem aj ja. Tým že sa trať vždy mení a nie je pevne daná ani jej dĺžka, tak sa tejto súťaže zúčastňujem najmä kvôli pocitu, ktorý má človek vo chvíli, keď je na štarte a nikdy nevie, do čoho ide a či vôbec do cieľa dobehne. Radosť, ktorú potom mám, keď prechádzam cieľovou čiarou je na nezaplatenie.
3. Trasy sú náročné, zaťažujúce a vždy iné. Ako sa to dá zvládnuť ?
- Dôležitý je tréning a byť otvorený nečakanému. Bez tréningu sa vyššie kategórie dajú zvládnuť len veľmi ťažko alebo vôbec. A nejedná sa len o kondičný tréning behu, dôležité sú cvičenia na posilňovanie svalstva, nakoľko veľa prekážok dokáže človeka „vyšťaviť“ (či už samotnou prekážkou, alebo prípadne následným trestom – tzv. angličákmi (30 klikov, po každom treba vyskočiť a tlesknúť rukami nad hlavou), ktoré je nutné robiť za trest v tom prípade, ak ste nezvládli predpísanú prekážku. Zároveň sa odporúča mať pozitívny prístup k neznámenu. Tí, ktorí nevedia, čo ich v súťaži čaká, to majú omnoho ťažšie ako ostatní.
4. Ste spokojný so svojim výkonom, umiestnením v Tatranskej Lomnici 6. septembra t.r. ?
- Som spokojný, že som došiel do cieľa aj s nejakými rezervami. Nešiel som na dno svojich síl a aj môj čas bol len o niečo menší za odhadovaným, ale mohlo to byť aj trochu lepšie. Najviac určite zohralo rolu to, že trať bola dlhšia o 6-7 km ako sme očakávali, nakoľko ju chceli organizátori urobiť ešte náročnejšou než zvyčajne.
5. Odporúčate to, čo ste osobne skúsili, aj iným mladým ľuďom ?
- Pokiaľ majú radi pohyb a neboja sa väčšieho množstva blata, tak rozhodne. Je to zážitok na nezaplatenie a rozhodne stojí za to vyskúšať si ho. Ak však majú nejaké pochybnosti ohľadom toho, či by to zvládli alebo nie, tak by som im odporučil skúsiť si kratší pretek Sprint, ktorý má len 6 km, ale umožní vytvoriť si vlastnú predstavu o tom, aké sú tieto preteky a či zvládnu aj tú zložitejšiu časť.
6. Aké je vaše smerovanie do budúcnosti ?

- Minulý týždeň som úspešne zvládol 21 kilometrový polmaratón v Košiciach. V nasledujúcom roku by som sa chcel venovať aj naďalej pretekom Spartan. Už teraz mám v pláne zúčastniť sa cyklistických pretekov Spišských 333 Extreme. Na začiatok by som chcel skúsiť kratšiu 200 km trať, ktorú treba absolvovať za 36 hodín, ale láka ma aj dlhšia 333 kilometrová, ktorá je pre mňa ďalšou výzvou. A niekedy sa možno odhodlám na maratónsku trať 42 km.
Za rozhovor ďakuje Dr. J. Sabo


































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-