Gyömbér, ktorý je odchovancom MFK Revúca a od roku 2014 aj reprezentant Slovenska. Momentálne pôsobí v talianskom prvoligovom mužstve AS Rím. V kategórii najlepší športovec senior boli popri N. Gyömbérovi nominovaní aj Ľubomír Bodor - kickbox, Marek Emerici - armwrestling, Michal Valaštek - kulturistika.
V kategórii najlepší mládežnícky športovec si z rúk primátorky mesta Evy Cireňovej cenu prevzala iba 12 ročná Simona Sokolová, víťazka svetového pohára v kickboxe v Szegede. Do tejto kategórie boli nominovaní aj Ema Kapustová – biatlon, Jaroslav Bőhlke - silový trojboj.
Ocenenie Najlepší športový kolektív – seniori bolo udelené nohejbalistom NK Revúca za víťazstvo v Slovenskom pohári 2015. Družstvo mužov NK Revúca A v zložení: Útrata Marián, Szilágyi Daniel, Kilík Ján ml. a Černota Milan sa pod vedením trénera J. Kilíka zaslúžilo už o druhý zisk tejto cennej trofeje pre náš klub a natrvalo sa zapísalo mesto Revúca a jeho Nohejbalový klub do dejín Slovenského nohejbalu, ako viacnásobného víťaza SP.
Ocenenie Najlepší mládežnícky športový kolektív si prevzali futbalisti z MFK Revúca - Starší dorast U19 v zostave: Peter Okruhlica, Lukáš Korim, Juraj Tamáš, Vladimír Horvát, Erik Urc - kapitán, Maroš Samko, Dávid Mokoš, Michal Bukóci, Aleš Boldy, Peter Miartin, Marcel Kasper, Štefan Rusňák, Denis Fulop, Andrej Fečkanin, Vladimír Levický. Pod vedením trénera Jána Švihlu sa pokúšali o postup do III. ligy niekoľko sezón, ale v závere sezóny no v sezóne 2014/15 potvrdili dlhoročnú dobrú prácu s mládežou a súťaž vyhrali.
Ocenenie mesta Revúca za najúspešnejšieho funkcionára v oblasti športu za rok 2015 si prevzal Ján Kilík. Od vzniku Nohejbalového klubu v roku 1995 vzniku patrí medzi hlavných organizátorov nohejbalu v meste. Od samého začiatku v klube nielen aktívne hrával, ale postupne aj začal zaúčať a trénovať nohejbal mladých. Dosahoval a stále dosahuje so svojimi zverencami veľmi pekné úspechy, tak na Slovensku, ako aj v zahraničí.
Ocenenie mesta Revúca za celoživotný prínos k rozvoju športu v meste Revúca bolo udelené Júliusovi Stráňaiovi. V roku 1970 založil kulturistický oddiel v Revúcej, ktorý viedol až do roku 1990. Za 20 rokov získal oddiel veľa medailí a ocenení. Medzi jeho najúspešnejších zverencov patrili Rudolf Holzknecht, Ľubomír Hrebenda. V roku 2011 založil Junior Club, ktorý vedie v posilňovni v budove Centra voľného času. Venuje sa širokej základni od žiakov až po seniorov.
Programom podujatia sprevádzal moderátor RTVS Ján Žgravčák a v kultúrnej časti vystúpil folklórny súbor Lykovec.
Foto: Peter Poboček



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a