Gyömbér, ktorý je odchovancom MFK Revúca a od roku 2014 aj reprezentant Slovenska. Momentálne pôsobí v talianskom prvoligovom mužstve AS Rím. V kategórii najlepší športovec senior boli popri N. Gyömbérovi nominovaní aj Ľubomír Bodor - kickbox, Marek Emerici - armwrestling, Michal Valaštek - kulturistika.
V kategórii najlepší mládežnícky športovec si z rúk primátorky mesta Evy Cireňovej cenu prevzala iba 12 ročná Simona Sokolová, víťazka svetového pohára v kickboxe v Szegede. Do tejto kategórie boli nominovaní aj Ema Kapustová – biatlon, Jaroslav Bőhlke - silový trojboj.
Ocenenie Najlepší športový kolektív – seniori bolo udelené nohejbalistom NK Revúca za víťazstvo v Slovenskom pohári 2015. Družstvo mužov NK Revúca A v zložení: Útrata Marián, Szilágyi Daniel, Kilík Ján ml. a Černota Milan sa pod vedením trénera J. Kilíka zaslúžilo už o druhý zisk tejto cennej trofeje pre náš klub a natrvalo sa zapísalo mesto Revúca a jeho Nohejbalový klub do dejín Slovenského nohejbalu, ako viacnásobného víťaza SP.
Ocenenie Najlepší mládežnícky športový kolektív si prevzali futbalisti z MFK Revúca - Starší dorast U19 v zostave: Peter Okruhlica, Lukáš Korim, Juraj Tamáš, Vladimír Horvát, Erik Urc - kapitán, Maroš Samko, Dávid Mokoš, Michal Bukóci, Aleš Boldy, Peter Miartin, Marcel Kasper, Štefan Rusňák, Denis Fulop, Andrej Fečkanin, Vladimír Levický. Pod vedením trénera Jána Švihlu sa pokúšali o postup do III. ligy niekoľko sezón, ale v závere sezóny no v sezóne 2014/15 potvrdili dlhoročnú dobrú prácu s mládežou a súťaž vyhrali.
Ocenenie mesta Revúca za najúspešnejšieho funkcionára v oblasti športu za rok 2015 si prevzal Ján Kilík. Od vzniku Nohejbalového klubu v roku 1995 vzniku patrí medzi hlavných organizátorov nohejbalu v meste. Od samého začiatku v klube nielen aktívne hrával, ale postupne aj začal zaúčať a trénovať nohejbal mladých. Dosahoval a stále dosahuje so svojimi zverencami veľmi pekné úspechy, tak na Slovensku, ako aj v zahraničí.
Ocenenie mesta Revúca za celoživotný prínos k rozvoju športu v meste Revúca bolo udelené Júliusovi Stráňaiovi. V roku 1970 založil kulturistický oddiel v Revúcej, ktorý viedol až do roku 1990. Za 20 rokov získal oddiel veľa medailí a ocenení. Medzi jeho najúspešnejších zverencov patrili Rudolf Holzknecht, Ľubomír Hrebenda. V roku 2011 založil Junior Club, ktorý vedie v posilňovni v budove Centra voľného času. Venuje sa širokej základni od žiakov až po seniorov.
Programom podujatia sprevádzal moderátor RTVS Ján Žgravčák a v kultúrnej časti vystúpil folklórny súbor Lykovec.
Foto: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.