Gyömbér, ktorý je odchovancom MFK Revúca a od roku 2014 aj reprezentant Slovenska. Momentálne pôsobí v talianskom prvoligovom mužstve AS Rím. V kategórii najlepší športovec senior boli popri N. Gyömbérovi nominovaní aj Ľubomír Bodor - kickbox, Marek Emerici - armwrestling, Michal Valaštek - kulturistika.
V kategórii najlepší mládežnícky športovec si z rúk primátorky mesta Evy Cireňovej cenu prevzala iba 12 ročná Simona Sokolová, víťazka svetového pohára v kickboxe v Szegede. Do tejto kategórie boli nominovaní aj Ema Kapustová – biatlon, Jaroslav Bőhlke - silový trojboj.
Ocenenie Najlepší športový kolektív – seniori bolo udelené nohejbalistom NK Revúca za víťazstvo v Slovenskom pohári 2015. Družstvo mužov NK Revúca A v zložení: Útrata Marián, Szilágyi Daniel, Kilík Ján ml. a Černota Milan sa pod vedením trénera J. Kilíka zaslúžilo už o druhý zisk tejto cennej trofeje pre náš klub a natrvalo sa zapísalo mesto Revúca a jeho Nohejbalový klub do dejín Slovenského nohejbalu, ako viacnásobného víťaza SP.
Ocenenie Najlepší mládežnícky športový kolektív si prevzali futbalisti z MFK Revúca - Starší dorast U19 v zostave: Peter Okruhlica, Lukáš Korim, Juraj Tamáš, Vladimír Horvát, Erik Urc - kapitán, Maroš Samko, Dávid Mokoš, Michal Bukóci, Aleš Boldy, Peter Miartin, Marcel Kasper, Štefan Rusňák, Denis Fulop, Andrej Fečkanin, Vladimír Levický. Pod vedením trénera Jána Švihlu sa pokúšali o postup do III. ligy niekoľko sezón, ale v závere sezóny no v sezóne 2014/15 potvrdili dlhoročnú dobrú prácu s mládežou a súťaž vyhrali.
Ocenenie mesta Revúca za najúspešnejšieho funkcionára v oblasti športu za rok 2015 si prevzal Ján Kilík. Od vzniku Nohejbalového klubu v roku 1995 vzniku patrí medzi hlavných organizátorov nohejbalu v meste. Od samého začiatku v klube nielen aktívne hrával, ale postupne aj začal zaúčať a trénovať nohejbal mladých. Dosahoval a stále dosahuje so svojimi zverencami veľmi pekné úspechy, tak na Slovensku, ako aj v zahraničí.
Ocenenie mesta Revúca za celoživotný prínos k rozvoju športu v meste Revúca bolo udelené Júliusovi Stráňaiovi. V roku 1970 založil kulturistický oddiel v Revúcej, ktorý viedol až do roku 1990. Za 20 rokov získal oddiel veľa medailí a ocenení. Medzi jeho najúspešnejších zverencov patrili Rudolf Holzknecht, Ľubomír Hrebenda. V roku 2011 založil Junior Club, ktorý vedie v posilňovni v budove Centra voľného času. Venuje sa širokej základni od žiakov až po seniorov.
Programom podujatia sprevádzal moderátor RTVS Ján Žgravčák a v kultúrnej časti vystúpil folklórny súbor Lykovec.
Foto: Peter Poboček
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.