Eva Seidlová (1948) má na svojom konte doteraz 544 úspešne zvládnutých maratónov po celom svete. Košická trať (42.195 m) má však v jej srdci špeciálne miesto. Práve tu si v roku 1987 zabehla svoj osobný rekord s vynikajúcim časom 3:07:31.
Ako hrdá členka prestížneho Diamantového klubu MMM – do ktorého organizátori slávnostne prijímajú bežcov po dosiahnutí 25 úspešných dobehov do košického cieľa – má dnes na konte už 32 absolvovaných ročníkov.
Na trať vybieha s jasným životným odkazom pre nás všetkých:
„Ťažko povedať. Každý sme iný. Ale jedno je isté – bez pohybu, nech je akýkoľvek, je to ťažšie. Pohyb, pohyb a ešte raz pohyb. Či sme starí a či mladí, či v lepšej alebo horšej zdravotnej kondícii, niet nad pohyb (a nemusí to byť práve beh). To je to, čo môžeme a hádam sme aj povinní urobiť pre seba, pre svoju fyzickú i duševnú pohodu. Hádam aj pre spoločnosť.“
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/nas-sport/278/beh/13414/gemerska-stopa-na-najstarsom-maratone-europy-nestorka-eva-seidlova-opaet-mieri-do-kosic#sigProGalleria06cb8465de
https://majgemer.sk/nas-sport/278/beh/13414/gemerska-stopa-na-najstarsom-maratone-europy-nestorka-eva-seidlova-opaet-mieri-do-kosic#sigProGalleria06cb8465de
Dozvedel som sa, že pani Eva k maratónu priviedla aj svoje dve deti a v detskom maratóne súťažia už aj jej vnúčatá.
Ak budete cez víkend v Košiciach na trati fandit, drobnú, no nezlomnú Gemerčanku podľa čísla 3787 určite spoznáte. Zamávajte jej, určite sa poteší!
Najviac ju zaiste poteší aj to, že v Gemeri našla svojich nasledovníkov, z ktorých budú na maratóne v Košiciach reprezentovať Drnavu, Gočovo, Dobšinú, Rožňavu a ďalšie obce, ktoré sme našli na listine účastníkov MMM 2026.
Bežíte aj vy z Gemera? Napíšte mi: .
Storočie športovej histórie na východe
Košický Medzinárodný maratón mieru je najstarším maratónom v Európe a tretím najstarším na svete (hneď po Bostone a Yonkersi). V roku 1924 ho založil športový nadšenec Vojtech Bukovský a prvé výstrely odštartovali pretekárov 28. októbra 1924. Myšlienka mieru sa natrvalo dostala do názvu podujatia po druhej svetovej vojne. Tento rok privíta rovinatá trať v historickom centre mesta rekordných približne 19-tisíc bežcov z viac než 70 krajín sveta. Hlavný maratónsky pelotón štartuje tradične o 9:00 hod. na Hlavnej ulici. Z podujatia sa za tie roky stal celomestský festival, ktorý okrem klasickej trate ponúka aj polmaratón, minimaratón a štafetové behy.
Ako v Košiciach prepisovali históriu ženy?
Ženy dostali možnosť postaviť sa na košický štart až v roku 1980. Prvou historickou víťazkou sa stala vtedy 24-ročná Šárka Balcarová (obr. vľavo) z VŠ Praha s časom 2:50:15.Absolútnou a neohrozenou kráľovnou MMM je však Nemka Christa Vahlensiecková. V Košiciach triumfovala celkovo päťkrát (v rokoch 1981, 1984, 1986, 1987 a 1988) a istý čas držala aj svetový maratónsky rekord. Od 90. rokov sa ženské štartové pole internacionalizovalo – dominovali najmä bežkyne z Kene a Etiópie, no z domácich pretekárok v histórii zažiarili Slovenky Alena Peterková, Dana Janečková či Katarína Berešová.
Rekordy a silná konkurencia na trati
Medzi mužskými ikonami svieti meno Košičana Petra Poláka (obr. vpravo), ktorý na maratóne debutoval v roku 1974 a tento rok oslávi jubilejný, neuveriteľný 50. odbehnutý maratón MMM. K verným rekordérom patrí aj Peter Buc starší (BK Steel Košice) s 27 úspešnými dobehmi.Na tohtoročnom 103. ročníku sa očakáva obrovský boj. Minuloročné zlaté pozície prichádzajú obhajovať kenský vytrvalec Moses Kipngetich Kemei (držiteľ traťového rekordu 2:06:47) a mladá, 21-ročná Etiópčanka Balemelay Shumet Kebede.
Súčasťou programu budú tiež napínavé Majstrovstvá Slovenska v polmaratóne. Svoje tituly idú brániť Tibor Sahajda a Veronika Páleníková, pričom konkurenciu im urobia mená ako Adam Mihalov či legenda Róbert Štefko.
MG Ondrej Doboš + AI
Fotografie: archív Eva Seidlová.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.