Eva Seidlová (1948) má na svojom konte doteraz 544 úspešne zvládnutých maratónov po celom svete. Košická trať (42.195 m) má však v jej srdci špeciálne miesto. Práve tu si v roku 1987 zabehla svoj osobný rekord s vynikajúcim časom 3:07:31.
Ako hrdá členka prestížneho Diamantového klubu MMM – do ktorého organizátori slávnostne prijímajú bežcov po dosiahnutí 25 úspešných dobehov do košického cieľa – má dnes na konte už 32 absolvovaných ročníkov.
Na trať vybieha s jasným životným odkazom pre nás všetkých:
„Ťažko povedať. Každý sme iný. Ale jedno je isté – bez pohybu, nech je akýkoľvek, je to ťažšie. Pohyb, pohyb a ešte raz pohyb. Či sme starí a či mladí, či v lepšej alebo horšej zdravotnej kondícii, niet nad pohyb (a nemusí to byť práve beh). To je to, čo môžeme a hádam sme aj povinní urobiť pre seba, pre svoju fyzickú i duševnú pohodu. Hádam aj pre spoločnosť.“
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/nas-sport/278/beh/13414/gemerska-stopa-na-najstarsom-maratone-europy-nestorka-eva-seidlova-opaet-mieri-do-kosic#sigProGalleria06cb8465de
https://majgemer.sk/nas-sport/278/beh/13414/gemerska-stopa-na-najstarsom-maratone-europy-nestorka-eva-seidlova-opaet-mieri-do-kosic#sigProGalleria06cb8465de
Dozvedel som sa, že pani Eva k maratónu priviedla aj svoje dve deti a v detskom maratóne súťažia už aj jej vnúčatá.
Ak budete cez víkend v Košiciach na trati fandit, drobnú, no nezlomnú Gemerčanku podľa čísla 3787 určite spoznáte. Zamávajte jej, určite sa poteší!
Najviac ju zaiste poteší aj to, že v Gemeri našla svojich nasledovníkov, z ktorých budú na maratóne v Košiciach reprezentovať Drnavu, Gočovo, Dobšinú, Rožňavu a ďalšie obce, ktoré sme našli na listine účastníkov MMM 2026.
Bežíte aj vy z Gemera? Napíšte mi: .
Storočie športovej histórie na východe
Košický Medzinárodný maratón mieru je najstarším maratónom v Európe a tretím najstarším na svete (hneď po Bostone a Yonkersi). V roku 1924 ho založil športový nadšenec Vojtech Bukovský a prvé výstrely odštartovali pretekárov 28. októbra 1924. Myšlienka mieru sa natrvalo dostala do názvu podujatia po druhej svetovej vojne. Tento rok privíta rovinatá trať v historickom centre mesta rekordných približne 19-tisíc bežcov z viac než 70 krajín sveta. Hlavný maratónsky pelotón štartuje tradične o 9:00 hod. na Hlavnej ulici. Z podujatia sa za tie roky stal celomestský festival, ktorý okrem klasickej trate ponúka aj polmaratón, minimaratón a štafetové behy.
Ako v Košiciach prepisovali históriu ženy?
Ženy dostali možnosť postaviť sa na košický štart až v roku 1980. Prvou historickou víťazkou sa stala vtedy 24-ročná Šárka Balcarová (obr. vľavo) z VŠ Praha s časom 2:50:15.Absolútnou a neohrozenou kráľovnou MMM je však Nemka Christa Vahlensiecková. V Košiciach triumfovala celkovo päťkrát (v rokoch 1981, 1984, 1986, 1987 a 1988) a istý čas držala aj svetový maratónsky rekord. Od 90. rokov sa ženské štartové pole internacionalizovalo – dominovali najmä bežkyne z Kene a Etiópie, no z domácich pretekárok v histórii zažiarili Slovenky Alena Peterková, Dana Janečková či Katarína Berešová.
Rekordy a silná konkurencia na trati
Medzi mužskými ikonami svieti meno Košičana Petra Poláka (obr. vpravo), ktorý na maratóne debutoval v roku 1974 a tento rok oslávi jubilejný, neuveriteľný 50. odbehnutý maratón MMM. K verným rekordérom patrí aj Peter Buc starší (BK Steel Košice) s 27 úspešnými dobehmi.Na tohtoročnom 103. ročníku sa očakáva obrovský boj. Minuloročné zlaté pozície prichádzajú obhajovať kenský vytrvalec Moses Kipngetich Kemei (držiteľ traťového rekordu 2:06:47) a mladá, 21-ročná Etiópčanka Balemelay Shumet Kebede.
Súčasťou programu budú tiež napínavé Majstrovstvá Slovenska v polmaratóne. Svoje tituly idú brániť Tibor Sahajda a Veronika Páleníková, pričom konkurenciu im urobia mená ako Adam Mihalov či legenda Róbert Štefko.
MG Ondrej Doboš + AI
Fotografie: archív Eva Seidlová.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a