Za sebou mám niekoľko skúseností, ktoré preverili nielen telo, ale aj hlavu. Absolvoval som tri diaľkové pochody – dva IPA pochody v Českej republike a Pochod Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom. K tomu dva trailové polmaratóny, kde okrem vzdialenosti človeka preverí aj terén a prevýšenie, a viac ako päť behov na desať a viac kilometrov. Popri behu sa rekreačne venujem aj plávaniu, ktoré je pre mňa skvelou kompenzáciou.
Napriek tomu bol maratón niečo úplne nové. 42,195 kilometra je vzdialenosť, pred ktorou musí mať človek rešpekt.
Prečo práve Košice
Keď som sa rozhodol, že túto vzdialenosť skúsim prvýkrát, chcel som, aby môj prvý maratón nebol iba obyčajným behom. Preto som si vybral Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Je to podujatie s obrovskou tradíciou a atmosférou, ktorú inde ťažko zažijete.
Chcel som, aby som si svoj prvý maratón pamätal nielen kvôli vzdialenosti, ale aj kvôli miestu a ľuďom, ktorí ho tvoria. Košice počas maratónu žijú behom. Človek nemá pocit, že beží len preteky, ale že je súčasťou niečoho väčšieho. Tisíce bežcov, množstvo divákov a ľudia povzbudzujúci popri celej trati vás potiahnu dopredu aj vtedy, keď už dochádzajú sily.
Ak som si mal vybrať miesto, kde prvýkrát prekročím maratónsku cieľovú čiaru, Košice boli jasná voľba.

Patrik na trati MMM
Mojím súperom som bol ja sám
Na štart som nešiel s cieľom dosiahnuť výnimočný čas, ani podať výkon, ktorým by som sa porovnával s ostatnými. Mojím hlavným súperom som bol ja sám. Chcel som si dokázať, že na to mám. Že dokážem prísť na štart, zvládnuť všetky kilometre a bez ohľadu na výsledný čas prejsť cieľovou čiarou.
Prípravu som približne dva mesiace pred maratónom viac zameral na beh. Vďaka profesii som však nezačínal od nuly – kondíciu si udržiavam počas celého roka.
Vedel som ale, že maratón nemožno podceniť. A práve rešpekt k vzdialenosti bol dôvod, prečo sa mi bežalo dobre.
Od začiatku som si nastavil rozumné tempo a nenechal sa strhnúť rýchlejšími bežcami. Maratón sa nerozhoduje na prvých kilometroch. Dôležité bolo šetriť energiu, držať sa plánu a myslieť na to, že preteky sa končia až po viac ako štyridsiatich kilometroch.
Atmosféra, ktorá nesie až do cieľa
Samotný beh nebol len o kilometroch, čase a únave. To, čo si z MMM odnášam najviac, bola atmosféra. Tá bola na nezaplatenie. Popri trati stáli ľudia, ktorí povzbudzovali bez ohľadu na to, či vás poznali alebo nie. Každé zatlieskanie či zakričanie vám dodá energiu presne vo chvíli, keď ju potrebujete. Vtedy si uvedomíte, akú silu má obyčajné povzbudenie.Počas 42 kilometrov prídu chvíle, keď telo cíti každý ďalší krok. Práve vtedy prestáva byť maratón len fyzickou disciplínou. Začína byť súbojom v hlave. Človek už nebeží preto, že je to jednoduché. Beží preto, lebo sa rozhodol, že to dokončí.
A presne o tom bol môj prvý maratón. Nie o čase, ani o tom koľko ľudí skončilo predo mnou alebo za mnou. Ale o momente, keď som prekročil cieľovú čiaru a vedel som, že som splnil to, čo som si sám stanovil.
Maratón mi opäť ukázal, že hranice, ktoré si vytvárame, sú často viac v hlave než v tele. Nestačí si len povedať, že niečo dokážeme. Treba sa pripraviť, rešpektovať náročnosť výzvy a byť ochotný pre cieľ niečo urobiť. Keď človek spojí prípravu, disciplínu a odhodlanie, dostane sa oveľa ďalej, než si pôvodne myslel.
42,195 kilometra pre mňa nebolo len športovým výkonom. Bola to skúška samého seba. Do Košíc som prišiel s otázkou, či dokážem zvládnuť svoj prvý maratón. Z cieľa Medzinárodného maratónu mieru som odchádzal s odpoveďou. Dokázal som to. A ten pocit je hodnotnejší než čas na výsledkovej tabuli."
MG Patrik Kaššai
Fotografie: archív Patrika Kaššaia


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a