Úspechy však neostali len pri spokojnosti pretekárov. Naši pretekári využili domáce prostredie a postarali sa o veľmi pekné výsledky.
V sobotu boli na programe rýchlostné preteky, keď nezostrelenie terča znamenalo predĺženie trate o trestné kolo. V kategórii dorastu a dospelých v tejto disciplíne získali medaily Radovan Humeník (bronz) a Anna Košinárová (2. miesto). V tej istej disciplíne žiackych vekových kategórií zažiarila Tamara Molentová ziskom zlata, v tej istej vekovej kategórii Veronika Šteczová obsadila pekné piate miesto. Darilo sa aj Lenke Repákovej, ktorá po 4 mesiacoch vynútenej prestávky siahla po bronze.
Po sobotňajších pretekoch sa konali aj preteky prípravky (5-9 ročných detí), do ktorých sa tento rok zapojil rekordný počet detí. Boli to dokonca preteky s medzinárodnou účasťou, pretekali deti aj z Českej republiky a Maďarska. Blahoželáme Revúčanovi Jakubkovi Nagypálovi k víťazstvu v kategórii 4-6 ročných detí.
V nedeľu boli na programe dorastu a dospelých vytrvalostné preteky s časovou penalizáciou za nezostrelené terče. Anka Košinárová sa presadila aj v tomto type pretekov a zopakovala si sobotňajšie umiestnenie.
Všetci štartujúci žiaci sa premiérovo zúčastnili nového typu pretekov – pretekov obratnosti v biatlone. Okrem klasického behu a streľby boli na trati pridané aj disciplíny obratnosti, ktoré bolo potrebné zvládnuť v čo najkratšom čase. Tamara Molentová vďaka výbornej streľbe a rýchlym nohám opäť vybojovala zlato. Po štyroch víťazstvách zo štyroch pretekov tohtoročnej letnej sezóny si tak Tamarka v najpočetnejšej žiackej kategórii upevnila pozíciu vedúcej pretekárky rebríčka a je v súčasnosti našou najúspešnejšou pretekárkou. Markus Sklenárik napravil zaváhanie zo soboty a potvrdil svoje kvality ziskom zlata, Lenka Repáková aj v týchto pretekoch vybojovala bronz.
Na stupienkoch víťazov stáli počas víkendu aj ďalší Revúčania, naši odchovanci – Ema Kapustová (2x 1. miesto), Lukáš Ottinger (1. a 2. miesto) a Tomáš Sklenárik (2. a 1. miesto), v súčasnosti pretekári ŠK Železiarne Podbrezová.
Ocenenia najúspešnejším pretekárom odovzdávali prezident SZB Tomáš Fusko, predseda KB Magnezit Revúca Jozef Molent a primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, ktorá víťazom seniorských kategórií odovzdala aj knihu Dušana Dubovského Revúca – jej športovci, majstri Slovenska, Európy a sveta.
Klub biatlonu Magnezit Revúca sa aj touto cestou chce poďakovať všetkým svojim členom za skvele odvedenú prácu pri organizácii pretekov.
Srdečné poďakovanie patrí aj sponzorom, bez ktorých by sme preteky nemohli uskutočniť na takej vysokej úrovni. Naše poďakovanie patrí týmto spoločnostiam a organizáciám: SMZ, a. s. Jelšava, Mesto Revúca, Slovmag, a. s. Lubeník, Majster Papier Revúca s. r. o., Herman Slovakia, Mestské Lesy Revúca, Coop Jednota Revúca, Lesy SR – závod Revúca, SK Magnezia Trade, Obec Muráň, Obec Muránska Dlhá Lúka, obec Mokrá Lúka.
Rozsiahlu fotogalériu z pretekov nájdete na FB stránkach klubu.
Najbližšie preteky čakajú našich pretekárov 8.-9.9.2018 vo Vyhniach, dovtedy absolvujú letnú prípravu v domácom prostredí, aj na sústredeniach v Starej Lesnej a Osrblí.
KB Magnezit Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.