Biatlon (71)
Revúcka biatlonistka Ema Kapustová na Majstrovstvách sveta juniorov a kadetov v Estónsku vybojovala striebornú medailu
Napísal(a) MG od
Revúcka rodáčka Ema Kapustová získala dnes 25.2.2024 na Majstrovstvách sveta juniorov a kadetov v biatlone v estónskom meste Otepää striebornú medailu pre Slovensko. Stalo sa tak v behu na 12,5 km, v ktorom obsadila druhé miesto za nemeckou pretekárkou Juliou Tannheimerovou a pred Slovinkou Lenou Repincovou. Vo vytrvalostnom preteku po čistej streľbe dosiahla čas o 1:23,9 min. horší za víťazným časom Nemky, ktorá zabehla túto trať za 42:14,0 min. a o takmer 24 sek. lepší než dosiahla spomínaná Slovinka.
Naša mladá pretekárka 21-ročná Ema Kapustová začala s biatlonom v revúckom klube KB Magnezit Revúca pred 6 rokmi pod vedením trénerov Dušana a Milana Chrapánovcov. Výborne si počínala aj na Majstrovstvách Európy 2024, kde vo vytrvalostných pretekoch žien na 15 km získala bronz. Len dve pretekárky v tomto preteku absolvovali streľbu bez chýb. Nie nadarmo sa o nej začína hovoriť, ako o streleckom Harry Potterovi.
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Napísal(a) R. Hudecová
Keď má niekto chuť a vôľu športovať a posúvať svoje limity, tak nikdy nie je neskoro začať. Ku takému kroku sa odhodlal aj Martin Beláň, otecko nášho mladého biatlonistu Martina. Aj keď má štyridsiatku na krku, povedal si, že skúsi robiť biatlon, a to nielen rekreačne pre radosť, ale aj súťažne. Začal absolvovať všetky tréningy s deťmi, a samozrejme si niečo aj individuálne pridal. Hlavne sa musel zoznámiť s technikou streľby a s technikou behu na lyžiach. Ale kde je vôľa, tam je cesta. S veľkým odhodlaním sa prihlásil 29.12. – 30.12.2022 na 1. kolo Viessmann pohára dorastu a dospelých v biatlone v Osrblí. Samozrejme vedel, že vo svojej kategórii, muži B, sa nemôže rovnať kolegom, niektorým bývalým pretekárom, niektorým terajším trénerom, ktorý sa biatlonu venujú cely život.
V klube biatlonu Magnezit Revúca sme sa uchádzali o podporu, vypísanú nadáciou SPP v programe „Podpora a rozvoj telesnej kultúry“. Projekt sme nazvali „Podpora novej generácie biatlonu v Revúcej“. Do klubu totiž prišlo niekoľko nových mladých členov, ktorí by chceli nadviazať na éru veľmi úspešných predchodcov. Revúcky klub sa môže pochváliť odchovancami, ktorí nás reprezentovali a reprezentujú na pretekoch svetového pohára, na majstrovstvách sveta v mládežníckych aj seniorských kategóriách a na olympijských hrách.
Biatlonisti potrebujú kvalitné materiálno-technické vybavenie: bežky, viazanie, palice, lyžiarky, aby mali v zime na čom trénovať a boli na súťažiach konkurencieschopní. Preto sme peniaze z nadácie SPP chceli využiť na ich zakúpenie. S veľkým potešením sme prijali správu, že našu žiadosť schválili. Mohli sme začať nakupovať, a potom už len sledovať, ako tento dar potešil tých, pre ktorých sme to všetko robili. Naše deti.
Prvé dve kolá VIESSMANN pohára v letnom biatlone 2022 majú Revúčania za sebou
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Prvé kolo VIESSMANN pohára v letnom biatlone pre dorastencov a dospelých v obci Predajná sa konalo v dňoch 11. – 12.6.2022. Naše mesto a Klub biatlonu Magnezit Revúca reprezentovali dvaja pretekári. V kategórii Dorastenci A si stupne víťazov vybojoval Ján Levčák, ktorý sa v sobotňajších rýchlostných pretekoch umiestnil na 3. mieste. V nedeľňajšom vytrvalostnom preteku vďaka najlepšej streľbe vo svojej kategórii nedal súperom šancu a preteky vyhral.
V kategórii Dorastenci B sa v sobotňajších rýchlostných pretekoch predstavil aj náš druhý pretekár Róbert Biž a obsadil 9. miesto.
Na stupne víťazov sa v kategóriách pre dorastencov postavili aj naši bývalí pretekári Tamarka Molentová (obidva dni 2. miesto), Markus Sklenárik (1. miesto, 2. miesto) a Veronika Šteczová (3. miesto). Náš klub sa veľmi teší z ich úspechov a naďalej im drží palce v ich úspešnej športovej budúcnosti.
Revúčan Tomáš Sklenárik nás reprezentuje na ZOH v Pekingu
Napísal(a) revucke listy
Tomáš Sklenárik sa narodil 13. októbra 1999 v Revúcej. Študent cestovného ruchu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa odmalička venoval športu, pričom v 11 rokoch prestúpil od cyklistiky k biatlonu. Už od prvých pretekov ukazoval potenciál, ktorý pretavil do troch umiestení v top 10 na majstrovstvách sveta kadetov 2018 v estónskom Otepää – 5. vo vytrvalostných pretekoch, 9. v stíhacích pretekoch a 10. v rýchlostných pretekoch. Desiatu priečku obsadil spolu s Lukášom Ottingerom, Matejom Balogom a Matejom Lepeňom aj v štafete na domácich juniorských majstrovstvách sveta v Osrblí 2019. Na Sklenárikovej príprave sa v rámci klubu UMB Biathlon Team podieľajú tréner Tomáš Fusko, kondiční tréneri Nikola Hurajtová a Vladimír Donoval, i mentálny kouč Patrik Bednár.
Druhé kolo VIESSMANN pohára v letnom biatlone odštartovali v Revúcej
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Športovci vedia, aké je to kráčať na vrchol. Rovnako tak vedia, aké je to neuspieť a akceptovať sklamanie. Cez to všetko obetujú nielen svoj čas, trénujú, bojujú, nevzdávajú sa a majú radi šport – milujú biatlon.
V dňoch 3. a 4. 7. 2021 sa konalo 2. kolo VIESSMANN pohára v biatlone a naše mesto opäť raz privítalo malých aj veľkých priaznivcov biatlonu, aby si zasúťažili a zmerali svoje sily v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch na našej strelnici.
V sobotu 3.7.2021 odštartovala preteky kategória dorast, dospelí s počtom 86 pretekárov. Radosť nám urobila naša bývalá členka klubu KB Magnezit Revúca Emka Kapustová, ktorá sa v rýchlostných pretekoch v kategórii juniorky umiestnila na skvelom 2. mieste. Predstavili sa aj najmenší pretekári a rýchlostné preteky pokračovali pretekmi prípravky s 35 pretekármi z rôznych kútov Slovenska.
Majstrovstvá SR v letnom biatlone v Revúcej poznačila druhá vlna pandémie
Napísal(a) Klub biatlonu Magnezit Revúca
Aj najväčšiu letnú akciu biatlonovej obce na Slovensku – Majstrovstvá SR poznačila druhá vlna pandémie. Pôvodný termín (prvý októbrový víkend) bol z dôvodu obáv, ktoré sa nakoniec ukázali ako odôvodnené presunutý o týždeň skôr. Domáci členovia Klubu biatlonu Magnezit Revúca mali čo robiť, aby stihli pripraviť areál do štandardných podmienok, na aké sú pretekári zvyknutí a to všetko v súlade s potrebnými bezpečnostnými a hygienickými opatreniami.
Navyše, pred samotnými MSR neprialo ani počasie. Bohaté skúsenosti z organizácie pretekov a najmä zanietenosť členov klubu biatlonu pre dobrú vec boli počas posledného septembrového víkendu zhodnotené vysokou úrovňou podujatia, ktorú nakoniec rešpektovalo aj počasie.
Pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca majú pomaly za sebou zimnú časť sezóny. Tá okrem pravidelných tréningov a sústredení pozostávala z ôsmich pretekov Viessmann pohára v zimnom biatlone, z ktorých tri boli pretekmi Majstrovstiev SR. Všetky kolá pohára sa konali v Osrblí počas zimných víkendov. Do zápolenia o body a medaily sa zapojilo spolu 13 pretekárov, z toho 11 v žiackych a 2 v dorasteneckých kategóriách.
Revúčania dominovali najmä dvom kategóriám – žiakom 12-13 ročným a žiačkam 14-15 ročným. Najmä v prvej spomínanej kategórii už v prvých pretekoch dal všetkým súperom jasne najavo Markus Sklenárik, že predbehnúť ho bude prakticky nemožné,
Tri majstrovské nedele pre revúcku biatlonistku Tamarku Molentovú
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Týždeň po ukončení letnej biatlonovej sezóny na Slovensku sa bojovalo o majstrovské tituly v Českej republike. Slovenským zväzom biatlonu boli na tieto preteky nominovaní za SR aj dvaja pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca – Tamara Molentová a Markus Sklenárik.
V sobotňajšom šprinte (21.9.2019) Markus obsadil veľmi pekné 16. miesto a v popoludňajšom štafetovom preteku s ďalšími dvomi slovenskými chlapcami 7. miesto. Tamarka dosiahla perfektný výsledok, keď vo svojej kategórii obsadila 4. miesto.
V nedeľu bola na programe pre mnohých najobávanejšia disciplína – preteky s hromadným štartom. Markusovi Sklenárikovi nevyšla streľba (3+3), napriek tomu neskončil úplne na chvoste a vybehal slušné 16. miesto.
Majstrovské tituly z letného biatlonu aj do Revúcej
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Počas dvoch septembrových víkendov absolvovali pretekári KB Magnezit Revúca druhú polovicu Viessmann pohára v letnom biatlone.
Prvý víkend školského roka sa pretekalo v Predajnej, kde v sobotu boli na programe rýchlostné preteky Viessmann pohára a v nedeľu sa už bojovalo o tituly Majstrov SR v pretekoch s hromadným štartom. V šprinte sa darilo Markusovi Sklenárikovi a Tamare Molentovej, ktorí skončili zhodne na strieborných priečkach, z umiestnení v prvej desiatke sa tešili aj Anna Košinárová (3. v kategórii žien), Veronika Šteczová (5.), Róbert Biž (7. v najmladšej dorasteneckej kategórii) a Ján Majerčík (kategória mužov).
Viac...
II. kolo VIESSMANN pohára v letnom biatlone v Revúcej
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Posledný júnový víkend sa všetci biatlonisti, pretekári aj biatlonoví nadšenci, stretli na strelnici v Revúcej. Práve tu sa konalo II. kolo Viessmann pohára v letnom biatlone s medzinárodnou účasťou z Čiech a Maďarska. I napriek krásnemu a slnečnému počasiu to bol náročný víkend ako pre pretekárov, tak aj pre usporiadateľov. V sobotu 29.6.2019 otvárali rýchlostné preteky dorastenci 16. roční o 11:15 hod. Už v tejto kategórii mal náš klub zastúpenie. Róbert Biž obsadil veľmi pekné 4. miesto. V tej istej kategórii nás reprezentoval aj Tomáš Kuchta, ktorý sa umiestnil na 9. mieste. Farby Klubu Magnezit Revúca v tento deň reprezentovali aj súrodenci Košinárovci. Anka Košinárová obsadila 4. miesto, jej brat Peter Košinár sa umiestnil na 11. mieste. O jednu priečku vyššie sa umiestnil Janko Majerčík. Radovan Humeník obsadil vo svojej juniorskej kategórii 5. miesto.
Do Revúcej sa na víkend presťahuje slovenský biatlon
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Počas víkendu 29.6. – 30.6.2019 sa na strelnici v Revúcej smerom na Muránsku Dlhú Lúku uskutoční II. kolo Viessmann pohára v letnom biatlone vo všetkých vekových kategóriách. Okrem domácich biatlonistov z Klubu biatlonu Magnezit Revúca budú mať diváci možnosť takmer 200 pretekárov z celého Slovenska. Súťažiť sa bude v sobotu v rýchlostných pretekoch, pri ktorých nezostrelenie terčov znamená pre pretekárov beh trestných kôl. V nedeľu budú na programe vytrvalostné preteky, kde sa za nezostrelené terče prirátavajú trestné minúty. Seniorské a juniorské kategórie budú súťažiť v dopoludňajších hodinách, žiacke kategórie sú naplánované na popoludňajšie hodiny.
Kráľ biatlonovej stopy a úvod biatlonového leta so siedmimi medailami pre Revúčanov
Napísal(a) KB Revúca
Úvodu letnej časti Slovenského Viessmann pohára v biatlone predchádzalo vyhlásenie každoročného Kráľa biatlonovej stopy – najlepších slovenských biatlonistov v jednotlivých vekových kategóriách. Aj Revúca mala na vyhlasovaní zastúpenie. Kráľovnou biatlonovej stopy, teda víťazkou celkového rebríčka sa v kategórii 12-13 ročných žiačok v letnej časti stala Tamara Molentová. Na vyhlasovaní nechýbali ani ďalší Revúčania, aj keď už vo farbách iného klubu – Ema Kapustová a Tomáš Sklenárik.
Z Banskej Bystrice sa biatlonové dianie presunulo na víkend do Brezovice na Orave. V rezorte Oravský Háj sa totiž konalo prvé kolo žiackych súťaží. V sobotňajších rýchlostných pretekoch sa z Revúčanov najviac darilo Markusovi Sklenárikovi, ktorý si vystrieľal a vybehal zlato, Tamara Molentová obsadila bronzovú pozíciu.
Revúca má nové majsterky a vicemajsterky Slovenska v biatlone
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Počas víkendu 23. - 24.2.2019 sa v Národnom biatlonovom centre v Osrblí konali Majstrovstvá SR v biatlone všetkých vekových kategórií. Aj keď obdobie chrípok zaúradovalo a Revúčania nastúpili do pretekov v oklieštenej zostave, dosiahli úspechy. V sobotu rýchlostné preteky (kratšie trate, trestné kolá) priniesli majstrovský titul Veronike Šteczovej, bronzová v tej istej kategórii skončila Alexandra Štempelová, na kvetinovej ceremónii bol ocenený aj štvrtý Adrián Ottinger. V nedeľu sa bežali vytrvalostné preteky (dlhšie trate, prirátavanie trestných minút za nezostrelené terče) a tu sa na stupienky víťazov prebojovali dve naše pretekárky - Veronika Šteczová a Tamara Molentová, ktoré si z MS zhodne odniesli titul vicemajsteriek SR vo vytrvalostných pretekoch. Markus Sklenárik skončil na 5. mieste.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.