V nedeľnom boji o majstrovský titul v pretekoch s hromadným štartom nás nesklamalo naše najväčšie želiezko v ohni – Tamara Molentová, ktorá v kategórii 14-15-ročných žiačok dobehla do cieľa s viac ako polminútovým náskokom a jednoznačne potvrdila, že na jej rýchly beh a presnú mušku ťažko hľadať konkurenciu. V tomto majstrovskom preteku sa v prvej desiatke vo svojich kategóriách umiestnili aj Markus Sklenárik a Róbert Biž (obaja 5.), Veronika Šteczová a Ján Majerčík (obaja 6.), Adrián Ottinger a Lenka Repáková (obaja 8.) a Ján Levčák (9.)
Ďalší krásny slnečný septembrový víkend vo Vyhniach sa niesol v znamení Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone s medzinárodnou účasťou. Naše mesto v sobotňajších rýchlostných pretekoch Majstrovstiev Slovenska v biatlone reprezentovalo 12 pretekárov (9 v žiackych, 2 v dorasteneckých a 1 v seniorskej kategórii).
Najúspešnejšou sa spomedzi Revúčanov opäť stala Tamarka Molentová, ktorá sa v sobotu stala vicemajsterkou SR v rýchlostných pretekoch a v nedeľu si na svoje konto pripísala ďalší titul majsterky SR vo vytrvalostných pretekoch, keď do cieľa dobehla s famóznym náskokom 58 sekúnd. Majstrovskú zbierku doplnili aj Markus Sklenárik, ktorý bral v sobotu bronz a ktorému v nedeľu majstrovský titul unikol len o 4 sekundy a stal sa tak vicemajstrom SR a Veronika Šteczová, ktorá po sobotňajšej 5. priečke postúpila a v nedeľu získala pre naše farby ďalší cenný kov – bronzovú medailu. V prvej desiatke sa počas víkendu umiestnili aj Ján Levčák (5.), Peter Košinár (5. v kategórii seniorov), Alexandra Štempelová (7.), Michal Biž (9.), Róbert Biž (10.) a Adrián Ottinger (10.).
O skvelej práci revúckych trénerov svedčia nielen medaily prinesené našimi pretekármi, ale aj to, že naši bývalí pretekári Ema Kapustová a Lukáš Ottinger sa pre letnú sezónu 2019 stali obaja trojnásobnými majstrami SR.
Tamarka Molentová, o ktorej sa už začína hovoriť ako o novej nádeji slovenského biatlonu, bude už v závere tohto týždňa reprezentovať Slovenskú republiku na Majstrovstvách ČR v letnom biatlone žiakov s medzinárodnou účasťou, kam ju nominoval Slovenský zväz biatlonu.
Ďakujeme všetkým pretekárom za ich vytrvalosť, snahu a odhodlanie. Ďakujeme za to, že vďaka ich láske k športu má naše mesto svoje čestné miesto medzi klubmi v Slovenskom zväze biatlonu. Ďakujeme za to, že čoraz častejšie dokazujú, ako aj v malom meste môžu vyrásť veľké športové talenty.
KB Magnezit Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.