Letná biatlonová sezóna sa pomaly blíži k svojmu záveru. Pretekári Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca sa na vrchol sezóny pripravovali počas sústredení na Skalke pri Kremnici a v oravskom Zuberci.Po medaile siahala Anka Fujdiarová (1,0), chýbalo jej 8. sekúnd, obsadila 4. miesto. Ema Kapustová (1,2) s troma trestnými kolami vybojovala 6. miesto, Emma Petalíková (3,0) 11. miesto. Svoju biatlonovú premiéru absolvovala Deniska Kaššaiová (4,4) a v tejto najpočetnejšej kategórii obsadila 25. miesto. V súťaži biatlonových nádejí si atmosféru biatlonových pretekov vyskúšali tí najmenší. Sestry Mia a Nina Petalíkové triumfovali medzi najmenšími dievčatami. V chlapcoch obsadil druhé miesto Markus Sklenárik a zavŕšil tak úspešnú sobotu celej rodiny (otec Stanislav dopoludnia zvíťazil v Košickom MTB maratóne v Jahodnej).
pondelok, 08 september 2014 21:58
Revúcki biatlonisti s troma medailami, Tomáš Sklenárik majstrom Slovenska v letnom biatlone
Napísal(a) Klub biatlonu Revuca|
V sobotu 6. septembra sa za slnečného počasia vo Vyhniach konali rýchlostné preteky v rámci Slovenského pohára v letnom biatlone (Viessman cup). Nádejnú pozíciu stratil dorastenec Daniel Jacko po pokazenej streľbe v stoji (0 a 4 netrafené terče v ľahu a stoji) a obsadil 7. miesto. Medzi staršími žiakmi Tomáš Sklenárik (0,2) po bezchybnej ležke dvakrát minul v stoji, ale ani dve trestné kolá ho veľmi nespomalili a zaslúžene zvíťazil. V silne obsadenej kategórii si Radovan Humeník (1,0) vybojoval 8. miesto, Libor Mladší (2,3) 11. a Dominik Krštieň (2,2) 19. Andrea Uličná (2,3) skončila na 14. mieste. Mladší žiaci René Chrapán (1,1) a Andrej Mladší (1,3) obsadili 8. a 15. miesto. V nedeľných pretekoch s hromadným štartom sa už bojovalo o prvé tituly z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone. Veľkou motiváciou bol aj fakt, že medailistov dekorovala olympijská víťazka Anastasia Kuzminová.
Junior Janko Majerčík (1,1,1,1) po výbornej streľbe získal bronzovú medailu. Strelecky sa úplne nedarilo
|
Danielovi Jackovi (4,4,5), 9. miesto. Peter Košinár (1,0,3,2) dobehol medzi mužmi na 7. mieste. V žiackych kategóriách opäť exceloval Tomáš Sklenárik (1,1) – súperi s ním držali krok len po prvú streľbu. Ani dve trestné kolá za nezostrelené terče (po jednom v ľahu aj v stoji) nezabránili tomu, že zvyšok pretekov absolvoval na čele sám a s prehľadom získal titul Majster Slovenska v letnom biatlone 2014.
Radovan Humeník (2,0) aj a Dominik Krštieň (2,3) zopakovali svoje umiestnenia zo soboty, Libor Mladší (1,3) a o jednu pozíciu zlepšil. Andrea Uličná (1,2) dobehla na 11. mieste. René Chrapán (0,1) a Andrej Mladší (1,2) dobehli do cieľa na 10. a 13. mieste. Naše mladšie žiačky sa po štarte pohybovali v úplnej špičke štartového poľa a to im zrejme ubralo potrebný pokoj pri streľbe, kde viackrát minuli a po trestných kolách stratili šance bojovať o medailové pozície - Anka Fujdiarová (2,2) obsadila 5., Ema Kapustová (3,4) 11., Emma Petalíková (4,2) 21. a
|
Denisa Kaššaiová (4,4) 25. miesto. Vrcholom letnej sezóny budú Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch, ktoré organizujeme už najbližší víkend 13.-14. septembra 2014 na domácich tratiach pri strelnici Revúcej.Účasť prisľúbili aj reprezentanti SR Matej Kazár a Tomáš Hasila.
Okrem bojov o majstrovské tituly si atmosféru biatlonou budú môcť v sobotu popoludní vyskúšať aj všetci malí záujemcovia o biatlon (rok narodenia 2005 a neskôr).
Pozývame všetkých priaznivcov biatlonu na toto podujatie. Štart prvých pretekov je v sobotu o 13.9. o 11:00.
Ďakujeme všetkým priaznivcom a podporovateľom biatlonu. |
picasa_albumid=6056807747005246113
Zverejnené v
Biatlon
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.