Letná biatlonová sezóna sa pomaly blíži k svojmu záveru. Pretekári Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca sa na vrchol sezóny pripravovali počas sústredení na Skalke pri Kremnici a v oravskom Zuberci.Po medaile siahala Anka Fujdiarová (1,0), chýbalo jej 8. sekúnd, obsadila 4. miesto. Ema Kapustová (1,2) s troma trestnými kolami vybojovala 6. miesto, Emma Petalíková (3,0) 11. miesto. Svoju biatlonovú premiéru absolvovala Deniska Kaššaiová (4,4) a v tejto najpočetnejšej kategórii obsadila 25. miesto. V súťaži biatlonových nádejí si atmosféru biatlonových pretekov vyskúšali tí najmenší. Sestry Mia a Nina Petalíkové triumfovali medzi najmenšími dievčatami. V chlapcoch obsadil druhé miesto Markus Sklenárik a zavŕšil tak úspešnú sobotu celej rodiny (otec Stanislav dopoludnia zvíťazil v Košickom MTB maratóne v Jahodnej).
pondelok, 08 september 2014 21:58
Revúcki biatlonisti s troma medailami, Tomáš Sklenárik majstrom Slovenska v letnom biatlone
Napísal(a) Klub biatlonu Revuca|
V sobotu 6. septembra sa za slnečného počasia vo Vyhniach konali rýchlostné preteky v rámci Slovenského pohára v letnom biatlone (Viessman cup). Nádejnú pozíciu stratil dorastenec Daniel Jacko po pokazenej streľbe v stoji (0 a 4 netrafené terče v ľahu a stoji) a obsadil 7. miesto. Medzi staršími žiakmi Tomáš Sklenárik (0,2) po bezchybnej ležke dvakrát minul v stoji, ale ani dve trestné kolá ho veľmi nespomalili a zaslúžene zvíťazil. V silne obsadenej kategórii si Radovan Humeník (1,0) vybojoval 8. miesto, Libor Mladší (2,3) 11. a Dominik Krštieň (2,2) 19. Andrea Uličná (2,3) skončila na 14. mieste. Mladší žiaci René Chrapán (1,1) a Andrej Mladší (1,3) obsadili 8. a 15. miesto. V nedeľných pretekoch s hromadným štartom sa už bojovalo o prvé tituly z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone. Veľkou motiváciou bol aj fakt, že medailistov dekorovala olympijská víťazka Anastasia Kuzminová.
Junior Janko Majerčík (1,1,1,1) po výbornej streľbe získal bronzovú medailu. Strelecky sa úplne nedarilo
|
Danielovi Jackovi (4,4,5), 9. miesto. Peter Košinár (1,0,3,2) dobehol medzi mužmi na 7. mieste. V žiackych kategóriách opäť exceloval Tomáš Sklenárik (1,1) – súperi s ním držali krok len po prvú streľbu. Ani dve trestné kolá za nezostrelené terče (po jednom v ľahu aj v stoji) nezabránili tomu, že zvyšok pretekov absolvoval na čele sám a s prehľadom získal titul Majster Slovenska v letnom biatlone 2014.
Radovan Humeník (2,0) aj a Dominik Krštieň (2,3) zopakovali svoje umiestnenia zo soboty, Libor Mladší (1,3) a o jednu pozíciu zlepšil. Andrea Uličná (1,2) dobehla na 11. mieste. René Chrapán (0,1) a Andrej Mladší (1,2) dobehli do cieľa na 10. a 13. mieste. Naše mladšie žiačky sa po štarte pohybovali v úplnej špičke štartového poľa a to im zrejme ubralo potrebný pokoj pri streľbe, kde viackrát minuli a po trestných kolách stratili šance bojovať o medailové pozície - Anka Fujdiarová (2,2) obsadila 5., Ema Kapustová (3,4) 11., Emma Petalíková (4,2) 21. a
|
Denisa Kaššaiová (4,4) 25. miesto. Vrcholom letnej sezóny budú Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch, ktoré organizujeme už najbližší víkend 13.-14. septembra 2014 na domácich tratiach pri strelnici Revúcej.Účasť prisľúbili aj reprezentanti SR Matej Kazár a Tomáš Hasila.
Okrem bojov o majstrovské tituly si atmosféru biatlonou budú môcť v sobotu popoludní vyskúšať aj všetci malí záujemcovia o biatlon (rok narodenia 2005 a neskôr).
Pozývame všetkých priaznivcov biatlonu na toto podujatie. Štart prvých pretekov je v sobotu o 13.9. o 11:00.
Ďakujeme všetkým priaznivcom a podporovateľom biatlonu. |
picasa_albumid=6056807747005246113
Zverejnené v
Biatlon
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).