Ján Majerčík (1,3,2,2) obsadil 6., Daniel Jacko (1,4,5) medzi dorastencami 8. a Peter Košinár (1,3,2,3) v súboji s kompletnou mužskou špičkou 14. miesto, keď zvíťazil olympionik Matej Kazár.
Dážď pokračoval aj počas pretekov žiackych kategórií. Zo starších žiakov sa s ťažkými podmienkami najlepšie vyrovnal Tomáš Sklenárik (1,1). Predviedol najrýchlejší bežecký čas, výbornú streľbu a súperom nedal žiadnu šancu – zvíťazil s takmer minútovým náskokom, pričom ešte ráno zvažoval štart kvôli žalúdočným problémom. Úspešne mu sekundovali aj Libor Mladší (0,3) a Radovan Humeník (2,0), ktorí obsadili 6. a 7. miesto. Dominik Krštieň (3,4) obsadil 16. a Andrea Uličná (3,0) 13. miesto.
Bezchybnou streľbou
sa medzi mladšími žiakmi prezentoval aj René Chrapán (0,0) a 3. miestom si vybojoval svoju prvú medailu z majstrovstiev Slovenska. Andrej Mladší (3,3) po nevydarenej streľbe obsadil 12. miesto. Výborne strieľala aj Anka Fujdiarová (1,0) a s jediným netrafeným terčom tiež získala bronzovú medailu. Tri rany mimo a výborný beh priniesli Eme Kapustovej (2,1) 6. miesto. Strelecky sa nedarilo Emme Petalíkovej (3,3) ani Deniske Kaššaiovej (2,4), obsadili 17. a 19. miesto.
Nádeje na lepšie počasie v nedeľu sa rozplynuli hneď ráno. Jediná časť trate bez blata bolo trestné kolo, ktoré sa v rýchlostných pretekoch beží za nezostrelený terč. Aj toto sa však po prebehnutí prvých pretekárov zmenilo a blato sprevádzalo všetkých od štaru až do cieľa. A aj za ním.
Dopoludnia Anka Košinárová (1,2) minula spolu trikrát, ale stačilo to na bronzovú medailu. Peter Košinár (3,2) zopakoval umiestnenie zo soboty, Daniel Jacko (3,5) si o jednu priečku polepšil. Ťažké podmienky najviac sadli Jánovi Majerčíkovi (3,1) –na tratiach sa takmer vznášal ponad blato a jeho čas bol v cieli najrýchlejší – vybojoval zlatú medailu a s ňou aj majstrovský titul.
V popoludňajšom programe
počas neprestávajúceho dažďa sa v kategórii starších žiakov všetky oči upierali na Tomáša Sklenárika. A ten opäť žiaril – po oboch streľbách mu zostal jediný nezostrelený terč v stoji (0,1). Trestné kolo nespomalilo jeho rýchle nohy a keďže chybovali aj jeho súperi, aj do tretice zvíťazil a zavŕšil tak svoj zlatý hetrik. To sa v jednej sezóne v revúckom klube naposledy podarilo jeho trénerovi Dušanovi Chrapánovi.
Radovan Humeník (1,1) potvrdil výbornú sezónu 6. miestom, Libor Mladší (0,3) tento krát dobehol na 12., Dominik Krštieň (2,1) na 14. a Andrea Uličná (0,0) po bezchybnej streľbe na peknom 8. mieste.
Skvelú formu potvrdil aj René Chrapán (2,1), tri trestné okruhy ho však odsunuli na nepopulárnu 4. priečku, od bronzu ho delili 2 seknudy! Andrej Mladší (1,3) zopakoval svoje umiestnenie zo soboty.
Anka Fujdiarová (1,1) potvrdila svoje postavenie medzi špičkou – na oboch položkách minula po jednom terči a opäť si zaslúžene vybojovala bronzovú medailu. Smolu mala Ema Kapustová (1,5) – po prvej streľbe atakovala čas najlepších, problém so zbraňou na druhej streľbe však znamenal 5 trestných kôl naviac. Napriek tomu to bolo výborné 9. miesto. Hlboké ťažké trate nevyhovovali Deniske Kaššaiovej (2,3) ani Emme Petalíkovej (2,5), obsadili 17. a 20. miesto.
Aj napriek neustálemu vytrvalému dažďu sa podujatie s dvoma stovkami pretekárov zo štyroch krajín nieslo vo výbornej, až rodinnej atmosfére, čo veľmi ocenil aj prezident Slovenského zväzu biatlonu JUDr. Ján Hyža a Primátorka Revúcej MVDr. Eva Cireňová, ktorá v ťažkých podmienkach priamo na strelnici aj osobne pomáhala pri organizácii.
Letná biatlonová sezóna 2014 je za nami. So ziskom troch titulov a celkovo 10 medailí z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone sa zaradí medzi tie najúspešnejšie.
Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k organizácii tohto podujatia a veríme, že sme ich výsledkami aj celým priebehom potešili.
Po krátkej prestávke sa začíname pripravovať na sezónu zimnú a želáme si, aby sme za snehom nemuseli cestovať celú zimu, ako tomu bolo vlani.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
picasa_albumid=6060355297315482625
































Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch sa tento rok konali na domácich tratiach v Revúcej.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-