Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch sa tento rok konali na domácich tratiach v Revúcej. Ján Majerčík (1,3,2,2) obsadil 6., Daniel Jacko (1,4,5) medzi dorastencami 8. a Peter Košinár (1,3,2,3) v súboji s kompletnou mužskou špičkou 14. miesto, keď zvíťazil olympionik Matej Kazár.
Dážď pokračoval aj počas pretekov žiackych kategórií. Zo starších žiakov sa s ťažkými podmienkami najlepšie vyrovnal Tomáš Sklenárik (1,1). Predviedol najrýchlejší bežecký čas, výbornú streľbu a súperom nedal žiadnu šancu – zvíťazil s takmer minútovým náskokom, pričom ešte ráno zvažoval štart kvôli žalúdočným problémom. Úspešne mu sekundovali aj Libor Mladší (0,3) a Radovan Humeník (2,0), ktorí obsadili 6. a 7. miesto. Dominik Krštieň (3,4) obsadil 16. a Andrea Uličná (3,0) 13. miesto.
Bezchybnou streľbou
sa medzi mladšími žiakmi prezentoval aj René Chrapán (0,0) a 3. miestom si vybojoval svoju prvú medailu z majstrovstiev Slovenska. Andrej Mladší (3,3) po nevydarenej streľbe obsadil 12. miesto. Výborne strieľala aj Anka Fujdiarová (1,0) a s jediným netrafeným terčom tiež získala bronzovú medailu. Tri rany mimo a výborný beh priniesli Eme Kapustovej (2,1) 6. miesto. Strelecky sa nedarilo Emme Petalíkovej (3,3) ani Deniske Kaššaiovej (2,4), obsadili 17. a 19. miesto.
Nádeje na lepšie počasie v nedeľu sa rozplynuli hneď ráno. Jediná časť trate bez blata bolo trestné kolo, ktoré sa v rýchlostných pretekoch beží za nezostrelený terč. Aj toto sa však po prebehnutí prvých pretekárov zmenilo a blato sprevádzalo všetkých od štaru až do cieľa. A aj za ním.
Dopoludnia Anka Košinárová (1,2) minula spolu trikrát, ale stačilo to na bronzovú medailu. Peter Košinár (3,2) zopakoval umiestnenie zo soboty, Daniel Jacko (3,5) si o jednu priečku polepšil. Ťažké podmienky najviac sadli Jánovi Majerčíkovi (3,1) –na tratiach sa takmer vznášal ponad blato a jeho čas bol v cieli najrýchlejší – vybojoval zlatú medailu a s ňou aj majstrovský titul.
V popoludňajšom programe
počas neprestávajúceho dažďa sa v kategórii starších žiakov všetky oči upierali na Tomáša Sklenárika. A ten opäť žiaril – po oboch streľbách mu zostal jediný nezostrelený terč v stoji (0,1). Trestné kolo nespomalilo jeho rýchle nohy a keďže chybovali aj jeho súperi, aj do tretice zvíťazil a zavŕšil tak svoj zlatý hetrik. To sa v jednej sezóne v revúckom klube naposledy podarilo jeho trénerovi Dušanovi Chrapánovi.
Radovan Humeník (1,1) potvrdil výbornú sezónu 6. miestom, Libor Mladší (0,3) tento krát dobehol na 12., Dominik Krštieň (2,1) na 14. a Andrea Uličná (0,0) po bezchybnej streľbe na peknom 8. mieste.
Skvelú formu potvrdil aj René Chrapán (2,1), tri trestné okruhy ho však odsunuli na nepopulárnu 4. priečku, od bronzu ho delili 2 seknudy! Andrej Mladší (1,3) zopakoval svoje umiestnenie zo soboty.
Anka Fujdiarová (1,1) potvrdila svoje postavenie medzi špičkou – na oboch položkách minula po jednom terči a opäť si zaslúžene vybojovala bronzovú medailu. Smolu mala Ema Kapustová (1,5) – po prvej streľbe atakovala čas najlepších, problém so zbraňou na druhej streľbe však znamenal 5 trestných kôl naviac. Napriek tomu to bolo výborné 9. miesto. Hlboké ťažké trate nevyhovovali Deniske Kaššaiovej (2,3) ani Emme Petalíkovej (2,5), obsadili 17. a 20. miesto.
Aj napriek neustálemu vytrvalému dažďu sa podujatie s dvoma stovkami pretekárov zo štyroch krajín nieslo vo výbornej, až rodinnej atmosfére, čo veľmi ocenil aj prezident Slovenského zväzu biatlonu JUDr. Ján Hyža a Primátorka Revúcej MVDr. Eva Cireňová, ktorá v ťažkých podmienkach priamo na strelnici aj osobne pomáhala pri organizácii.
Letná biatlonová sezóna 2014 je za nami. So ziskom troch titulov a celkovo 10 medailí z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone sa zaradí medzi tie najúspešnejšie.
Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k organizácii tohto podujatia a veríme, že sme ich výsledkami aj celým priebehom potešili.
Po krátkej prestávke sa začíname pripravovať na sezónu zimnú a želáme si, aby sme za snehom nemuseli cestovať celú zimu, ako tomu bolo vlani.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
picasa_albumid=6060355297315482625
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).