a vynikajúcom bežeckom výkone nenašla vo svojej kategórii premožiteľku a zvíťazila. Z mladších revúckych biatlonistov sa darilo Veronike Šteczovej, ktorá si po čistej streľbe dobehla pre tretie miesto. Úspešní boli aj naši odchovanci vo farbách ŽP Šport Podbrezová, keď Tomáš Sklenárik obsadil tretie a Lukáš Ottinger vynikajúce prvé miesto. V pretekoch prípravky nás potešili Markus Sklenárik, ktorý vyhral pretek chlapcov a Janko Levčák a Lenka Repáková, ktorí si dobehli pre bronzové poháre.
V nedeľu prebehli v Predajnej divácky atraktívne preteky s hromadným štartom, ktoré boli aj prvými pretekmi v rámci Majstrovstiev Slovenska. Vynikajúcu formu zo soboty potvrdila Ema Kapustová, ktorá nedala šancu súperkám a zaslúžene si odniesla titul Majsterky Slovenska v letnom biatlone. Z našich sa darilo aj Saške Štempelovej, ktorá vo svojej kategórii vybojovala bronz. Formu potvrdil aj Lukáš Ottinger, ten podobne ako Ema bral aj v nedeľu najcennejší kov.
Posledný septembrový víkend vyvrcholila letná sezóna Majstrovstvami Slovenska a v dňoch 24.-25. 9. 2016 sa preto všetci priaznivci biatlonu zišli vo Vyhniach. Počasie prialo súťažiacim aj fanúšikom tohto náročného, ale krásneho športu.
Aj posledné kolo letného biatlonu bolo úspešné pre farby nášho revúckeho biatlonového klubu. Do sobotňajších súbojov sa ako prví zapojili naši kluboví odchovanci Lukáš Ottinger a Tomáš Sklenárik. Ich snaha bola korunovaná úspechom, keď v rýchlostných pretekoch obsadil Tomáš Sklenárik 1. miesto (0,2) a Lukáš Ottinger 2. miesto (1,3). Svoju veľkú bojovnosť preukázali aj Rado Humeník (7.miesto) a Andrea Uličná (13. miesto). Popoludní vybehli na trate aj žiacke kategórie. Skvelé 2. miesto v rýchlostných pretekoch po čistej streľbe vybojovala Ema Kapustová. Štvrtú priečku vo svojej kategórii 10-11 r. žiačiek obsadila Tamara Molentová a Samuel-Michal Siman medzi 10-11 r. žiakmi získal 5.miesto. Rovnako 5. miesto obsadila Veronika Šteczová. Uznanie a pochvala patrí aj Saške Štempelovej (8. miesto), Adrianovi Ottingerovi (12. miesto), Anke Fujdiarovej (12. miesto), Erike Profantovej (16. miesto) ako aj Tomášovi Kuchtovi za veľkú bojovnosť.
Svoje sily si v tento deň zmerali aj naši najmladší prípravkári. Tešiť sme sa mohli z krásnych dvoch 2. priečok, ktoré vybojovali Lenka Repáková a Janko Levčák. Tretím miestom nás potešil aj Markus Sklenárik.
V nedeľu sa bojovalo o titul Majstra Slovenska vo vytrvalostných pretekoch, v ktorých sa za nezostrelené terče pripočítavajú trestné sekundy. Tento deň priniesol niekoľko obrovských prekvapení. Snáď najväčším bolo 1. miesto a titul Majstra Slovenska, ktorý po čistej streľbe získal v kategórii 10-11 r. žiakov Adrián Ottinger. Do rodinnej zbierky pridal majstrovský titul aj jeho starší brat Lukáš Ottinger. Druhú priečku z predošlého dňa obhájila výborným výkonom Emka Kapustová. O ďalšie prekvapenie sa postaral Rado Humeník, ktorý vybojoval krásnu bronzovú medailu. O necelú sekundu ušla tretia priečka Tamarke Molentovej, ktorá očarila skvelým bežeckým výkonom. 6. miesto vybojoval Tomáš Sklenárik, ktorý si lepší výsledok kvôli menej vydarenej streľbe nárokovať nemohol. O štyri priečky si oproti sobote polepšila Andrea Uličná, ktorá obsadila 9. miesto. Rovnako 9. priečka patrila v tento deň aj Samuelovi Simanovi a do tretice aj Veronike Šteczovej, za ktorou na 10. mieste dobehla Saška Štempelová. Do nedeľných súbojov sa zapojil aj Robko Biž, ktorý obsadil 12. miesto, v jeho tesnom závese na 13. mieste do cieľa dobehol další z Revúčanov Tomáš Kuchta. 12. miesto zo soboty si zopakovala Anka Fujdiarová a 14. miesto patrilo Erike Profantovej.
Máme veľkú radosť, že majstrovské tituly i medaily z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone putovali aj do Revúcej. Poďakovanie patrí našim trénerom, obetavým rodičom, ale hlavne všetkým mladým biatlonistom, ktorí na tratiach zo seba vydali všetky sily a úspešne reprezentovali naše mesto.
Blahoželáme !!!!
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.