Majstrovský titul aj do Revúcej
Nedeľa tohto víkendu niesla prívlastok "majstrovská". Biatlonisti bojovali o titul majstra Slovenska vo vytrvalostných pretekoch. Majstrovský titul vo svojej kategórii získala Ema Kapustová a na stupne víťazov vystúpil aj Markus Sklenárik, ktorý obsadil v kategórii 10 - 11 ročných žiakov pekné 3. miesto.
Odchovanci na EYOFe
V druhej polovici februára sa v tureckom Erzurume konal XIII. Zimný Európsky olympijsky festival mládeže. Do slovenskej olympijskej výpravy boli vybratí aj naši dvaja odchovanci Lukáš Ottinger a Tomáš Sklenárik (v súčasnosti ako stredoškoláci štartujúci za ŽP Šport Podbrezová). V silnej konkurencii 52 pretekárov obstáli výborne, keď v rýchlostnom preteku skončil Lukáš Ottinger na 12. priečke a Tomáš Sklenárik na 16. priečke. Výsledok oboch chlapcov by bol býval určite ešte lepší, keby na pretekoch boli mali svoje lyže, avšak kvôli stratenej batožine, ktorej súčasťou bola práve ich biatlonová výstroj, boli nútení preteky absolvovať na požičaných bežkách. V stíhacích pretekoch skončili Lukáš na 14. mieste, Tomáš na 17. mieste.
Lukáš na Majstrovstvách sveta kadetov a juniorov
V Osrblí sa počas posledného februárového týždňa konali majstrovstvá sveta kadetov a juniorov v zimnom biatlone. Z našich odchovancov sa na ne nominoval Lukáš Ottinger. Lukáš sa v každom z pretekov umiestnil v prvej tretine výsledkovej listiny, najúspešnejším individuálnym pretekom bol preňho rýchlostný pretek, v ktorom obsadil 22. priečku zo 100 štartujúcich. Na tomto preteku ho boli podporiť aj športovci nášho klubu. Lukáš sa podieľal aj na najlepšom výsledku slovenskej reprezentácie na týchto MS vôbec, keď sa pričinil o pekné 7. miesto mužskej štafety kadetov z 23 štartujúcich krajín.
Ocenená Ema Kapustová
Na slávnostnom oceňovaní športovcov mesta 24.2.2017 bola medzi jednotlivcami ocenená aj naša v súčasnosti najúspešnejšia športovkyňa Ema Kapustová. Ocenenie získala za svoje úspechy v letnom aj zimnom biatlone. Medzi jej najvýraznejšie úspechy v roku 2016 patrí 2. miesto na MS v zimnom biatlone v rýchlostných pretekoch, 5. na MS vo vytrvalostných pretekoch. V letnom biatlone je Ema majsterkou Slovenska v pretekoch s hromadným štartom, 2x vicemajsterka Slovenska (v rýchlostných aj vytrvalostných pretekoch). Celkovo sa v rebríčku Slovenského Viessmann pohára v letnom biatlone 2016 umiestnila na druhej priečke.
Na základe výkonnostných previerok sa Ema na jar roku 2016 stala zároveň aj členkou Biathlon Future Teamu pre prípravu budúcich reprezentantov Slovenska, kde na sústredeniach trénovala pod vedením bývalej olympioničky Martiny Halinárovej a Zoltána Baláža.
Majstrovstvá Slovenska
Počas prvého marcového víkendu zavŕšili biatlonisti zimnú sezónu Majstrovstvami Slovenska v už takmer jarnom Osrblí vo veľmi ťažkých snehových podmienkach. V rýchlostnom preteku na na MS darilo najviac Alexandre Štempelovej a Markusovi Sklenárikovi, ktorí v kategóriách 10 - 11 ročných vybojovali zhodne druhú priečku a teda získali tituly vicemajstrov Slovenska. V nedeľu boli na programe preteky s hromadným štartom. Z týchto pretekov Revúčania tiež neodišli naprázdno a získali tri tituly vicemajstrov Slovenska – Ema Kapustová (14 - 15 ročné žiačky), Alexandra Štempelová (10 - 11 ročné žiačky) a Markus Sklenárik (10 - 11 roční žiaci).
Zimnú sezónu môže klub vyhodnotiť ako úspešnú. V pretekoch slovenského Viessmann pohára vybojovali naši pretekári 5 prvých miest, dve druhé a 6 tretích miest. Na majstrovstvách Slovenska získali jednu zlatú, päť strieborných a jednu bronzovú medailu. Po ukončení zimnej sezóny začínajú športovci s prípravou na sezónu letných biatlonových pretekov.
Spoločná fotografia: Bežecká príprava prebiehala v zimnej sezóne prevažne na Štrbskom Plese, na spoločnej fotografii naši pretekári na tréningu na Štrbskom plese s olympioničkami Anastasiou Kuzminovou a Martinou Chrapánovou.
Mgr. Eva Molentová, Mgr. Andrea Tokárová
Foto: Andrea Kuchtová, Štefan Ottinger
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).