Majstrovský titul aj do Revúcej
Nedeľa tohto víkendu niesla prívlastok "majstrovská". Biatlonisti bojovali o titul majstra Slovenska vo vytrvalostných pretekoch. Majstrovský titul vo svojej kategórii získala Ema Kapustová a na stupne víťazov vystúpil aj Markus Sklenárik, ktorý obsadil v kategórii 10 - 11 ročných žiakov pekné 3. miesto.
Odchovanci na EYOFe
V druhej polovici februára sa v tureckom Erzurume konal XIII. Zimný Európsky olympijsky festival mládeže. Do slovenskej olympijskej výpravy boli vybratí aj naši dvaja odchovanci Lukáš Ottinger a Tomáš Sklenárik (v súčasnosti ako stredoškoláci štartujúci za ŽP Šport Podbrezová). V silnej konkurencii 52 pretekárov obstáli výborne, keď v rýchlostnom preteku skončil Lukáš Ottinger na 12. priečke a Tomáš Sklenárik na 16. priečke. Výsledok oboch chlapcov by bol býval určite ešte lepší, keby na pretekoch boli mali svoje lyže, avšak kvôli stratenej batožine, ktorej súčasťou bola práve ich biatlonová výstroj, boli nútení preteky absolvovať na požičaných bežkách. V stíhacích pretekoch skončili Lukáš na 14. mieste, Tomáš na 17. mieste.
Lukáš na Majstrovstvách sveta kadetov a juniorov
V Osrblí sa počas posledného februárového týždňa konali majstrovstvá sveta kadetov a juniorov v zimnom biatlone. Z našich odchovancov sa na ne nominoval Lukáš Ottinger. Lukáš sa v každom z pretekov umiestnil v prvej tretine výsledkovej listiny, najúspešnejším individuálnym pretekom bol preňho rýchlostný pretek, v ktorom obsadil 22. priečku zo 100 štartujúcich. Na tomto preteku ho boli podporiť aj športovci nášho klubu. Lukáš sa podieľal aj na najlepšom výsledku slovenskej reprezentácie na týchto MS vôbec, keď sa pričinil o pekné 7. miesto mužskej štafety kadetov z 23 štartujúcich krajín.
Ocenená Ema Kapustová
Na slávnostnom oceňovaní športovcov mesta 24.2.2017 bola medzi jednotlivcami ocenená aj naša v súčasnosti najúspešnejšia športovkyňa Ema Kapustová. Ocenenie získala za svoje úspechy v letnom aj zimnom biatlone. Medzi jej najvýraznejšie úspechy v roku 2016 patrí 2. miesto na MS v zimnom biatlone v rýchlostných pretekoch, 5. na MS vo vytrvalostných pretekoch. V letnom biatlone je Ema majsterkou Slovenska v pretekoch s hromadným štartom, 2x vicemajsterka Slovenska (v rýchlostných aj vytrvalostných pretekoch). Celkovo sa v rebríčku Slovenského Viessmann pohára v letnom biatlone 2016 umiestnila na druhej priečke.
Na základe výkonnostných previerok sa Ema na jar roku 2016 stala zároveň aj členkou Biathlon Future Teamu pre prípravu budúcich reprezentantov Slovenska, kde na sústredeniach trénovala pod vedením bývalej olympioničky Martiny Halinárovej a Zoltána Baláža.
Majstrovstvá Slovenska
Počas prvého marcového víkendu zavŕšili biatlonisti zimnú sezónu Majstrovstvami Slovenska v už takmer jarnom Osrblí vo veľmi ťažkých snehových podmienkach. V rýchlostnom preteku na na MS darilo najviac Alexandre Štempelovej a Markusovi Sklenárikovi, ktorí v kategóriách 10 - 11 ročných vybojovali zhodne druhú priečku a teda získali tituly vicemajstrov Slovenska. V nedeľu boli na programe preteky s hromadným štartom. Z týchto pretekov Revúčania tiež neodišli naprázdno a získali tri tituly vicemajstrov Slovenska – Ema Kapustová (14 - 15 ročné žiačky), Alexandra Štempelová (10 - 11 ročné žiačky) a Markus Sklenárik (10 - 11 roční žiaci).
Zimnú sezónu môže klub vyhodnotiť ako úspešnú. V pretekoch slovenského Viessmann pohára vybojovali naši pretekári 5 prvých miest, dve druhé a 6 tretích miest. Na majstrovstvách Slovenska získali jednu zlatú, päť strieborných a jednu bronzovú medailu. Po ukončení zimnej sezóny začínajú športovci s prípravou na sezónu letných biatlonových pretekov.
Spoločná fotografia: Bežecká príprava prebiehala v zimnej sezóne prevažne na Štrbskom Plese, na spoločnej fotografii naši pretekári na tréningu na Štrbskom plese s olympioničkami Anastasiou Kuzminovou a Martinou Chrapánovou.
Mgr. Eva Molentová, Mgr. Andrea Tokárová
Foto: Andrea Kuchtová, Štefan Ottinger
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.