v kategórii 18-19 ročných dorastencov. Nemôžeme nespomenúť zlato a majstrovský titul nášho odchovanca Tomáša Sklenárika a štvrtú priečku Lukáša Ottingera, ktorý sa v súčasnosti ešte zotavuje zo zranenia. Obaja ako študenti športového gymnázia v súčasnosti reprezentujú ŠK Železiarne Podbrezová.
Popoludní dážď ustal, žiaci však napriek tomu pretekali tiež v náročných podmienkach. Veľká vďaka patrí domácim organizátorom, ktorí sa počas celých pretekov snažili udržiavať trate na čo najlepšej úrovni, sypali na ne piliny, aby sa pretekári nezabárali do hlbokého blata. Na štart sa postavilo 109 žiakov a žiačok v troch vekových kategóriách.
V kategórii 10-11 ročných chlapcov sa na štart postavili dvaja naši pretekári a obaja sa mohli tešiť z medailí. Markus Sklenárik získal striebro a Adrián Ottinger bronz. V tej istej vekovej dievčenskej kategórii získala bronz Alexandra Štempelová, hneď za ňou sa umiestnila Veronika Šteczová. Lenka Repáková, druhá najmladšia z vôbec všetkých štartujúcich si vybojovala deviate miesto.
V strednej vekovej kategórii (12-13 roční) sa našim strelecky príliš nedarilo. V najpočetnejšej kategórii chlapcov štartovalo až 30 pretekárov. Do prvej polovice sa podarilo prebojovať Samuelovi Michalovi Simanovi (14. miesto) a Róbertovi Bižovi (15. miesto). Tomáš Kuchta obsadil 24. priečku. O silnej konkurencii v tejto vekovej kategórii hovorí aj fakt, že napriek nižším umiestneniam prví dvaja naši chlapci získali výkonnostné triedy (tie sa udeľujú do určitého časového odstupu od času víťaza).
V strednej vekovej kategórii dievčat štartovala Tamara Molentová, u ktorej to po prvej streľbe vyzeralo veľmi nádejne, avšak pokazená druhá streľba pre problémy so zbraňou ju odsunula na konečnú 8. priečku z celkovo 16 štartujúcich. Napriek tomu získala v boji s o rok staršími „kolegyňami“ druhú výkonnostnú triedu.
V kategórii 14-15 ročných má náš klub zastúpenie len v dievčenskej kategórii, a to vďaka nášmu najväčšiemu želiezku v ohni – Eme Kapustovej. Emke sa v predchádzajúcich sezónach vždy najmenej darilo práve v domácom prostredí, no tentokrát sa to našťastie nepotvrdilo. So 100%-ným streleckým výkonom v ležke aj stojke si do cieľa dobehla pre v poradí už druhý titul majsterky SR v tejto sezóne.
Po oficiálnych pretekoch sa bežali už tradičné preteky prípravky (detí do 9 rokov), ktoré majú veľkú popularitu. Je to tiež jedna z foriem ako prilákať deti k tomuto peknému športu. Pretekov sa zúčastnila takmer tridsiatka detí, Revúčanom sa tohto roku nepodarilo prebojovať na medailové pozície.
Nedeľné preteky prebiehali počas zamračeného počasia, dážď sa zmenil na občasné mrholenie, a tak by sa dalo povedať, že sa súťažilo za lepšieho počasia, trate však ostali po sobotňajších pretekoch naďalej náročné. Vytrvalostné preteky, ktoré sa bežali počas nedele, znamenali pre pretekárov dlhšiu trať a pri nezostrelených terčoch časovú penalizáciu (trestné kolá sa pri vytrvalostných pretekoch nebežia).
Dopoludnia sa v kategóriách dospelých opäť darilo Anne Košinárovej, ktorá si dobehla pre zlato. V nami najsledovanejšej kategórii 18-19 ročných dorastencov Radovan Humeník po nie príliš vydarenej streľbe vybojoval 6. miesto. Na stupienky víťazov sa opäť postavil odchovanec Tomáš Sklenárik, tentokrát so striebornou pozíciou.
Popoludní sa na štart postavilo 108 žiakov. A opäť to nebolo bez medailových pozícií.
V kategórii 10-11 ročných chlapcov získal Markus Sklenárik titul vicemajstra SR, spomedzi 14 štartujúcich sa pekne umiestnili aj Adrián Ottinger (6.) a Ján Levčák (7.) Dievčatá v tejto vekovej kategórii tiež bodovali, keď si bronz vybojovala Veronika Šteczová, Lenka Repáková dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok (6. miesto). Svoj deň nemala Alexandra Štempelová, ktorej nevyšla streľba a napriek veľmi dobrému bežeckému času sa nedokázala prebojovať na predné priečky.
V kategóriách 12-13 ročných chlapcov a ani dievčat sa našim s nevydarenými streľbami nepodarilo presadiť.
Majstrovský medailový maratón zavŕšila Ema Kapustová v kategórii 14-15 ročných žiačok, keď získala titul Majstersky SR aj napriek jednej „minele“ v ležke. Ema má tak na konte všetky tri majstrovské tituly z leta 2017 (v pretekoch s hromadným štartom, v rýchlostných aj vytrvalostných pretekoch). Trojnásobný zisk majstrovského titulu pre Emku navráva, že o jej pôsobení v tomto krásnom športe budeme ešte určite počuť, veríme, že aj na medzinárodnej úrovni.
Aj keď počasie týmto pretekom neprialo, perfektná pripravenosť organizátorov ukázala, že preteky národného významu sa aj za ťažkých podmienok dajú zvládnuť na vysokej úrovni. Ďakujeme všetkým sponzorom, bez ktorých by sa nám nepodarilo zorganizovať akciu takýchto rozmerov. Ďakujeme: SMZ, a. s. Jelšava, Mesto Revúca, Andrej Danko, Majster Papier Revúca s. r. o., Herman Slovakia, Kingray, Mestské Lesy Revúca, Revúcke koberce syntetické, Coop Jednota Revúca, Lesy SR – závod Revúca, Apartmány Planina.sk, Rekreačný areál Predná Hora, Piváreň Mamut, Argus s. r. o., Wimex s. r. o., Anton Gabaj.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-