v kategórii 18-19 ročných dorastencov. Nemôžeme nespomenúť zlato a majstrovský titul nášho odchovanca Tomáša Sklenárika a štvrtú priečku Lukáša Ottingera, ktorý sa v súčasnosti ešte zotavuje zo zranenia. Obaja ako študenti športového gymnázia v súčasnosti reprezentujú ŠK Železiarne Podbrezová.
Popoludní dážď ustal, žiaci však napriek tomu pretekali tiež v náročných podmienkach. Veľká vďaka patrí domácim organizátorom, ktorí sa počas celých pretekov snažili udržiavať trate na čo najlepšej úrovni, sypali na ne piliny, aby sa pretekári nezabárali do hlbokého blata. Na štart sa postavilo 109 žiakov a žiačok v troch vekových kategóriách.
V kategórii 10-11 ročných chlapcov sa na štart postavili dvaja naši pretekári a obaja sa mohli tešiť z medailí. Markus Sklenárik získal striebro a Adrián Ottinger bronz. V tej istej vekovej dievčenskej kategórii získala bronz Alexandra Štempelová, hneď za ňou sa umiestnila Veronika Šteczová. Lenka Repáková, druhá najmladšia z vôbec všetkých štartujúcich si vybojovala deviate miesto.
V strednej vekovej kategórii (12-13 roční) sa našim strelecky príliš nedarilo. V najpočetnejšej kategórii chlapcov štartovalo až 30 pretekárov. Do prvej polovice sa podarilo prebojovať Samuelovi Michalovi Simanovi (14. miesto) a Róbertovi Bižovi (15. miesto). Tomáš Kuchta obsadil 24. priečku. O silnej konkurencii v tejto vekovej kategórii hovorí aj fakt, že napriek nižším umiestneniam prví dvaja naši chlapci získali výkonnostné triedy (tie sa udeľujú do určitého časového odstupu od času víťaza).
V strednej vekovej kategórii dievčat štartovala Tamara Molentová, u ktorej to po prvej streľbe vyzeralo veľmi nádejne, avšak pokazená druhá streľba pre problémy so zbraňou ju odsunula na konečnú 8. priečku z celkovo 16 štartujúcich. Napriek tomu získala v boji s o rok staršími „kolegyňami“ druhú výkonnostnú triedu.
V kategórii 14-15 ročných má náš klub zastúpenie len v dievčenskej kategórii, a to vďaka nášmu najväčšiemu želiezku v ohni – Eme Kapustovej. Emke sa v predchádzajúcich sezónach vždy najmenej darilo práve v domácom prostredí, no tentokrát sa to našťastie nepotvrdilo. So 100%-ným streleckým výkonom v ležke aj stojke si do cieľa dobehla pre v poradí už druhý titul majsterky SR v tejto sezóne.
Po oficiálnych pretekoch sa bežali už tradičné preteky prípravky (detí do 9 rokov), ktoré majú veľkú popularitu. Je to tiež jedna z foriem ako prilákať deti k tomuto peknému športu. Pretekov sa zúčastnila takmer tridsiatka detí, Revúčanom sa tohto roku nepodarilo prebojovať na medailové pozície.
Nedeľné preteky prebiehali počas zamračeného počasia, dážď sa zmenil na občasné mrholenie, a tak by sa dalo povedať, že sa súťažilo za lepšieho počasia, trate však ostali po sobotňajších pretekoch naďalej náročné. Vytrvalostné preteky, ktoré sa bežali počas nedele, znamenali pre pretekárov dlhšiu trať a pri nezostrelených terčoch časovú penalizáciu (trestné kolá sa pri vytrvalostných pretekoch nebežia).
Dopoludnia sa v kategóriách dospelých opäť darilo Anne Košinárovej, ktorá si dobehla pre zlato. V nami najsledovanejšej kategórii 18-19 ročných dorastencov Radovan Humeník po nie príliš vydarenej streľbe vybojoval 6. miesto. Na stupienky víťazov sa opäť postavil odchovanec Tomáš Sklenárik, tentokrát so striebornou pozíciou.
Popoludní sa na štart postavilo 108 žiakov. A opäť to nebolo bez medailových pozícií.
V kategórii 10-11 ročných chlapcov získal Markus Sklenárik titul vicemajstra SR, spomedzi 14 štartujúcich sa pekne umiestnili aj Adrián Ottinger (6.) a Ján Levčák (7.) Dievčatá v tejto vekovej kategórii tiež bodovali, keď si bronz vybojovala Veronika Šteczová, Lenka Repáková dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok (6. miesto). Svoj deň nemala Alexandra Štempelová, ktorej nevyšla streľba a napriek veľmi dobrému bežeckému času sa nedokázala prebojovať na predné priečky.
V kategóriách 12-13 ročných chlapcov a ani dievčat sa našim s nevydarenými streľbami nepodarilo presadiť.
Majstrovský medailový maratón zavŕšila Ema Kapustová v kategórii 14-15 ročných žiačok, keď získala titul Majstersky SR aj napriek jednej „minele“ v ležke. Ema má tak na konte všetky tri majstrovské tituly z leta 2017 (v pretekoch s hromadným štartom, v rýchlostných aj vytrvalostných pretekoch). Trojnásobný zisk majstrovského titulu pre Emku navráva, že o jej pôsobení v tomto krásnom športe budeme ešte určite počuť, veríme, že aj na medzinárodnej úrovni.
Aj keď počasie týmto pretekom neprialo, perfektná pripravenosť organizátorov ukázala, že preteky národného významu sa aj za ťažkých podmienok dajú zvládnuť na vysokej úrovni. Ďakujeme všetkým sponzorom, bez ktorých by sa nám nepodarilo zorganizovať akciu takýchto rozmerov. Ďakujeme: SMZ, a. s. Jelšava, Mesto Revúca, Andrej Danko, Majster Papier Revúca s. r. o., Herman Slovakia, Kingray, Mestské Lesy Revúca, Revúcke koberce syntetické, Coop Jednota Revúca, Lesy SR – závod Revúca, Apartmány Planina.sk, Rekreačný areál Predná Hora, Piváreň Mamut, Argus s. r. o., Wimex s. r. o., Anton Gabaj.
Klub biatlonu Magnezit Revúca

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-