Nie vlastným pričinením sa nedarilo Veronike Šteczovej, ktorá pre nesprávnu navigáciu rozhodcu stratila veľa času. Ceny odovzdávali prezident SZB Tomáš Fusko, viceprezident SZB Ondrej Kosztolányi, podpredseda vlády Peter Pellegrini a primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.
Sobotňajšiu atmosféru pretekov zachytil aj spravodajský štáb TV Markíza, v reportáži nájdete aj našich (kliknite nižšie v zozname reportáží na „Biatlon na kúpalisku“):
http://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/televizne-noviny/78062_televizne-noviny
Aj v nedeľu 28.1.2018 boli na plážovom kúpalisku v Banskej Bystrici naplánované rýchlostné preteky žiakov. Naši v počte medailí nezaostali za sobotou, len trocha pozmenili farby medailí (tie v nedeľu spolu s prezidentom SZB odovzdávala olympionička – biatlonistka Alžbeta Majdišová). Najviac sa darilo žiakom v najnižšej vekovej kategórii, kde si medzi 10-11 ročnými dievčatami vybojovala zlato Lenka Repáková, v tej istej vekovej kategórii chlapcov zopakoval sobotňajšie umiestnenie náš tandem Markus Sklenárik a Ján Levčák. Veronika Šteczová získala bronz v náročnej a silnými pretekárkami doslova preplnenej kategórii 12-13 ročných žiačok. Hneď za ňou sa umiestnila Tamara Molentová. Chválime aj ďalších našich pretekárov. V podobne silnej kategórii chlapcov 12-13 ročných sa zviditeľnil aj Adrián Ottinger, ktorý skončil na veľmi peknom 6. mieste z 25 štartujúcich (a vo svojom ročníku narodenia prvý). Po prvých pokusoch sa už "oťukali" v kategórii 10-11 ročných žiakov aj naši najmladší chlapci, Michal Biž obsadil 6. priečku a Martin Galovič 9. priečku.
Našich pretekárov najbližšie čakajú Majstrovstvá SR v zimnom biatlone. Príďte nás povzbudiť do Osrblia 10. - 11. februára!
Ešte predtým však budeme držať prsty našim odchovancom Tomášovi Sklenárikovi a Lukášovi Ottingerovi, ktorí budú v dňoch 31.1. – 4.2. reprezentovať Slovenskú republiku na Juniorských majstrovstvách Európy v slovinskej Pokljuke.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.