Pomocou sponzorov a partnerov sa organizátorom podarilo zorganizovať super akciu pre aktívne žijúcich ľudí z celého Slovenska a pre víťazov pripraviť zaujímavé ceny, krásne medaily, poháre a finančné odmeny. Zároveň každý pretekár hneď pri prezentácii dostal štartový balíček, ktorého súčasťou bola praktická športová čelenka a zopár drobností na spríjemnenie dňa a samotného preteku.
Celé ohnisko pretekov sa sústredilo na dvore Základnej školy J. A. Komenského, ktorá svojou ideálne situovanou polohou poskytla výborné podmienky na športové účely.
Samotné preteky
Začiatok pretekov bol už ráno v čase od 8,15. Pretekári prichádzali, prezentovali sa, rozcvičovali a pomaličky sa pripravovali na štart. Prezentovalo sa celkovo 142 bežcov z celého Slovenska, z toho 97 bežcov na 8,5 km trať a 55 bežcov na 22 km trať.
Kategórie boli rozdelené na Muži do 50 a nad 50 rokov a Ženy do 40 a nad 40 rokov.
Beh na 8,5 kilometra sa odštartoval presne o desiatej hodine, niekoľko minút nato sa odštartoval aj beh tých najodvážnejších, ktorí sa rozhodli pokoriť 22 km trať.
Deň bol slnečný až horúci, ale vďaka pitnému režimu sme predišli dehydratácii a zabezpečili podmienky na skvelé výkony.
Súčasťou akcie boli aj Detské bežecké preteky, určené pre deti materských a základných škôl. Tie sa odohrávali na antukovej dráhe v areáli školy. Deti sa postavili na trať 100 m, 250 m a 500 metrov. Mladší a starší žiaci mali toho trochu viac, 1 a 2 kilometre. Záujem detí o účasť na pretekoch prekonal naše očakávania.
Prihlásilo sa viac ako dvesto detí. Bolo nám veľmi ľúto, že z organizačných dôvodov sme museli predčasne zastaviť registráciu. Pre deti bola pripravená motivačná účastnícka medaila s diplomom a malý darček. Nadšenie, s ktorým deti absolvovali preteky je neopísateľné. Bolo úžasné pozerať sa na deti, ktoré sa s radosťou hýbu aj po dlhej pandemickej prestávke. Našlo sa medzi nimi nemálo budúcich športových talentov, ktoré by sme radi privítali v našom školskom atletickom klube ISKRA.
Pre tých, čo nepretekali, boli pripravené atrakcie – streľba z laserových pušiek, detská atletika, stolný tenis a jazda na pedálových kárach.
Výsledky
Na záver chceme spomenúť aj zopár úspešných revúckych mien, ktoré sa nestratili v konkurencii a vybojovali pekné umiestnenia.
V kategórii Ženy nad 40 rokov 8,5 kilometra získala tretie miesto Anna Kubusová s číslom 47, ktorá dobehla s časom 0:55:07.
Veľmi úspešná kategória pre Revúčanov bola kategória Muži do 49 rokov na 8,5 kilometra. Víťazom sa stal favorit z minulého roku Tomáš Kubej s časom neuveriteľných 0:34:47 minút! Ďalším skvelým pretekárom bol len devätnásťročný Dominik Hutka, ktorý si dobehol po druhé miesto, iba necelú minútu za víťazom.
Úspešného bežca sme mali aj v kategórii Muži nad 50 rokov – Jána Špaka s číslom 56. Tiež si na 8,5 km vybehal druhé miesto.
V behu na 22 kilometrov sa Revúca predviedla ako sa patrí. V kategórii Ženy do 39 rokov si druhé miesto vybehala Valentína Grendová s časom 2:04:51.
V kategórii Muži nad 50 rokov cinklo prvé miesto Ivanovi Pompurovi. Svojich súperov predbehol o viac ako dve minúty, s časom 2:08:59.
Všetkým pretekárom ďakujeme za účasť a víťazom blahoželáme.
Výsledky pretekov nájdete na stránke www.beh.sk a fotografie z podujatia na facebooku ZŠ J. A. Komenského v Revúcej a OZ Vyšší level.
Poďakovanie patrí okrem sponzorov, bez ktorých by sa preteky nemohli uskutočniť, aj dobrovoľníkom z radov pedagógov a rodičov ZŠ J. A. Komenského v Revúcej, ktorí organizačne zabezpečovali podujatie a tiež bývalým žiakom školy, ktorí pomáhali so zabezpečením trate.
Tešíme sa na ďalší ročník pretekov Beh revúckym chotárom ☺
Text a foto: Nina Vavreková
(zdroj: www.beh.sk)
V Ý S L E D K Y (klik)
CELKOVÉ V Ý S L E D K Y (klik)
FOTOGALÉRIA NA FACEBOOK-u (klik)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.