Pomocou sponzorov a partnerov sa organizátorom podarilo zorganizovať super akciu pre aktívne žijúcich ľudí z celého Slovenska a pre víťazov pripraviť zaujímavé ceny, krásne medaily, poháre a finančné odmeny. Zároveň každý pretekár hneď pri prezentácii dostal štartový balíček, ktorého súčasťou bola praktická športová čelenka a zopár drobností na spríjemnenie dňa a samotného preteku.
Celé ohnisko pretekov sa sústredilo na dvore Základnej školy J. A. Komenského, ktorá svojou ideálne situovanou polohou poskytla výborné podmienky na športové účely.
Samotné preteky
Začiatok pretekov bol už ráno v čase od 8,15. Pretekári prichádzali, prezentovali sa, rozcvičovali a pomaličky sa pripravovali na štart. Prezentovalo sa celkovo 142 bežcov z celého Slovenska, z toho 97 bežcov na 8,5 km trať a 55 bežcov na 22 km trať.
Kategórie boli rozdelené na Muži do 50 a nad 50 rokov a Ženy do 40 a nad 40 rokov.
Beh na 8,5 kilometra sa odštartoval presne o desiatej hodine, niekoľko minút nato sa odštartoval aj beh tých najodvážnejších, ktorí sa rozhodli pokoriť 22 km trať.
Deň bol slnečný až horúci, ale vďaka pitnému režimu sme predišli dehydratácii a zabezpečili podmienky na skvelé výkony.
Súčasťou akcie boli aj Detské bežecké preteky, určené pre deti materských a základných škôl. Tie sa odohrávali na antukovej dráhe v areáli školy. Deti sa postavili na trať 100 m, 250 m a 500 metrov. Mladší a starší žiaci mali toho trochu viac, 1 a 2 kilometre. Záujem detí o účasť na pretekoch prekonal naše očakávania.
Prihlásilo sa viac ako dvesto detí. Bolo nám veľmi ľúto, že z organizačných dôvodov sme museli predčasne zastaviť registráciu. Pre deti bola pripravená motivačná účastnícka medaila s diplomom a malý darček. Nadšenie, s ktorým deti absolvovali preteky je neopísateľné. Bolo úžasné pozerať sa na deti, ktoré sa s radosťou hýbu aj po dlhej pandemickej prestávke. Našlo sa medzi nimi nemálo budúcich športových talentov, ktoré by sme radi privítali v našom školskom atletickom klube ISKRA.
Pre tých, čo nepretekali, boli pripravené atrakcie – streľba z laserových pušiek, detská atletika, stolný tenis a jazda na pedálových kárach.
Výsledky
Na záver chceme spomenúť aj zopár úspešných revúckych mien, ktoré sa nestratili v konkurencii a vybojovali pekné umiestnenia.
V kategórii Ženy nad 40 rokov 8,5 kilometra získala tretie miesto Anna Kubusová s číslom 47, ktorá dobehla s časom 0:55:07.
Veľmi úspešná kategória pre Revúčanov bola kategória Muži do 49 rokov na 8,5 kilometra. Víťazom sa stal favorit z minulého roku Tomáš Kubej s časom neuveriteľných 0:34:47 minút! Ďalším skvelým pretekárom bol len devätnásťročný Dominik Hutka, ktorý si dobehol po druhé miesto, iba necelú minútu za víťazom.
Úspešného bežca sme mali aj v kategórii Muži nad 50 rokov – Jána Špaka s číslom 56. Tiež si na 8,5 km vybehal druhé miesto.
V behu na 22 kilometrov sa Revúca predviedla ako sa patrí. V kategórii Ženy do 39 rokov si druhé miesto vybehala Valentína Grendová s časom 2:04:51.
V kategórii Muži nad 50 rokov cinklo prvé miesto Ivanovi Pompurovi. Svojich súperov predbehol o viac ako dve minúty, s časom 2:08:59.
Všetkým pretekárom ďakujeme za účasť a víťazom blahoželáme.
Výsledky pretekov nájdete na stránke www.beh.sk a fotografie z podujatia na facebooku ZŠ J. A. Komenského v Revúcej a OZ Vyšší level.
Poďakovanie patrí okrem sponzorov, bez ktorých by sa preteky nemohli uskutočniť, aj dobrovoľníkom z radov pedagógov a rodičov ZŠ J. A. Komenského v Revúcej, ktorí organizačne zabezpečovali podujatie a tiež bývalým žiakom školy, ktorí pomáhali so zabezpečením trate.
Tešíme sa na ďalší ročník pretekov Beh revúckym chotárom ☺
Text a foto: Nina Vavreková
(zdroj: www.beh.sk)
V Ý S L E D K Y (klik)
CELKOVÉ V Ý S L E D K Y (klik)
FOTOGALÉRIA NA FACEBOOK-u (klik)
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.