Ján Margita – s Abebe Bikilom na hokeji, ale iba desať minút
V stredu 28. októbra 1931 na poludnie zobral 12 ročného Janka Margitu otec k Rybe, kadiaľ viedla maratónska trať. Ani oni si nechceli nechať ujsť vidieť na vlastné oči bežať 20 ročného Juana Zabalu, ktorý pár dní predtým vo Viedni utvoril svetový rekord na 30 km a ktorého sa legendárnemu Vojtechovi Bukovskému podarilo zlanáriť do nášho mesta na štart najstaršieho maratónu v Európe a druhého na svete.
Aký mal Zabala čas v cieli?
Hoci to bo jeho prvý maratón v živote, Argentínčan v nevľúdnom chladnom počasí nesklamal. Suverénne zvíťazil v traťovom rekorde, ktorý potom vydržal až takmer dve desaťročia. Jeho čas 2:33:19 vyrazil mnohým dych a pochybovači neverili, že je reálny. (A to sa ešte roky v zákulisí šepkalo, že mu pripočítali k nemu neuveriteľných 20 minút, aby sa nepovažoval za podvod.) Juan vyvrátil všetky pochybnosti, keď o rok na to získal zlatú medailu na olympiáde v Los Angeles ešte lepším časom ako v Košiciach.
Ján maratóncov obdivoval, najmä štvornásobného víťaza Maďara Galambosa, ktorého sledoval na požičanom bicykli s drevenými pedálmi po Barcu. Ďalej to už po hrboľatej ceste nešlo. Bežectvo ho ale nelákalo a nemyslel si, že s maratónom bude jeho život úzko spätý na dlhé roky. „Viac ma lákali kolektívne športy, darilo sa mi najmä pod košmi, kde som hrával za košickú Vesnu s takými hviezdami ako Zolo Krenický, či Džony Hluchý.“

|
Spod košov k maratónskym nadšencom Po vojne sa na košickom „štrande“ zaľúbil, oženil sa a basketbal prestal hrávať. Robil ale hlásateľa na zápasoch v Petrovom sade. Tam ho objavil Vojtech Bukovský a zlanáril medzi maratónskych funkcionárov. V roku 1946 sa stal predsedom propagačnej komisie a prežil svoj krst na poste hlásateľa. „Vtedy sa bežalo ešte koncom októbra, v Košiciach napadol sneh, pretekári bojovali na trati v ťažkých podmienkach. Na štadióne sa hral futbal, od vojakov som dostával informácie o situácii na medzičasoch a tlmočil som ich divákom“. Nezabudnuteľným bol pre Jána Margitu rok 1961. Stal sa predsedom organizačného výboru MMM a v Koši- |
Hrdý na rodinu Vždy bol pyšný na svoju rodinu. S manželkou, ktorú každý volal Baby, vychovali troch chlapcov. V otcových šľapajách kráčal najstarší syn Ján. Už 6 ročný v uliciach predával maratónsky bulletin. Manažér VSŽ a neskôr USS Steelu je MMM verný dodnes, keď ako dôchodca po sedemdesiatke patrí k aktívnym členom Maratónskemu klubu.. Peter je interiérový dizajnér a architekt, Štefan svetoznámy operný spevák. Jeho manželka Hana Zagorová stále spomína na čarovné vianočné sviatky v Košiciach, kde sa u Margitovcov zvyklo stretnúť aj 15 ľudí. (ŠN) |

ciach štartoval Abebe Bikila, ktorý si na OH v Ríme 1960 bosý dobehol po zlatú medailu.
V našom meste strávil aj so svojím trénerom týždeň a mnohí si pamätajú ako šoféroval z tréningu do hotela na Pobiede organizátorov, ako neprijal honorár za interview v rozhlase, aby neporušil štatút amatéra a ako mu potom hospodár „Buben“ Kapcár za tie peniaze kúpil športovú obuv. Menej sa už vie o tom, že Ján Margita sa vybral s fenomenálnym Etiópčanom na hokej. „Chceli sme mu pripraviť prekvapenie.. Sedeli sme na VIP miestach nad striedačkou košických hráčov. Po piatich minútach si Abebe vypýtal deku a po desiatich sme odchádzali domov, lebo mu bola zima. Priznal sa, že v živote po prvýkrát videl ľad.“ Bikila MMM vyhral, keď ho v cieli na štadióne Lokomotívy v Čermeli búrlivo oslavovalo 30 000 divákov.

Tento záber približuje Jána Margitu na štaióne Lokomotívy Košice pri stupni víťazov MMM s Rómešom Čandrom, predsedom Svetovej rady mieru..
![]() |
![]() |
||
| Mnohí zo súčasníkov nevedia, že Ján Margita reportoval aj futbal v relácii S mikrofónom za športom. Na obrázku s reportérom rozhlasu Vladimírom Martinčekom | Ján Margita (v okuliaroch) medzi športovcami v hľadisku. |
Polstoročie patril Ján Margita (1922-2008) v rôznych funkciách ku kľúčovým postavám MMM a zastával rad významných funkcií v telovýchovnom hnutí. Je nositeľom Ceny primátora mesta Košice a v roku 2003 mu Slovenský olympijský výbor (SOV) udelil vyznamenanie – Bronzové kruhy SOV. Na jar si pripomenieme sté výročie jeho narodenia.
ŠTEFAN NÉMETH


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-