Výsledky A družstva (v zátvorke najlepší náš hráč v zápase):
|
1. kolo |
|
Jelšava – Žarnovica |
6 - 2 |
(Ľ. Lipták – 571) |
|
2. kolo |
|
Sučany B – Jelšava |
2 - 6 |
(J. Baša – 585) |
|
3. kolo |
|
Jelšava – Prešov |
3 - 5 |
(Ľ. Lipták – 562) |
|
4. kolo |
|
voľno |
|
|
|
5. kolo |
|
Jelšava – Rimavská Sobota |
2 – 6 |
(A. Bráz – 565) |
|
6. kolo |
|
Trstená B – Jelšava |
7 – 1 |
(I. Pašiak – 554) |
|
7. kolo |
|
Jelšava – Svit |
7 – 1 |
(A. Bráz – 606) |
|
8. kolo |
|
Veľký Šariš B – Jelšava |
1 – 7 |
(Ľ. Lipták – 571) |
|
9. kolo |
|
Jelšava – Podbrezová C |
1 – 7 |
(Ľ. Lipták – 586) |
|
10. kolo |
|
Fiľakovo A – Jelšava |
5 – 3 |
(A. Bráz – 544) |
|
11. kolo |
|
Fiľakovo B – Jelšava |
5 – 3 |
(A. Bráz – 594) |
Po jesennej časti patrí nášmu družstvu 7. priečka.
B družstvo odohralo v krajskej súťaži 2 turnaje a 4 zápasy, všetky na kolkárňach u súperov. Bilancia je 1 výhra a 3 prehry v zápasoch, ktoré sú započítavané do tabuľky. V jarnej časti čakajú teda družstvo len domáce súťažné zápasy, v ktorých cieľom je otočiť nepriaznivý stav presne na opačný – teda minimálne 3x zvíťaziť. Za B družstvo nastúpili v zápasoch pravidelne – Peter Majoroš, Marián Pioch, Ľudovít Koren ml., a doplnení boli hráčmi z A družstva.
|
1. kolo |
|
voľno |
|
|
2. kolo |
|
Rimavská Sobota B – Jelšava B |
10 - 4 |
|
3. kolo |
|
Plešivec – Jelšava B |
13 - 1 |
|
4. kolo |
|
Kremnica – Jelšava B |
13 – 1 |
|
5. kolo |
|
Zvolenská Slatina – Jelšava B |
5 - 9 |
Dorastenecké turnaje
V turnajoch nás reprezentovala dvojica bratov Korenovcov, starší Tomáš a mladší Ľudovít. Po troch turnajoch jesennej časti sa naša dvojica usadila na čele tabuľky, pred chlapcami z Fiľakova a Svitu. V jednotlivcoch sa Tomáš s priemerom 517,3 dostal na druhú priečku a Ľudovít figuruje hneď za ním na treťom mieste s priemerom 497,7 zvalených kolkov na zápas. Hodnotených je 9 družstiev a 21 jednotlivcov.
Mestská kolkárska liga v tomto ročníku zatiaľ nebola rozohraná, avšak dúfame, že napriek finančným problémom mesta sa nájde spôsob, ktorý umožní túto obľúbenú súťaž u mnohých obyvateľov nášho mesta, ale aj z okolia, rozbehnúť a dať im možnosť zašportovať si. Veď v súčasnosti je tých možností amatérskeho športu ako šafránu.
Mgr. Maroš Raffay
{gallery}sport/kolky/jelsava{/gallery}
{jcomments on}
































Kolkársky šport v Jelšave v tomto súťažnom ročníku vkročil už do svojej 30-tej sezóny v rámci súťažných zápolení organizovaných Slovenským kolkárskym zväzom. Či už to boli zo začiatku zápasy v okresných súťažiach, postupom času krajských súťažiach až po súčasnosť, kedy už viac ako 10 rokov hráva naše A družstvo druhú najvyššiu celoslovenskú súťaž – 1. ligu. B družstvo súťaží v krajskej lige a dorastenci hrávajú svoju súťaž formou turnajov taktiež s takmer celoslovenskou pôsobnosťou. Napriek veľkému handicapu, absencie vyhovujúcej domácej kolkárne, sa A družstvu darí pomerne úspešne. Vo všetkých súťažných ročníkoch si podržalo umiestnenie, ktoré mu zaručovalo účasť
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-