Výsledky A družstva (v zátvorke najlepší náš hráč v zápase):
|
1. kolo |
|
Jelšava – Žarnovica |
6 - 2 |
(Ľ. Lipták – 571) |
|
2. kolo |
|
Sučany B – Jelšava |
2 - 6 |
(J. Baša – 585) |
|
3. kolo |
|
Jelšava – Prešov |
3 - 5 |
(Ľ. Lipták – 562) |
|
4. kolo |
|
voľno |
|
|
|
5. kolo |
|
Jelšava – Rimavská Sobota |
2 – 6 |
(A. Bráz – 565) |
|
6. kolo |
|
Trstená B – Jelšava |
7 – 1 |
(I. Pašiak – 554) |
|
7. kolo |
|
Jelšava – Svit |
7 – 1 |
(A. Bráz – 606) |
|
8. kolo |
|
Veľký Šariš B – Jelšava |
1 – 7 |
(Ľ. Lipták – 571) |
|
9. kolo |
|
Jelšava – Podbrezová C |
1 – 7 |
(Ľ. Lipták – 586) |
|
10. kolo |
|
Fiľakovo A – Jelšava |
5 – 3 |
(A. Bráz – 544) |
|
11. kolo |
|
Fiľakovo B – Jelšava |
5 – 3 |
(A. Bráz – 594) |
Po jesennej časti patrí nášmu družstvu 7. priečka.
B družstvo odohralo v krajskej súťaži 2 turnaje a 4 zápasy, všetky na kolkárňach u súperov. Bilancia je 1 výhra a 3 prehry v zápasoch, ktoré sú započítavané do tabuľky. V jarnej časti čakajú teda družstvo len domáce súťažné zápasy, v ktorých cieľom je otočiť nepriaznivý stav presne na opačný – teda minimálne 3x zvíťaziť. Za B družstvo nastúpili v zápasoch pravidelne – Peter Majoroš, Marián Pioch, Ľudovít Koren ml., a doplnení boli hráčmi z A družstva.
|
1. kolo |
|
voľno |
|
|
2. kolo |
|
Rimavská Sobota B – Jelšava B |
10 - 4 |
|
3. kolo |
|
Plešivec – Jelšava B |
13 - 1 |
|
4. kolo |
|
Kremnica – Jelšava B |
13 – 1 |
|
5. kolo |
|
Zvolenská Slatina – Jelšava B |
5 - 9 |
Dorastenecké turnaje
V turnajoch nás reprezentovala dvojica bratov Korenovcov, starší Tomáš a mladší Ľudovít. Po troch turnajoch jesennej časti sa naša dvojica usadila na čele tabuľky, pred chlapcami z Fiľakova a Svitu. V jednotlivcoch sa Tomáš s priemerom 517,3 dostal na druhú priečku a Ľudovít figuruje hneď za ním na treťom mieste s priemerom 497,7 zvalených kolkov na zápas. Hodnotených je 9 družstiev a 21 jednotlivcov.
Mestská kolkárska liga v tomto ročníku zatiaľ nebola rozohraná, avšak dúfame, že napriek finančným problémom mesta sa nájde spôsob, ktorý umožní túto obľúbenú súťaž u mnohých obyvateľov nášho mesta, ale aj z okolia, rozbehnúť a dať im možnosť zašportovať si. Veď v súčasnosti je tých možností amatérskeho športu ako šafránu.
Mgr. Maroš Raffay
{gallery}sport/kolky/jelsava{/gallery}
{jcomments on}































Kolkársky šport v Jelšave v tomto súťažnom ročníku vkročil už do svojej 30-tej sezóny v rámci súťažných zápolení organizovaných Slovenským kolkárskym zväzom. Či už to boli zo začiatku zápasy v okresných súťažiach, postupom času krajských súťažiach až po súčasnosť, kedy už viac ako 10 rokov hráva naše A družstvo druhú najvyššiu celoslovenskú súťaž – 1. ligu. B družstvo súťaží v krajskej lige a dorastenci hrávajú svoju súťaž formou turnajov taktiež s takmer celoslovenskou pôsobnosťou. Napriek veľkému handicapu, absencie vyhovujúcej domácej kolkárne, sa A družstvu darí pomerne úspešne. Vo všetkých súťažných ročníkoch si podržalo umiestnenie, ktoré mu zaručovalo účasť
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.