Szegede.
JELŠAVA. Kolkári MKK Magnezitu patria už pár rokov ku stabilným účastníkom I. ligy východ. Do tejto sezóny to ťahali spolu s Plešivčanmi, no títo sa z finančných dôvodov v tomto roku do súťaže neprihlásili. Trojica hráčov však posilnila práve Jelšavu. O sezóne, výsledkoch i plánoch do budúcnosti sme sa porozprávali s hráčom a trénerom MKK Magnezit Jelšava Marošom Raffayom.
- Ako sa pozeráte na práve skončenú sezónu?
„Pre naše družstvo táto sezóna nedopadla dobre. Vytýčený cieľ, umiestnenie do 6. miesta v tabuľke sme nesplnili. Počet získaných bodov je dokonca najnižší za posledných päť sezón a to nás veľmi mrzí. Aj keď je pravda, že smola sa nám lepila na päty a aj pri dobrých a kvalitne zahraných zápasoch to jednoducho nešlo. Na smolu sa vyhovárať nechceme, súperi zvládali závery zápasov lepšie. Potvrdzuje sa, že kolky sú športom minimálne 50 na 50, keď nie vždy rozhoduje len výkonnosť, ale vždy aj psychická pohoda a viera vo vlastný úspech. Umiestnenie v tabuľke na desiatom mieste je pre nás veľkým sklamaním a pre budúcu sezónu ponaučením v čom musíme pridať.“
- Ktoré boli podstatné a rozhodujúce momenty sezóny.
„Tých momentov bolo určite viac. Sezónu sme začali dvomi víťazstvami so silnými súpermi, Žarnovicou, ktorá vypadla z extraligy a hneď na to sme vyhrali v Sučanoch, kde sme po minulé roky väčšinou prehrávali. Tento dobrý štart nás viac ukolísal, ako nabudil. Nadobudli sme falošnú predstavu o bezproblémovom pochode v lige. Vytriezvenie prišlo už v 3. kole, keď sme prehrali s nevýrazne hrajúcim Prešovom na „domácich“ dráhach v Podbrezovej. Ďalšia domáca prehra s Rimavskou Sobotou, nad ktorou sme pravidelne doma víťazili, už začala napovedať o neistote a hernej nevyrovnanosti. Jesenná časť pokračovala potom vo viac či menej očakávaných výsledkoch, lenže dva posledné zápasy na dráhach vo Fiľakove asi boli tým rozhodujúcim faktorom nášho umiestnenia. Najskôr to bola prehra s Fiľakovom A na body 5:3, na kolky o 26 pre domácich, keď zápas rozhodli fakt posledné hody a potom podobná prehra s Fiľakovom B v tom istom bodovom pomere o 31 kolkov. Tieto prehry o pár kolkov sa s nami viezli prakticky celú sezónu. Pre ilustráciu, sedem zápasov sme odohrali so súpermi na body 3:3, jeden dokonca 3,5:2,5 v náš prospech, ale ani v jednom z nich sme nedosiahli víťazstvo! Toto považujem za rozhodujúce za celý priebeh sezóny. Jarná časť už bola prakticky jedným veľkým trápením a aj napriek zlepšenej hre víťazstvá neprichádzali.“- Čo rozhodlo o tom, že ste sa postupne prepadávali v tabuľke nižšie a nižšie.
„Tabuľkové umiestnenie a počet narastajúcich prehier nepôsobili na našu hru nijako pozitívne. Keď si prestaneme veriť a súper zistí túto našu slabinu, je veľmi ťažké dosiahnuť úspech. Hlavne „domáca“ kolkáreň v Podbrezovej je motivačnou hlavne pre hostí. Je to hádam najkrajšia kolkáreň na Slovensku a každý sa teší na hru na týchto dráhach. Keďže aj my sme tu vlastne len hostia a hrávame tu bez tréningov, zápasy sú stále otvorené. Potom prídu spomínané tesné prehry a každý súper prichádza k nám s tým, že tu môže zvíťaziť. Absencia výhody domácej dráhy, kde je povinnosťou a pravidlom víťazstvo, zohráva kľúčovú úlohu v zápasoch. Tento faktor sa ukazuje ako rozhodujúci. V pohľade na konečnú tabuľku vidíme – Svit hráva v Spišskej Novej Vsi a je posledný, my hráme v Podbrezovej vzdialenej
- Myslíte si teda, že domáca dráha v Jelšave by pomohla lepším výsledkom a umiestneniu?
„S určitosťou sa to tvrdiť nedá, ale pár faktov tomu napovedá. Po jesennej rekonštrukcii kolkárne (celú jeseň sme hrávali zápasy prakticky bez tréningov), sme si pozvali na dva priateľské zápasy dvoch súperov z čela tabuľky. Najskôr prišlo družstvo Podbrezovej, zložené kombinovane z B a C družstva, B družstvo skončilo na 3. mieste v extralige a C družstvo na 3. mieste v našej súťaži. Zápas sme na našej domácej dráhe jednoznačne ovládli a vyhrali na body 15,5:4,5. V druhom zápase prišlo Fiľakovo A a B, pričom A družstvo postúpilo do extraligy. Zápas sme nebodovali, hralo sa len na súčet kolkov a výsledok bol opäť pre nás jednoznačný, výhra o 201 kolkov. Stará múdrosť, že doma nikto nie je prorokom, v športe a v kolkoch asi zvlášť, to zjavne neplatí. Domáce dráhy sú jednoznačnou výhodou. Preto nás veľmi mrzí, že naša kolkáreň nespĺňa podmienky pre ligovú súťaž, kde sú potrebné sú štyri dráhy. V našom ekonomicky chudobnom kraji je ťažké nájsť možnosti alebo sponzora na výstavbu vyhovujúcej kolkárne. Komerčne stavané bowlingové dráhy sú asi atraktívnejšie. Keď sa ma ľudia spýtajú, v čom je rozdiel medzi bowlingom a kolkami, moja odpoveď je jednoznačná. Kolky sú šport, náročný a tvrdý, kým bowling je zábava.“- Uvažovalo sa o reorganizácii prvej ligy. Je to aktuálne?
„Na poslednej Výkonnej rade SKoZ, ktorá sa konala koncom januára v Sučanoch, reorganizácia súťaže nebola odsúhlasená. Proti sú hlavne družstvá z 1. ligy Západ, ktorým vyhovuje súčasné územné rozloženie súťaží. Naša skupina Východ je zložená z družstiev od východu cez stred až po hornú Oravu. Vzdialenosti sú aj vyše dvesto kilometrov, naproti tomu hrá Západ vo vzdialenostiach máločo prevyšujúcich sto kilometrov. Je zaujímavé, že západ, kde je sústredná hlavná časť ekonomiky tohto štátu, hovorí o finančnej náročnosti celoslovenskej 1. ligy. Musím však povedať, že pri tohtoročnom našom trápení a konečnom umiestnení, sme radi, že sa reorganizácia nekonala. Súťaže budú aj v ďalšom ročníku pokračovať v takomto členení.“
- Pred sezónou ste sa posilnili o Plešivčanov. Aká bola situácia s kádrom?
„Pred sezónou na výročnej schôdzi sme predstavili aj nových hráčov z Plešivca. Čakali sme, že káder bude široký, bude zvýšená konkurencia v tíme a dostavia sa výsledky. Po augustových tréningoch sa však vykryštalizovala opäť len osemčlenná zostava pre A družstvo. Viacerí hráči, ktorí hrávali v minulosti, pre rôzne zdravotné, študijné či rodinné povinnosti nemohli hrávať. Hráči B tímu zasa nedosahovali také výsledky, ktoré by splnili očakávané normy. Z hráčov Plešivca, ktorí nás posilnili, sa najlepšie prezentoval Ľudovít Lipták. Jeho výkonnosť bola stabilná, menšie herné výpadky mal vo dvoch či troch zápasoch. S priemerom 554 kolkov na zápas sa umiestnil v celkovom poradí hodnotenia jednotlivcov na 10. mieste. Ostatní dvaja hráči, Július Baša a Bohuslav Lipták, svojimi výkonmi nijako neoslnili a úprimne povedané, čakali sme viac. Aj oni sa však prispôsobili celej hre nášho družstva v tejto sezóne. Dúfame, že v budúcom ročníku, po tohtoročnej aklimatizácii v družstve, to bude výrazne lepšie. Možno aj systém nasadzovania hráčov do zápasu bol pre nich nezvyklý. V družstve Plešivca mali miesto v zostave isté, u nás si ho museli pred každým zápasom vybojovať na tréningoch.“
- V Jelšave sa hrávala aj mestská liga, hráva sa ešte?
„V lete a jeseni prebiehala spomínaná rekonštrukcia kolkárne, namontovali sme síce staršie, použité stroje, ale s ukazovateľmi výsledkov, prerobili sme dosky pod kolkami, prerobili sme dopadisko gúľ, namontovali nové zariadenie na vracanie gúľ. Športový ruch na kolkárni teda trochu ustal, ale po Novom roku sa naplno rozbehla aj mestská liga. V súčasnosti beží už siedme kolo, výsledky a tabuľky sú pravidelne zverejňované na web stránkach mesta Jelšava, v sekcii šport a takisto v mesačníku mesta.“
- Ako je to s mládežou, darí sa vychovávať nové posily do áčka?
„S mládežou je to v našom športe asi tak, ako v každom inom. Je problém deti vytiahnuť na športoviská. Síce máme malé náznaky záujmu, ale fyzická náročnosť tohto športu je značná. Posilou do A tímu by mal byť v budúcnosti Ľudovít Koren ml., ktorý však túto sezónu nehrával kvôli zdravotným problémom. Viac adeptov na hru v A družstve vidím v záujme hráčov hrajúcich mestskú ligu. Získavajú skúsenosti pravidelnou hrou a toto je spôsob ako sa dostať do družstva, či už A alebo B družstva.“
- Sezóna skončila, čo vás čaká v najbližšom období.
„Po ukončení sezóny si dávame tzv. bonbónik v podobe štartu na veľkom turnaji vo Viedni.
Na takomto veľkom turnaji sa zúčastníme v tomto roku už druhýkrát. Na turnaj 1. kategórie medzinárodnej kolkárskej federácie vycestovala 12. januára 2012 štvorica našich hráčov do maďarského Szegedu. Nesklamali, výsledkami sa zaradili určite k prekvapeniam. Na turnaji, ktorého sa zúčastnila svetová špička a spolu 150 hráčov, sa Maroš Raffay zaradil na 32. miesto, keď sa mu podarilo zdolať reprezentantov viacerých krajín. Výkon 579 kolkov na tejto nie veľmi „padavej“ kolkárni bol výborný. Výkon 568 ďalšieho nášho hráča Ľudovíta Liptáka mu postačoval na 45. miesto. Na turnaji sa zúčastnili ešte Ivan Pašiak a Bohuslav Lipták, ktorí zhodili rovnaký počet kolkov 546. Tento výkon im zaručil taktiež postavenie ešte v prvej polovici štartového poľa. Hra a celkové vystúpenie našich hráčov boli o to cennejšie, že na dráhy nastupovali prakticky bez regenerácie po dlhej - Ako sa darilo jednotlivcom
V hodnotení jednotlivcov súťaže 1. ligy Východ sa najlepšie umiestnil Ľudovít Lipták na 10. mieste. Na 17. miesto sa po slabšej jesennej časti dostal Maroš Raffay s priemerom 549 kolkov. Tretím naším najlepším hráčom bol Július Baša na 25. mieste s priemerom 545 kolkov. Ďalšie umiestnenia: 44. Arpád Bráz – priemer 534 kolkov, 54. Bohuslav Lipták – 529, 56. Ivan Pašiak – 526, 67. Ľudovít Koren – 517. Mladý Tomáš Koren odohral len dva zápasy s priemerom 526 kolkov. Na majstrovstvách kraja jednotlivcov sme dosiahli jeden majstrovský titul, v kategórii seniorov Július Baša zvíťazil a postúpil na majstrovstvá SR. V tej istej kategórii bol na 3. mieste Ivan Pašiak, na postup to však nestačilo, postupovali len prví dvaja. Na majstrovstvá SR v kategórii dorastencov postúpil Tomáš Koren, ktorý sa umiestnil na majstrovstvách kraja na 4. mieste. V kategórii mužov sa nepodarilo postúpiť ani jednému, ale výsledky 13. miesto Ľudovíta Liptáka, 17. miesto Maroša Raffaya, 21. miesto Ľudovíta Korena sú pomerne dobré, v kraji hrá väčšina reprezentantov.
(Prevzaté z Korzára 1.5.2012)
































V Gemerskom denníku vyšiel 1. mája 2012 článok pod titulkom Uplynulá sezóna je pre jelšavských kolkárov ponaučením, ktorý informuje o situácii v kolkárskom klube na strednom Gemeri MKK Magnezit Jelšava po skončenej sezóne. Keďže ide o zaujímavý príspevok, prevzali sme ho z tohto denníka v plnom znení:
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-