v spolupráci s Obcou Vlachovo a DHZ Vlachovo pripravil výborné súťažné podmienky.
O 9:00 hodine sme začali s nástupom všetkých súťažiacich a hostí. Otvorenie, privítanie a predstavenie všetkých zúčastnených za DPO urobil predseda OV DPO Rožňava pán Marián Kapusta. Tejto už tradičnej súťaže sa zúčastnili aj prezident DPO SR pán PhDr. Ladislav Pethö, tiež člen Prezídia DPO SR, predseda RKTM pán Vendelín Fogaraš a všetci najvyšší predstavitelia všetkých troch okresných OV DPO, predsedovia, velitelia a riaditelia, starosta obce Vlachovo Ing. Peter Pakes. Na súťaži sa zúčastnili a svoje zbory podporili aj starostovia obcí Gemerská Poloma Ing. Miroslav Michalka, starostka obce Plešivec Iveta Šušánová. Žiaľ, začiatok súťaže sme museli urobiť počas upršaného počasia, čo nebolo veľmi príjemné ani pre organizátorov, ani pre súťažiacich. Ale hasičom voda nevadí, a preto sa začalo a verili sme, že počasie sa umúdri a pršať prestane, čo sa aj udialo. Počas priebehu súťaže a na záver súťaže už svietilo, až príjemne horúco pálilo slniečko.




Podľa vyžrebovaných štartovných čísel sa začali pripravovať súťažné hasičské družstvá na základni. Všetci mali rovnaké podmienky, ktoré sa na začiatku súťaže dohodli a riadili sa podľa súťažného poriadku DPO SR. Všetko išlo podľa regule a tiež podľa časového plánu. Elektronická časomiera fungovala, nakoľko ju obsluhovali jej majitelia, chlapci zo Žakoviec, ktorí nám týmto pomohli, ktorým ďakujeme a veríme, že prídu pomôcť aj v budúcnosti, ak by nám to bolo potrebné. Na zdravotný stav, resp. malé poranenia dohliadali mladí dobrovoľníci SČK Rožňava, ale našťastie ich zásah nebol potrebný, ale za ich pomoc ďakujeme tiež riaditeľovi SČK Rožňava pánovi Bc. Norbertovi Smolkovi za spoluprácu.
Súťaž prebiehala výborne, domáci obyvatelia podporovali, a všetko úžasne moderoval kolega riaditeľ OV DPO Revúca Ing. Pavel Zapletal. Pali, ďakujem.
Posledné požiarne útoky boli urobené a prešlo sa k vyhodnoteniu. Počas chvíle, kým sa uskutočnilo sčítavanie bodov a všetky potrebné administratívne veci pre ukončenie súťaže, domáci z DHZ Vlachovo uskutočnili vyžrebovanie tombole. Výhercom tomboly blahoželáme.
A už sme vedeli výsledky súťaže, poznali sme úspešné DHZ, vedeli sme víťazov a víťazný OV DPO. Preto sa velil nástup dobrovoľných hasičov k vyhodnoteniu. Každý DHZ obdržal za umiestnenie diplom a umiestnené zbory na prvých troch víťazných miestach aj pohárové ceny. Každá kategória mala svojho víťaza, a to nasledovne:
Kategória mužov:
| Stratená | RV | M | 16,73 | 1 |
| Plešivec | RV | M | 18,93 | 2 |
| Hrachovo | RS | M | 20,76 | 3 |
| Gemerská Ves | RA | M | 21,04 | 4 |
| Gemerská Poloma | RV | M | 21,46 | 5 |
| Rimavská Baňa | RS | M | 22,31 | 6 |
| Rákoš | RA | M | 24,46 | 7 |
| Teplý Vrch | RS | M | 25,24 | 8 |
| Nižná Slaná | RV | M | 34,96 | 9 |
| Ratkovské Bystré | RA | M | NP | 10 |
| Držkovce | RA | M | - | - |
Kategória žien:
| Čerenčany | RS | Ž | 27,85 | 1 |
| Čierna Lehota | RV | Ž | 30,55 | 2 |
| Gemerská Ves | RA | Ž | NP | 3 |
Kategória dorastenci:
| Kružno | RS | D-ci | 19,28 | 1 |
| Jelšava | RA | D-ci | 33,98 | 2 |
| Vlachovo | RV | D-ci | 46,17 | 3 |
Kategória dorastenky:
| Plešivec | RV | D-ky | 25,00 | 1 |
| ---------- | RA | D-ky | ------ | --- |
| Bottovo | RS | D-ky | ------ | --- |
Celkové vyhodnotenie Putovného Gemerského pohára 2015, po sčítaní bodov vzišlo príjemné pre nás, OV DPO Rožňava, za úspechy našich DHZ na tejto súťaži mohol do svojich rúk putovný pohár prevziať opäť predseda OV DPO Rožňava pán Marián Kapusta. Za všetko našim chlapcom a dievčatám dobrovoľným hasičom, hasičkám ďakujeme a veríme, že ich to všetkých potešilo a úspech si ceníme. Ďakujeme.
Organizátorom – Obci a DHZ Vlachovo ďakujem za všetko, prípravu a organizáciu, hasičom za disciplínu, víťazom blahoželáme a už teraz sa tešíme na budúcoročný Putovný Gemerský pohár, ktorý bude organizovať OV DPO Revúca, zatiaľ neviem miesto konania.
Text a foto
Mgr. Michal Terrai, riaditeľ OV DPO Rožňava
<p

































Sobota, 19-teho septembra 2015, bola vo Vlachove príjemná pre nás, dobrovoľných hasičov okresov Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota, kedy sme usporiadali už tradičnú súťaž, ktorá je už 24. ročníkom. Práve už po 24-krát sa konala súťaž Putovný Gemerský pohár, kde medzi sebou súťažia DHZ-ky OV DPO Rožňava, OV DPO Revúca a OV DPO Rimavská Sobota. Každý okres má zastúpenie v kategóriách: 4 mužské družstvá, 1 ženské družstvo, 1 družstvo dorastencov a 1 družstvo dorasteniek.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-