Hasičský šport (31)
V Revúcej vyhodnotili súťaž detí Môj deň na hasičskej zbrojnici
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) a Republiková komisia mládeže DPO SR v Bratislave vyhlásili 23. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave pre školský rok 2024/2025. Téma súťaže bola „Môj deň na hasičskej zbrojnici.“
Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej vyhlásila túto súťaž aj pre školy a iné subjekty mimo škôl s pôsobnosťou okresu. Výtvarné práce boli doručené z nasledovných škôl a iných mimoškolských zariadení:
- Materská škola Jelšava
- Komunitné centrum Gemer
- Špeciálna základná škola Revúca
Družstvá dobrovoľných hasičov mužov i žien z Bartošovej Lehôtky boli najlepšie na krajskom kole v obci Kriváň
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajská organizácia DPO SR v Banskej Bystrici v spolupráci s Obcou Kriváň zorganizovali dňa 26.6.2021 Krajské kolo Banskobystrického kraja v hasičskom športe.
Súťažili 4 ženské a 5 mužských kolektívov v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku s vodou. Lepšie časy v sekundách z oboch disciplín sa spočítali a vznikol výsledný čas.
Územnú organizáciu DPO SR z okresu Revúca zastupovali traja rozhodcovia – Ing. Pavol Zapletal, Ján Melicher a Gabriela Jakubecová.
Výsledky:
kategória ženy
Rákoš prispel k dôstojnému priebehu územného kola hasičskej súťaže pre dospelých a dorast
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Rákoš a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Rákoš usporiadali v sobotu 26. 5. 2018 územné kolo hasičskej súťaže pre dospelých a dorast. Na nástupe sa k prítomným prihovorila starostka obce Lýdia Gallová Nemogová, ktorá poukázala na to, že DHZ Rákoš si v tomto roku pripomína 125. výročie od jeho založenia. Veliteľ ÚzO DPO SR Ján Melicher rozkazom č. 1/2018 povýšil do hodností:
Rotník:
DHZ Sirk – T. Alberti, M. Herich, J. Kacian, P. Kovalčík, I. Cangár, J. Gembický,
DHZ Kameňany – O. Žiga Tamáš, P. Rusó,
Prezident Hasičského a záchranného zboru SR generál JUDr. Alexander Nejedlý navštívil okres Revúca
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Štvrtok 8. februára 2018 bol sviatočným dňom v okrese Revúca, kedy k nám zavítal prezident Hasičského a záchranného zboru SR generál JUDr. Alexander Nejedlý a generálny sekretár DPO SR Vendelín Horváth. Územná organizácia DPO SR v Revúcej zvolala mimoriadne zasadnutie Pléna na Obecný úrad v Muráni, na ktoré zavítali okrem členov aj prezident HaZZ a generálny sekretár DPO SR. Vďaka hosťom to bolo veľmi zaujímavé rokovanie. Prítomných členov Pléna najviac zaujímali schválené, respektíve neschválené dotácie na rekonštrukcie hasičských zbrojníc. Ďalšou témou bola informácia o odovzdávke protipovodňových vozíkov.
Na športovom dni v Gočaltove havaroval osobný automobil a následne sa vznietil
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Gočaltovo (okres Rožňava) organizovala v sobotu 7. októbra 2017 športový deň pre obyvateľov obce. Na tento športový deň boli pozvaní aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy, aby ho ukážkou zo svojej činnosti spestrili. V obci havaroval osobný automobil a následne sa vznietil. Jednotka vykonala hasebné práce za použitia prúdu D z CAS 32 Tatry 815.
Na konferencii hasičských jednotiek v Martine aj zástupcovia z Gemera
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR), Hasičský a záchranný zbor SR (HaZZ SR), Technická univerzita vo Zvolene, Drevárska fakulta, Katedra protipožiarnej ochrany zorganizovali Konferenciu HASIČSKÉ JEDNOTKY 2017, ktorá sa uskutočnila v sobotu 30. septembra 2017 v Spojenej škole v Martine. Na tejto konferencii sa zúčastnili aj štyria členovia z DHZ Jelšava. Okres Revúca zastupovali aj dobrovoľní hasiči z Muráňa. Hlavnou témou konferencie bolo „vyhlásenie poplachu, výjazd a doprava na miesto zásahu“.
Súťaž dobrovoľných hasičských zborov o „Gemerský pohár“
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Geologické územie Gemera môžeme vyčleniť od prameňa Hrona na severe po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu a od Sorošky na východe po oždianske serpentíny na západe. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina, na juhu sa rozprestiera chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Región Gemer zahŕňa okresy Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava.
Ukončenie sezóny Okresnej hasičskej ligy bolo v Muráni
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej aj v roku 2017 organizovala Okresnú hasičskú ligu (OHL). V tomto roku OHL tvorilo päť kôl, a to: 17. 06. v Ratkovskom Bystrom, 22. 07. na Revúčke, 12. 08. 2017 v Muránskej Dlhej Lúke, 02. 09. v Rákoši a 23. 09. v Muráni. Hasičské družstvá musia absolvovať minimálne 3 kolá, aby boli hodnotení v OHL. Za každé kolo hasičské družstvá zbierajú body, pomocou ktorých sa vyhodnocuje liga. Dňa 23. septembra ÚzO DPO SR v spolupráci s obcou Muráň a DHZ Muráň zorganizovali posledné kolo OHL, zároveň dosiahnuté časy sa započítali aj do súťaže O pohár starostu obce.
Vodiči DHZ z okresov Revúca a Rožňava absolvovali psychologické vyšetrenie spojené s testami
Napísal(a) G. Jakubecová
Podľa zákona 8/2009 o cestnej premávke musia vodiči vozidiel s právom prednostnej jazdy, teda aj vodiči hasičskej techniky (aj vodiči Dobrovoľných hasičských zborov) s výstražným znamením, absolvovať psychologické vyšetrenie. Pravidelné psychologické vyšetrenia je potrebné absolvovať každých 5 rokov. Nad 65 rokov každé 2 roky. Psychologickým vyšetrením sa posudzuje psychologická spôsobilosť. Psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel.
Krokava zažila taktické cvičenie pre príslušníkov OR HaZZ a dobrovoľných hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Okresné riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej a Rimavskej Sobote zorganizovali dňa 07. 09. 2017 taktické cvičenie pre príslušníkov OR HaZZ a dobrovoľných hasičov v obci Krokava, časti Tŕstie. Námetom tohto cvičenia bol simulovaný požiar lesného porastu v ťažko dostupnom teréne. Cvičenia sa zúčastnilo 75 hasičov, z toho 33 dobrovoľných hasičov. Z okresu Revúca sa tohoto cvičenia zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy, Kamenian a Ratkovej.
Viac...
Požiarno-asistenčná hliadka členov DHZ z Jelšavy v Revúcej
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Jelšava vykonali dňa 31.8.2017 požiarno-asistenčnú hliadku v areáli futbalového ihriska v Revúcej. Organizátori tu zorganizovali kultúrno-spoločenské podujatie, na ktorom vystúpili hudobné telesá a ľudové súbory, dobrovoľní hasiči z Jelšavy pripravili penu, v ktorej sa vyšantili prítomné deti. Vyvrcholením podujatia bola vatra zvrchovanosti.
Plameniaci revúckeho okresu súťažili v Kameňanoch
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Koniec leta patril aj súťaži v požiarnom útoku s vodou pre mladých hasičov z krúžku Plameň revúckeho okresu. Túto súťaž zorganizovala Územná organizácia DPO SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Obcou Kameňany a s Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Kameňany v utorok 29. 08. 2017. Deti súťažili s jednou „mašinou“, ktorú zapožičal DHZ Kameňany, so svojím náradím, v kategóriách chlapci a dievčatá. Každé družstvo malo po dva pokusy, zarátal sa lepší pokus. Časy boli veľmi tesné, nakoniec po vyhodnotení vyhrali dievčatá z Kamenian a chlapci z Rákoša.
Deti z Komunitného centra v Jelšave "nakukli" do hasičskej zbrojnice
Napísal(a) Gabriela JakubecováDobrovoľné hasičské zbory obcí aj z nášho regiónu sa zúčastnili výcviku na Lešti
Napísal(a) G. Jakubecová
Hasičské jednotky na Slovensku tvoria systém, ktorý ochraňuje zdravie a životy občanov a nemôže byť založený na náhode alebo len na vôli a ochote pomôcť. Z tohto dôvodu Ministerstvo vnútra SR vypracovalo projekt Celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek na území Slovenskej republiky. Zásahová činnosť hasičských jednotiek v Slovenskej republike spočíva nielen v zdolávaní požiarov, ale aj vo vykonávaní iných zásahov na záchranu života a zdravia osôb, majetku i životného prostredia.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.