MVDr. Milan Kolesár, primátor, Vasile Ciceac, poslanec župy Arad, Ioan Roszkos, veliteľ DHZ Nadlak. Ing. Pavol Zapletal, veliteľ DHZ Jelšava sa poďakoval za dar, ktorý rozšíri zbierku našej historickej techniky.
V sobotu doobeda 10. júna sme prijali pozvanie od kolegov – dobrovoľných hasičov z Čiernej Lehoty, kde organizovali Previerky pripravenosti pre hasičské družstvá rožňavského okresu. Hostí z Nadlaku zaujal spôsob načierania vody z prírodného zdroja. Aj touto cestou ďakujeme za pozvanie.
Vyvrcholenie Dní mesta patrilo 13. ročníku nočnej hasičskej súťaže O pohár sv. Floriána. V tomto roku sa prvýkrát načieralo z presklenej nádrže, ktorú nám zhotovili v Slovenských magnezitových závodoch, a. s. v Jelšave. Súťažilo sa na jednej dráhe, ktorá pripomínala pristávaciu dráhu pre lietadlá. Súťaž otvoril primátor MVDr. Milan Kolesár.
Súťaže v dvoch kolách - pokusoch sa zúčastnili 2 ženské a 14 mužských kolektívov z okresov Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota.
Výsledky:
| ženy: | muži: | ||||
|
Gemerská Poloma Muráň |
1. Držkovce 2. Rákoš 3. Muránska Dlhá Lúka 4. Rimavské Brezovo 5. Gemerská Poloma |
6. Jelšava dorastenci 7. Jelšava 8. Kameňany 9. Rožňava 10. Chyžné |
11. Jelšava veteráni 12. Ratková 13. Hucín 14. Magnezitovce dorastenci. |
Napriek tomu, že pred súťažou pršalo, bolo to vydarené podujatie, ktoré si prišlo pozrieť mnoho záujemcov o hasičský šport. Poďakovanie patrí Mestu Jelšava, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, fa Florián, s. r. o. Martin, Attilovi Žilkovi z Jelšavy, kvetinárstvu Flower z Jelšavy, Slovenskej správe ciest, stredisko Jelšava, Andrejovi Hudákovi z Magnezitoviec. V nemalej miere patrí poďakovanie všetkým členom DHZ Jelšava a ich sympatizantom, ktorí sa vo veľkej miere podieľali pri organizácií podujatí v rámci Dní mesta Jelšava 2017.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.