Napriek tomu, že Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) má hasičské stanice rozmiestnené po celom Slovensku a výjazd príslušníkov je do jednej minúty od ohlásenia udalosti, z dôvodu pomerne členitého územia Slovenskej republiky je čas dojazdu do niektorých odľahlejších oblastí neúmerne dlhý, t. j. viac ako 20 minút. Najmä v odľahlejších oblastiach je nevyhnutná pomoc jednotiek dobrovoľných hasičských zborov obcí, ktoré sú zriaďované podľa zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v obciach s počtom nad 500 obyvateľov. Spravidla sú okrem vykonania prvotných úkonov pri zásahu nápomocní príslušníkom HaZZ. Často zabezpečujú činnosti, ktoré by HaZZ mohol zabezpečiť len s problémami alebo zdĺhavo, napr. doprava vody hadicovým vedením, pomocné práce pri zdolávaní rozsiahlych lesných požiarov alebo povodniach. Dobrovoľné hasičské zbory obcí (DHZO) sú zaradené podľa stupňa nebezpečenstva katastrálneho územia obce do kategórií A1, A, B, C a D. Na zvýšenie akcieschopnosti dobrovoľných hasičov, zaradených v kategórii A, sa organizuje ich výcvik vo výcvikovom centre HaZZ Lešť. Štyria členovia DHZM Jelšava sa v dňoch 7. a 8. júla 2017 už druhýkrát zúčastnili výcviku na Lešti spolu s dobrovoľnými hasičmi zo Sáse, Senohradu, Muráňa a Brusna.
G. Jakubecová
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-