DHZ Ratková – T. Csatlóš, L. Ferko, M. Michalík, O. Bakoš, M. Slovák, J. Bakoš,
DHZ Gemer – T. Jankóšik, Cs. Rybár, G. Rósz, A. Jankóšik, Š. Lóci,
DHZ Jelšava – R. Brezák, M. Gabaj, I. Grendel, D. Kacián.
Nadrotník:
DHZ Rákoš – S. Siman, M. Bánes, F. Pavelko,
DHZ Ratková – Ing. T. Ogurčák, Bc. J. Bobrovský, Ing. M. Slovák, T. Csatlós,
DHZ Kameňany – J. Furajtár, J. Tamáš,
DHZ Muránska Dlhá Lúka – M. Senko, F. Kasper, L. Kasper, M. Fabo.
Mladší zbormajster:
DHZ Rákoš – I. Gužák,
DHZ Jelšava – Z. Švejkovský,
DHZ Kameňany - E. Belán, M. Senková,
DHZ Muránska Dlhá Lúka – J. Frančoc.
Zbormajster:
DHZ Jelšava – O. Žiga.
Nadzbormajster:
DHZ Rákoš – M. Takáč,
DHZ Jelšava – L. Horváth, st.,
DHZ Hucín – Š. Michalík, M. Slovák, st.,
DHZ Ratkovské Bystré – P. Kasper, R. Šaliga, Š. Javor.
Vrchný technik:
DHZ Ratkovské Bystré – V. Javor.
ÚzO DPO SR v Revúcej udelila medailu Za príkladnú prácu S. Simanovi, J. Badínovi, M. Takáčovi a V. Valkovi z DHZ Rákoš a Pamätné listy J. Valkovi, D. Pavelkovi, L. Gallovej Nemogovej, K. Karárovi, M. Miklóšovi z DHZ Rákoš, Ing. M. Brdárskemu – predsedovi ÚzO DPO SR v Revúcej, OR HaZZ v Revúcej a In memoriam Za zásluhy M. Takáčovi st. DHZ Rákoš.
Počas tohto slávnostného dňa sme v obci Rákoš privítali aj zaslúžilých členov z okresu Revúca, ktorí na aktíve mohli zaspomínať na „staré časy“. Bolo to krásne stretnutie.
Po týchto slávnostných okamihoch sme pristúpili ku samotnej súťaži. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou a štafete 8 x 50 m, pričom výsledné časy vznikli sčítaním najlepších časov z oboch disciplín. Zároveň prebiehal aj pretek jednotlivca.
Výsledky:
Dorastenci: 1. Ratkovské Bystré, 2. Jelšava,
Muži: 1. Revúčka, 2. Ratkovské Bystré, 3. Ratková, 4. Rákoš, 5. Muránska Dlhá Lúka, 6. Chyžné, 7. Magnezitovce, 8. Hucín, 9. Sirk, 10.Gemer,
Ženy: 1. Muráň,
Muži nad 35. rokov: 1. Kameňany, 2. Leváre, 3. Gemerská Ves.
Z územného kola postúpili na Gemerský pohár, ktorý v roku 2018 organizuje okres Rožňava, dorastenci z Ratkovského Bystrého, muži z Revúčky, Ratkovského Bystrého, Ratkovej a Rákoša a ženy z Muráňa.
Výsledky z požiarneho útoku s vodou boli započítané do Okresnej hasičskej ligy 2018 revúckeho okresu.
Výsledky:
Dorastenci: 1. Ratkovské Bystré 10 bodov, 2. Jelšava 8 bodov,
Muži: 1. Revúčka 10 bodov, 2. Ratkovské Bystré 8 bodov, 3. Rákoš 6 bodov, 4. Ratková 5 bodov, 5. Muránska Dlhá Lúka 4 body, 6. Chyžné 3 body, 7. Hucín 2 body, 8. Sirk 1 bod, 9. Magnezitovce 1 bod, 10. Gemer 1 bod,
Ženy: Muráň 10 bodov,
Muži nad 35 rokov: 1. Kameňany 10 bodov, 2. Gemerská Ves 8 bodov, 3. Leváre 6 bodov.
Do preteku jednotlivca sa zapojili tri ženy, dvaja dorastenci a šiesti muži a dosiahli nasledovné výkonnostné triedy (VT):
I. VT – G. Tomčík – DHZ Hucín, P. Černák – DHZ Chyžné,
II. VT – J. Samko – DHZ Jelšava, M. Senko, F. Kasper – DHZ Muránska Dlhá Lúka,
III. VT – R. Adamčíková, V. Ružiaková, T. Homola – DHZ Muráň, J. Ganaj – DHZ Muránska Dlhá Lúka, Z. Jakabová – DHZ Hucín, M. Ferenc – DHZ Ratkovské Bystré.
Poďakovanie patrí obci Rákoš a starostke obce L. Gallovej Nemogovej a členom DHZ Rákoš, za zorganizovanie tohto územného kola, OR HaZZ v Revúcej za poskytnutie hasičskej techniky na dodávku vody.
Tešíme sa na ďalšie súťaže organizované v našom okrese.
Gabriela Jakubecová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).