DHZ Ratková – T. Csatlóš, L. Ferko, M. Michalík, O. Bakoš, M. Slovák, J. Bakoš,
DHZ Gemer – T. Jankóšik, Cs. Rybár, G. Rósz, A. Jankóšik, Š. Lóci,
DHZ Jelšava – R. Brezák, M. Gabaj, I. Grendel, D. Kacián.
Nadrotník:
DHZ Rákoš – S. Siman, M. Bánes, F. Pavelko,
DHZ Ratková – Ing. T. Ogurčák, Bc. J. Bobrovský, Ing. M. Slovák, T. Csatlós,
DHZ Kameňany – J. Furajtár, J. Tamáš,
DHZ Muránska Dlhá Lúka – M. Senko, F. Kasper, L. Kasper, M. Fabo.
Mladší zbormajster:
DHZ Rákoš – I. Gužák,
DHZ Jelšava – Z. Švejkovský,
DHZ Kameňany - E. Belán, M. Senková,
DHZ Muránska Dlhá Lúka – J. Frančoc.
Zbormajster:
DHZ Jelšava – O. Žiga.
Nadzbormajster:
DHZ Rákoš – M. Takáč,
DHZ Jelšava – L. Horváth, st.,
DHZ Hucín – Š. Michalík, M. Slovák, st.,
DHZ Ratkovské Bystré – P. Kasper, R. Šaliga, Š. Javor.
Vrchný technik:
DHZ Ratkovské Bystré – V. Javor.
ÚzO DPO SR v Revúcej udelila medailu Za príkladnú prácu S. Simanovi, J. Badínovi, M. Takáčovi a V. Valkovi z DHZ Rákoš a Pamätné listy J. Valkovi, D. Pavelkovi, L. Gallovej Nemogovej, K. Karárovi, M. Miklóšovi z DHZ Rákoš, Ing. M. Brdárskemu – predsedovi ÚzO DPO SR v Revúcej, OR HaZZ v Revúcej a In memoriam Za zásluhy M. Takáčovi st. DHZ Rákoš.
Počas tohto slávnostného dňa sme v obci Rákoš privítali aj zaslúžilých členov z okresu Revúca, ktorí na aktíve mohli zaspomínať na „staré časy“. Bolo to krásne stretnutie.
Po týchto slávnostných okamihoch sme pristúpili ku samotnej súťaži. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou a štafete 8 x 50 m, pričom výsledné časy vznikli sčítaním najlepších časov z oboch disciplín. Zároveň prebiehal aj pretek jednotlivca.
Výsledky:
Dorastenci: 1. Ratkovské Bystré, 2. Jelšava,
Muži: 1. Revúčka, 2. Ratkovské Bystré, 3. Ratková, 4. Rákoš, 5. Muránska Dlhá Lúka, 6. Chyžné, 7. Magnezitovce, 8. Hucín, 9. Sirk, 10.Gemer,
Ženy: 1. Muráň,
Muži nad 35. rokov: 1. Kameňany, 2. Leváre, 3. Gemerská Ves.
Z územného kola postúpili na Gemerský pohár, ktorý v roku 2018 organizuje okres Rožňava, dorastenci z Ratkovského Bystrého, muži z Revúčky, Ratkovského Bystrého, Ratkovej a Rákoša a ženy z Muráňa.
Výsledky z požiarneho útoku s vodou boli započítané do Okresnej hasičskej ligy 2018 revúckeho okresu.
Výsledky:
Dorastenci: 1. Ratkovské Bystré 10 bodov, 2. Jelšava 8 bodov,
Muži: 1. Revúčka 10 bodov, 2. Ratkovské Bystré 8 bodov, 3. Rákoš 6 bodov, 4. Ratková 5 bodov, 5. Muránska Dlhá Lúka 4 body, 6. Chyžné 3 body, 7. Hucín 2 body, 8. Sirk 1 bod, 9. Magnezitovce 1 bod, 10. Gemer 1 bod,
Ženy: Muráň 10 bodov,
Muži nad 35 rokov: 1. Kameňany 10 bodov, 2. Gemerská Ves 8 bodov, 3. Leváre 6 bodov.
Do preteku jednotlivca sa zapojili tri ženy, dvaja dorastenci a šiesti muži a dosiahli nasledovné výkonnostné triedy (VT):
I. VT – G. Tomčík – DHZ Hucín, P. Černák – DHZ Chyžné,
II. VT – J. Samko – DHZ Jelšava, M. Senko, F. Kasper – DHZ Muránska Dlhá Lúka,
III. VT – R. Adamčíková, V. Ružiaková, T. Homola – DHZ Muráň, J. Ganaj – DHZ Muránska Dlhá Lúka, Z. Jakabová – DHZ Hucín, M. Ferenc – DHZ Ratkovské Bystré.
Poďakovanie patrí obci Rákoš a starostke obce L. Gallovej Nemogovej a členom DHZ Rákoš, za zorganizovanie tohto územného kola, OR HaZZ v Revúcej za poskytnutie hasičskej techniky na dodávku vody.
Tešíme sa na ďalšie súťaže organizované v našom okrese.
Gabriela Jakubecová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.