Nasledovali sľuby športovcov a rozhodcov, všetkých potom pozdravil predseda Olympijského klubu Gemer PaedDr. Juraj Králik. V závere sa ujala slova hlavná rozhodkyňa Mgr. Martina Pirochová, ktorá okrem toho, že predstavila rozhodcov, dala aj organizačné pokyny k jednotlivým disciplínam ... no a súťaže sa mohli začať. Zápolilo sa v štyroch kategóriách – mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky a starší žiaci - a v piatich disciplínach – beh na 60 metrov; beh na 600 m, 800 m a 1000 m; skok do diaľky; hod kriketovou loptičkou a štafeta 4 x 60 m.
„Kalokagatia je ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka. Bol formulovaný antickými Grékmi, pre ktorých bola telesná kultúra integrálnou súčasťou kultúry spoločnosti.“ Kým o športovú stránku sa svojimi výkonmi starali atléti, o tú druhú – duševnú zasa dobrá hudba a sprievodné slovo, ktoré účastníkov postupne previedlo históriou – od antických OH až po novodobé OH. Čaro podujatia umocňoval krásny slnečný deň.
Dobehnutím poslednej štafety sa súťažný deň chýlil ku koncu, stíchlo povzbudzovanie a všetci s napätím čakali na sčítanie bodov, na to, komu bude patriť celkové víťazstvo.
Pred nastúpenými reprezentáciami jednotlivých škôl sa objavili stupienky pre víťazov a za zvukov We Are The Champions sa začala rozdávať takmer stovka medailí. Víťazi v každej disciplíne a kategórii dostali okrem medailí a diplomov aj malé darčeky, ktoré venoval OKG a organizátor. Ocenenia odovzdávali vedúci oddelenia školstva, telesnej kultúry a športu Ing. Igor Kvetko, PhD., riaditeľ CVČ Mgr. Maroš Raffay, predseda OKG Dr. Juraj Králik a riaditeľka školy RNDr. Eva Holéczy Vidová. Poslednou odovzdávanou cenou bol pohár pre víťaznú školu – po troch rokoch si ju opäť vybojovali Zocháči a potvrdili, že v ich malej škole bije skutočne veľké športové srdce.
Olympijská pochodeň dohorela, vlajka doviala a športoviská osameli. Všetkým už zostali len pekné spomienky na vydarené podujatie a dobrý pocit z výborných výkonov. Poďakovanie patrí športovcom, rozhodcom, ale i organizačnému tímu zamestnancov a žiakov ZŠ I. B. Zocha.
Bc. I. Sviežená
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-