 Škvrny salamandry-1.jpg)
|
1. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - FK Baník Štítnik 12:1 (6:1), TJ Mladosť Jovice - TJ Družba Čoltovo 1:1 (1:0). 2. kolo: TJ Družba Čoltovo - FK Baník Štítnik 4:2 (1:0), MFK Rožňava B - FK Mladosť Lipovník 4:0 (2:0), TJ Mladosť Jovice - FK Krásnohorské Podhradie B 3:0 kont. 3. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - MFK Rožňava B 3:0 kont., FK Krásnohorské Podhradie B - TJ Družba Čoltovo 2:0 (2:0). 4. kolo: MFK Rožňava B - FK Baník Štítnik 15:0 (3:0). TJ Mladosť Jovice - FK Mladosť Lipovník 2:7 (1:5). 5. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Mladosť Jovice 10:0 (5:0). FK Mladosť Lipovník - FK Krásnohorské Podhradie B 3:5 (2:2). 6. kolo: TJ Družba Čoltovo - MFK Rožňava B 2:3 (1:1). FK Krásnohorské Podhradie - ŠK Polom Gemerská Poloma 1:7 (0:2). TJ Mladosť Jovce - FK Baník Štítnik 3:0 kont. 7. kolo: FK Mladosť Lipovník - TJ Družba Čoltovo 15:0 (7:0). FK Baník Štítnik - FK Krásnohorské Podhradie 1:7 (0:5). 8. kolo: FK Mladosť Lipovník - ŠK Polom Gemerská Poloma 2:2 (0:1). TJ Mladosť Jovice - MFK Rožňava B 2:13 (1:2). 9. kolo: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Družba Čoltovo 3:0 kont. Baník Štítnik - FK Mladosť Lipovník 0:11 (0:8). MFK Rožňava B - FK Krásnohorské Podhradie B 4:2 (2:1). |
TABUĽKA 7. LIGY PO JESENI
|
Súpisky:
Rudná: Róbert Szöllös, Alexander Köteles, Dávid Oravecz - Rastislav Greško, Zoran Molčan, Attila Gyömbér, Stanislav Ďuriček, Richard Ďurský, Pavol Kontra, Dominik Kakalejčík, Zoltán Breuer, Ondrej Sanisló, Dávid Orbán, Tomáš Leštach, Peter Sappanoš, Roman Die, Matej Horvát, Ján Ivanič, Zlatko Lörinc, Peter Fabian, Lukáš Drobňák, Juraj Horváth, Ladislav Dávid, Jaroslav Figúr, Ján Urban, Ronald Štefan
Lipovník: Tomáš Jósza, Štefan Dányi – Tomáš Korszinský, Milan Demko, Patrik Luspaj, Patrik Görgei, Vojtech Plichta, Adrián Korszinszký, Zoltán Lipták, Dominik Kardos, Ladislav Emödi, Florián Emödi, Gabriel Lakomý, Attila Görgei, Tomáš Répasi, Viktor Kelemen, Oto Farkaš, Ladislav Dusza, Roland Szücs st., Roland Szücs ml., Adrián Luspaj, Dávid Bollo
Gem. Poloma: Marek Šály, Marek Vais – Martin Havrlent, Miloš Schvarz, Ľubomír Hatvaník, Denis Fajdek, Ján Spišiak, Igor Harabín, Július Lišuch, Lukáš Jasenka, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Libor Urban, Peter Lipták, Ján Šimún, Lukáš Boňko, Michal Dorčák, Miroslav Kerek, Attila Kovács, Miloslav Ďurán, Ján Valko, Boris Milko
Krh. Podhradie B: Ján Darvaš, Peter Darvaš – Ján Gulykáš, Róbert Žiga, Róbert Horváth, Eduard Zubatý, Jozef Görgei, Csaba Kiss, Róbert Darvaš, Gabriel Polyák, Ladislav Zubatý, Július Benedik, Štefan Tolvaj, Kristián Horváth, Dávid Žiga, Štefan Darvaš, Martin Tolvaj, Jakub Hovorka, Norbert Gunár, Tibor Darvaš, Daniel Freivolt, Jozef Gulykáš, Jozef Gulykáš II
Čoltovo: Csaba Jonáš – Erik Jonáš, Jonáš Bence, Július Mokoš, Marián Kékesi, Ján Rippanc, Ondrej Mihálik, Ladislav Jonáš, Andreas Pongo, Gabriel Várady, Szabolcs Lakatoš, Eugen Horváth, Kristián Nagy, Štefan Karasz, Adrián Fertö, Svetoslav Váradi, Szabolcs Jonáš, Štefan Siviček, Rastislav Džobák, Gabriel Lázok, Jozef Jonáš, Ladislav Gazsi, Gabriel Molnár
Jovice: Tomáš Parada, Matúš Sopócy – Oleksandr Parada, Marcel Podracký, Róbert Mihók, Michal Ruszó, Ondrej Tökölyi, Roman Polyák, Richard Szendi, Radovan Farkaš, Ján Fazekaš, Martin Doboš, Gabriel Lindák, Daniel Barczi, Róbert Imre, Gabriel Grecmacher, Stanislav Székely, Radovan Genči
Pašková: Dominik Viola, Ladislav Krištof – Ondrej Novák, Michal Krištof, Roland Horváth, Jozef Peprík, Ján Tomi, Erik Viola, Erik Viola II, Roman Viola, Tibor Viola, Ján Spišák, Ladislav Dudáš, Mário Peprík
Najlepší strelci:
14 gólov: Miloš Gallo (Gemerská Poloma)
10 gólov: Jozef Gulykáš (Krh. Podhradie B), Florián Emödi (Lipovník)
7 gólov: Richard Ďurský (Rudná), Roland Szücs ml. (Lipovník)
6 gólov: Ľubomír Hatvaník (Gemerská Poloma), Zoran Molčan (Rudná)
5 gólov: Lukáš Drobňák (Rudná), Ladislav Emödi (Lipovník)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-