Veľmi si ceníme, že okrem 9 zlatých paralympijských medailí i ďalších medailí z majstrovstiev sveta naša Henrieta Farkašová získala postupne najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, ocenenie Laureus World Award pre športovú osobnosť roka so zdravotným znevýhodnením a v októbri 2019 sa stala najlepšou paralympioničkou sveta za rok 2019.
Držíme jej palce aj na paralympiáde v Pekingu, kde patrí medzi najúspešnejších paralympionikov sveta. Veď na predchádzajúcej 12. paralymiápáde v Kórejskej republike získala 4 zlaté a 1 striebornú medailu, čo ju veľmi zaväzuje i teraz. Svoj zodpovedný prístup i majstrovstvo v zjazdovom paralyžovaní môže potvrdiť už v sobotu 2022 o 3.00 hodine nášho času.
Henrieta do-to-ho!
Henrieta Farkašová vstúpila do lyžiarskych súťaží v Pekingu desiatou zlatou zo svojich Zimných paralympijských hier
Prvý deň na 13. zimnej paralympiáde v Pekingu – 5. marec 2022 pre Henrietu Farkašovú mal veľmi neobyčajný vstup. Hneď v prvej ženskej disciplíne – zrakovo znevýhodnené – zjazd obsadila 1. miesto a teda aj celkovo desiatu zlatú z doterajších svojich paralympiád. Dosiahla to so svojím navádzačom Martinom Motykom. Zdieľame jej slová, ktoré povedala pre slovenský paralympijský web:
"Cítila som napätie na štarte, celú jazdu sa mi chveli nohy. Doteraz sa trasiem. Keď som počula výsledný čas v cieli, tušila som, že by to mohlo stačiť aj na víťazstvo. Po tom všetkom, čo som prežila uplynulé roky, to bolo ešte emotívnejšie, než pri zlatom úspechu v Pjongčangu."
My môžeme k domu dodať, že našej Henriete k úspechu gratulujeme a tešíme sa z toho, že na Gemeri máme takúto veľkú športovkyňu, ktorá v paralympijskom lyžovovaní je vzorom, akých vo svetovom meradle u nás nebýva.
Prvú zlatú paralympijskú medailu v Pekingu získala iba 16-ročná Alexandra Rexová
Slovenská reprezentantka Alexandra Rexová v nedeľu 6.3.2022 sa v Pekingu stala paralympijskou šampiónkou v paraalpskom lyžovaní. Stále iba 16-ročná bratislavská rodáčka v nedeľu ovládla super G zrakovo znevýhodnených žien, keď s navádzačkou Evou Trajčíkovou zdolali ostatné konkurentky. Žiaľ, naša H. Farkašová túto disciplínu nedokončila.
Jedenástu zlatú medailu si vybojovala Henrieta 7. marca 2022
Druhú zlatú medailu na 13. Zimných paralympijských hrách v Pekingu získala 7. marca 2022 naša Gemerčanka Henrieta Farkašová. Stalo sa tak po dvoch jazdách v kombinácii zrakovo postihnutých žien, keď na celkové prvé miesto jej stačilo v super-G a v slalome obsadiť dve druhé miesta. Je to už jedenásta zlatá medaila Henriety Farkašovej získaná v doterajších jej účastiach na paralympijských hrách. Zaslúži si, a to nielen od nás, srdečnú gratuláciu k tomuto vynikajúcemu výkonu. V pondelkovej súťaži jej navádzačom bol Michal Červeň.
Výsledky: Ženy: kombinácia zrakovo postihnutých: 1. Henrieta FARKAŠOVÁ/Michal ČERVEŇ (SR) 2:03,39 min, 2. Ta-čching Ču/Chan-chan Jen(Čína) +0,86 s 3. Menna Fitzpatricková/Gary Smith (V.Brit) + 2,59, ... Alexandra REXOVÁ/Eva TRAJČÍKOVÁ DNF
MG - od
Prečítajte si aj toto: https://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/466657-farkasova-kvoli-zraku-sa-mi-posmievali-lyzovanie-mi-pomohlo-zaradit-sa/
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-