Šport (32)
Štefan Burčo: "Ilustrované príbehy z horného Gemera" (75/100): ZIMNÉ ŠPORTY
Napísal(a) Š. Burčo
"História je aj to, čo sa stalo včera" – Ján Hák, učiteľ dejín umenia na UPJŠ v Prešove
Druhá polovica 20. storočia priala športovcom v Dobšinej. Popri tradičnej sánkovačke, či využívaní dvoch ľadových plôch, najmä na "gvinťákoch", bol realizovaný projekt lyžiarskeho areálu na Pišli, ktorý Dobšinčania príznačne nazvali "Alweg", či postavenie turistickej základne-chaty "Rita" na Čuntave. Nastal rozvoj bežeckého i zjazdového lyžovania, ktoré si spájam najmä s menami Janko Garan, Jaro Hutník, Stano Holienčík, Tibor Harmatha..., uskutočnil sa celoštátny zimný zraz turistov a otvorila sa bežecká trať z Dobšinského kopca na Čuntavu. Viacej sa môžete dozvedieť z publikácie Ladislava Husára: "Z dobšinského športu v 20. storočí".
Otvorí Peking našej paralympioničke Henriete Farkašovej cestu k desiatej zlatej?
Napísal(a) MG od
V piatok 4. marca 2022 o 12.25 hodine nášho času na Národnom štadióne v čínskom Pekingu sa slávnostne začali 13. Zimné paralympijské hry. Medzi zúčastnenými krajinami sa predstavila aj 56 členná delegácia SPV zo Slovenska. V delegácii nechýbala ani naša najúspešnejšia paralyžiarka Henrieta Farkašová. Pre nás je o to cennejšia, že pochádza z nášho Gemera. Narodila sa v rožňavskej nemocnici, ale svoje detstvo prežila v neďalekom Lipovníku. Má ešte troch mladších bratov. Vieme o nej aj to, že na základnú školu chodila so zdravými deťmi, ale strednú školu už absolvovala so zrakovo postihnutými v Levoči. Tam sa ako 17-ročná dostala k lyžovaniu, ktoré jej v druhej polovici doterajšieho života prinieslo viacero – aj svetových úspechov. Keďže podľa zdravotnej diagnózy je zaradená ako vysoko krátkozraká, tak je v paralympijskom lyžovaní zaradená do kategórie B3. Napriek svojmu hendikepu vyštudovala sociálnu prácu na Trnavskej univerzite.
Futbal v obci Gemerská Poloma od roku 2001 v kategórii dospelých vo faktoch
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbal v obci Gemerská Poloma mal dlhoročnú tradíciu, o čom svedčí aj účinkovanie dospelých v I. B triede, V. lige K – G, V. lige – JZ a v V. lige K – G. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom účinkovanie dospelých po vypadnutí z V. ligy – JZ (2000 / 2001) do roku 2020. Článok obsahuje stručný komentár histórie, fotografiu, súpisky a rôzne štatistiky.
Na fotografii: Družstevník Gemerská Poloma ako víťaz 1. triedy – sezóna 2007 / 2008
Horný rad: Ferenčák, Galajda, P. Rogos, Gunár, Benedik
Dolný rad: Tomášik, M. Ďuriček, Očkaik, Varga, Hatvaník, R. Lipták, P. Lipták, Ľ. Ďuriček, Žúdel, leží: Krnáč.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-