Odhlásenie Buzice a neprihlásenie Žiliny B do 2 ligy – východ zahrali Rožňave do karát, inak by v 5. lige Košicko – Gemerskej skupine pôsobila.
Štítnik K. T. začal túto sezónu s niekoľkými zmenami v kádri, keď odišlo niekoľko hráčov, napr. R. Greško a Marchevský. Prišiel Filip Pollák. Napriek oslabeniu získal v jesennej časti 21 bodov a zimoval na deviatej priečke. Podarilo sa mu uhrať remízu v Hrabušiciach a vyhrať v Rožňave. Doma stratil tri body, keď prehral s Krompachmi. V jarnej časti sa mu vonku nepodarilo bodovať. Doma stratil body po remízach s Hrabušicami a Sobrancami. Napriek tomu sa jeho umiestnenie v tabuľke nezhoršilo. Umiestnil sa na deviatej priečke. Bola to však jeho posledná sezóna vo štvrtej lige. Funkcionári predali štvrtú ligu do Sokolian. Hlavným dôvodom boli financie.
V 5. lige – JZ účinkovali po ročnej prestávke dve mužstvá z okresu Rožňava, ku Gemerskej Hôrke pribudlo Krásnohorské Podhradie. Po jeseni mali mužstvá priemerný bodový zisk, aký zvyknú mať nováčikovia z okresu Rožňava. Keďže sa však pripravovala reorganizácia súťaží VsFZ (zmena štruktúry piatych líg), zo súťaže malo zostupovať iba jedno mužstvo.
Na jar sa oba celky zlepšili a vyhli sa zostupu. Hlavne Gemerská Hôrka sa výrazne zlepšila, Krásnohorské Podhradie dosahovalo striedavé výsledky. Napokon Krh. Podhradie skončilo predposledné a Gemerská Hôrka poskočila o pár miest vyššie v tabuľke.
Po skončení minulého ročníka možno zavládlo sklamanie v Lipovníku, keď získali kvalitných hráčov, ale nepodarilo sa mu postúpiť.
V dôsledku udržania Rožňavy vo 4. lige sa vytvorilo ešte jedno postupové miesto pre zástupcu z okresu Rožňava v 5. lige. Po jeseni boli favoritmi na prvé dve priečky mužstvá Lipovníka a Dobšinej, rozhodlo lepšie skóre. Na jar sa v zostave Dobšinej prestali objavovať niektorí skúsení hráči (napr. Brnčík, Zahoranský,...), mladší hráči, ktorí prišli z dorastu ich nahradili, svedčí o tom fakt, že mužstvo pokleslo len o jednu priečku, Martinko sa dostal aj do jedenástky ObFZ.
Za vedúcou dvojicou sa vytvorila po jesennej časti štvorica mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu postupovú priečku. Kružná sa po jesennej časti oslabila, čím klesol počet uchádzačov. Zo zvyšných mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu priečku sa najlepšie darilo mužstvu Gemerskej Polomy, keď oboch svojich rivalov dokázala poraziť.
Otázkou bolo, či bude niekto zostupovať z 1. triedy. Hrhov (piate mužstvo z 2. triedy) v barážovom zápase proti Plešivcu (posledný celok 1. triedy) zvíťazil a tak sa vrátil do 1. triedy. Do piatej ligy sa vrátila Gemerská Poloma, ktorá z nej v sezóne 2000/2001 vypadla, podobne aj Dobšiná, ktorá z nej v sezóne 1995/1996 vypadla.
Novým účastníkom 2. triedy boli Dedinky, ktoré vypadli v predošlej sezóne z 1. triedy. Nováčikom bolo aj B mužstvo Gemerskej Polomy, ktoré však v priebehu jari vystúpilo zo súťaže, podobne ako Rakovnica.
O postup do 1. triedy mohli zabojovať až štyri mužstvá, keďže z 1. triedy mali postupovať do piatej ligy viac mužstiev v dôsledku reorganizácie piatych líg VsFZ. Viaceré mužstvá tak kádre posilňovali, kým v Nižnej Slanej došlo k zmene vedenia klubu aj k odchodom hráčov, ktorým skončili hosťovania. Mužstvo sa tak oslabilo a pohybovalo sa v strede tabuľky.
Na jeseň sa ukázalo, že víťazom bude Drnava, ktorá sa výrazne zlepšila oproti minulej sezóne. V zálohe sa mohla oprieť o Miroslava Mázika, v bráne o Denisa Zakhara a v útoku aj o Ladislava Fabiana s piatoligovými skúsenosťami z Gemerskej Polomy. Za ňou sa vytvoril záves šiestich mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o zvyšné postupové miesta. Mužstvo Rožňavského Bystrého pokračovalo v dobrých výkonoch z jarnej časti predošlej sezóny a zaslúžene sa umiestnilo na druhom mieste, hneď za Drnavou.
Jarnú časť mali dobrú Slavošovce a Bohúňovo a postúpili tak do 1. triedy. Mužstvo Hrhova sa tiež pohybovalo na postupových miestach, plány mu však prekazilo Bohúňovo. Napokon však hralo baráž proti Plešivcu, v ktorej zvíťazilo a postúpilo tiež do vyššej súťaže.
Najslabším mužstvom bol Kovstav, keď získal len šesť bodov, Čoltovo sa tentokrát poučilo z minulej sezóny a prebehlo aj Nižnú Slanú, ktorá patrila do horšieho priemeru súťaže spolu s Dedinkami.
Zaujímavosti
Tajné zbrane Vlachova
Lipovníčania boli vo Vlachove jasnými favoritmi, v zápase nakoniec aj s prehľadom vyhrali. No takmer celý ho odohrali s desiatimi hráčmi. V úvode stretnutia totiž zranený Varga bez vedomia rozhodcu opustil ihrisko, za čo bol vylúčený. Pozoruhodné je však to, že vo Vlachove je to už druhý takýto prípad. Prvý sa stal pred pár týždňami, keď svojvoľne opustil ihrisko hráč Plešivca. Majú vo Vlachove nejaké tajné zbrane na súperov?
Zabudnuté dresy
Úplne iné problémy riešili funkcionári Gemerskej Polomy. „Po zápase ideme do šatne hostí, a tak sú ich dresy presne tak, ako ich vyzliekli po zápase,“ čudoval sa tréner FK Plešivec Štefan Ször. Čo sa teda stalo? Po prehranom zápase bola medzi domácimi fanúšikmi búrlivá atmosféra, a tak sa hostia pobrali domov čo najskôr. Zabudli však na to, že člen tímu zodpovedný za dresy nie je s nimi, lebo bol v Prahe. „Každý si tak myslel, že dresy zoberie niekto iný,“ vysvetlil vedúci mužstva J. Benedik. No situácia sa už zdarne vyriešila a dresy sú už v Polome.
Zápas Nižná Slaná – Kovstav
V uvedenom zápase nastúpili len ôsmi domáci proti siedmim hosťom. Zápas sa nedohral celý (pokles hostí pod sedem).
Turnaj v Gemerskej Polome
Súčasťou turnaja bolo aj kopanie penált. Účinkoval v nich aj gólman, ktorý nebol hráčom ani jedného z mužstiev. Dokonca bol nanútený domácimi funkcionármi, aby v nich účinkoval, hoci prišiel iba ako divák a bez výstroja. To však nebolo všetko, za účinkovanie dostal finančnú odmenu, hoci o ňu nežiadal a nežiadal ani o účinkovanie v penaltách. To vyvolalo dohru, keď nemenovaný funkcionár povedal, že by mu nedal odmenu.
FK Sokol Pača
Niektoré prestupy a hosťovania
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Matúš Mészner – Rožňava – Štítnik K. T.
Alexander Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
Gabriel Demjén – Rožňava – Krh. Podhradie
Ivan Lörinc – Rožňava – Lipovník
Ján Urban – Rožňava – Rož. Bystré
Tomáš Havko – Rožňava – ISKRA Petržalka
Lukáš Drobňák – Kružná – Rožňava
Filip Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
Jaroslav Strelka ml. – Honce – Rožňava
Ladislav Varga – Rožňava – Kružná
Tamás Anna – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Peter Búlik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Csaba Kiss – Drnava – Krh. Podhradie
Attila Prónayi – Drnava – Krh. Podhradie
Roman Medvec – Revúca – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Patrik Šaliga – G. Hôrka – Tornaľa
Zoltán Krága – Tornaľa – G. Hôrka
Marek Vranec – Slavošovce – Betliar
Imrich Dušinský – Čečejovce – Betliar
Dušan Gallo – Dobšiná – Vyšná Slaná
Pavol Čisár – Dedinky – Domaňovce
Adrián Szaniszló – Plešivec – Krh. D. Lúka
Štefan Tóth – Krh. D. Lúka – Plešivec
Martin Havrlent – Slavošovce – Plešivec
Milan Kakalejčík – Brzotín – Plešivec
Milan Demko – Štítnik K. T. – Rož. Bystré
Peter Milko – Diessfurt – Nižná Slaná
Norbert Zupko – Mokrance – Lipovník
Patrik Milata – Jablonov n / T. – Lipovník
Ladislav Spišák – Péder – Jablonov n / T.
Martin Fifik – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Zsolt Strama – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-