K stabilným účastníkom V. ligy vo futbale patrí z horného Gemera Krásnohorské Podhradie. I. triedu vyhralo v roku 2003 a v V. lige pôsobilo do roku 2009. Po ročnej prestávke sa klub vrátil naspäť do V. ligy. V aktuálnej sezóne 2014/2015 sa klub nachádza v tabuľke na 5. mieste. O príprave a cieľoch sme sa zhovárali s tajomníkom klubu Ladislavom Jobbáďom. 
Výsledky z jesene:
Krh. Podhradie - Ďurkov 3:0 (2:0), G: M. Almáši 2 (2 z 11 m), R. Kuzma,
Gem. Poloma - Krh. Podhradie 3:1 (2:0), G: R. Kuzma, ČK: Harhovský
Krh. Podhradie - Košická Nová Ves 3:1 (1:0), G: Almáši, Erdöfalvi, Kuzma
Ťahanovce – Krh. Podhradie 3:0 (2:0)
Krh. Podhradie - Turňa 1:0 (0:0), G: Hajdúk
Krh. Podhradie - Dobšiná 2:1 (1:1), G: Almáši, R. Fabián
Geča - Krh. Podhradie 6:1 (3:1), G: K. Kuzma
Krh. Podhradie – Malá Ida 1:0 (1:0), G: Kún,
Kokšov Bakša – Krh. Podhradie 5:1 (2:1), G: Almáši,
Krh. Podhradie - Gem. Hôrka 4:0 (1:0), G: Almáši 2, Fabián, I. Oravec
Sokoľany - Krh. Podhradie 1:1(0:1), G: Piater,
Krh. Podhradie - Betliar 8:0 (8:0), G: Piater 2, Erdöfalvi, Kuzma 4, R. Fabián, nedohrané pre pokles hráčov hostí pod sedem
Čečejovce - Krh. Podhradie 3:3 ( 2:1), G: Lukó, Piater, Kuzma,
Ďurkov - Krh. Podhradie 5:2 (2:0)
Strelci mužstva:
9 gólov - R. Kuzma, 7 gólov - Almáši ml., 4 góly - Piater, 3 góly - R. Fabián, 2 góly -Erdöfalvi, 1 gól - Hajdúk, Kún, Oravec, Lükó.
Káder: Harhovský, Kerekeš), Almáši st. – Jurínyi (v prípade potreby brankár), Kiss, Erdöfalvi, Kún, Piater, Hajdúk, Oravec, Lükó, Kardoš, R. Fabián, Š. Dorkin, R. Kuzma (raz v bráne), Almáši ml., Kozák, Zubrický, M. Galajda, Gašpar, Havko, Vozár.
TABUĽKA V. LIGY PO JESENI 2014
| 1. | FK Geča 73 | 14 | 11 | 1 | 2 | 39:15 | 34 | 13 |
| 2. | MŠK Ďurkov | 14 | 9 | 0 | 5 | 40:20 | 27 | 3 |
| 3. | FK Košická Nová Ves | 14 | 9 | 0 | 5 | 37:19 | 27 | 6 |
| 4. | TJ Gemerská Poloma | 14 | 7 | 2 | 5 | 25:18 | 23 | 2 |
| 5. | FK Krásnohorské Podhradie | 14 | 7 | 2 | 5 | 29:28 | 23 | 2 |
| 6. | FK TATRA Sokoľany | 14 | 6 | 4 | 4 | 26:14 | 22 | 1 |
| 7. | MFK Ťahanovce | 14 | 7 | 1 | 6 | 38:28 | 22 | 1 |
| 8. | TJ Družstevník Malá Ida | 14 | 7 | 1 | 6 | 24:23 | 22 | 1 |
| 9. | FK Gemerská Hôrka | 14 | 6 | 3 | 5 | 26:25 | 21 | 0 |
| 10. | TJ Kokšov - Bakša | 14 | 6 | 1 | 7 | 32:24 | 19 | 1 |
| 11. | MFK Dobšiná | 14 | 5 | 1 | 8 | 28:30 | 16 | -5 |
| 12. | TJ Družstevník Čečejovce | 14 | 4 | 3 | 7 | 22:28 | 15 | -6 |
| 13. | TJ Cementár Turňa nad Bodvou | 14 | 2 | 2 | 10 | 22:50 | 8 | -13 |
| 14. | TJ Tatran Betliar | 14 | 1 | 1 | 12 | 15:81 | 4 | -17 |
Príloha: Dochádzka hráčov na zápasy
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-