Krásnohorská Dlhá Lúka B - Dobšiná B 9:1 (4.0)Luspaj a Podracký. Za hostí Barnák. Pred slabou návštevou 30 divákov rozhodoval Gallo. Tréner domácich pán Bernáth komentoval takto: „Začali sme výborne, naša taktika splnila účel. Hráči všetko perfektne dodržali a úspech sa dostavil. Vedúci hostí pán Poliak: „Prvý polčas sme si sami pobabrali a druhý už bol o ničom. Na otázku, aký má pocit,že strelili najkrajší gól zápasu, komentoval takto: „Neteší ma, lebo sme dali len jeden.“ Zápas rozhodoval pán Gallo, ktorý udelil tri žlté karty.
Ladislav Székely
Pohľad na zápas aj zo strany domáceho komentátora
Zápas dvoch B-čok priniesol v 7.kole II. triedy gólové hody. 30 návštevníkov tohto zápasu mohlo vidieť až 10 gólov, no žeby bol zápas bol vyrovnaný tak to sa určite nedá povedať. Krh. Dlhá Lúka vyprevadila svojho súpera s deviatkou na konte a to ešte mohli byť radi, že skóre sa zastavilo na čísle 9.
Domáci zápas od úvodu kontrolovali a dominovali v ňom vďaka svojej nátlakovej hre. Hosťom sa nedali ani nadýchnúť a útoky prichádzali z každej strany. Do 10. minúty domáci trikrát trafili brvno a zdalo sa že to bude smolný deň, ale časom sa začali sypať aj góly. Najprv sa po odrazenej lopte mohol tešiť Ulman. 1:0. O pár minút nato sa v blízkosti brankára presadil aj Podraczky. 2:0. Žial tento skvelý forvard domácich musel hneď po svojom strelenom góle odstúpiť kvôli zraneniu členka. Na jeho miesto naskočil M. Emödi, ktorý sa stal tiež hviezdou tohto zápasu. Pred ním sa však ešte presadil dvakrát do polčasu D. Klárik. Tento hráč je preslávený strelami z veľkých dialok, a nesklamal ani teraz. Prekrásnou strelou zvyšoval na 3:0. Pred polčasom ešte po signalizovaní asistenta domáci dostali aj výhodu pokutového kopu. Faulovaný bol práve žolík z lavičky M. Emödi. Klárik sa nemýlil ani teraz a stanovil tak polčasové skóre 4:0. Hostia boli zrelí na uterák.
V druhom polčase už začali aj Dobšinčania vystrkovať rožky, ale domáci valcovali ďalej. Pán rozhodca Gallo to dvakrát zchytal, keď kuriózne počas jednej akcie ho domáci trafili až dva razy. Keď však už ani on nezabránil tak M. Emödi zvýšil na 5:0. Úradovať začali potom hráči Lipovníka, ktorí sú tu v susednej Krh. Dlhej Lúke na hosťovaní. Gorgei ako prvý z nich zaťažil súperove konto a zvýšil už na rozdiel dvoch tried 6:0! Po ďalšej skvelej akcií sa dočkal aj sviatočný strelec Luspaj, ktorý v tomto zápase dostal ofenzívnejšie úlohy, ako je to zvykom a dokázal to využiť gólom. Na obe tieto góly nahrával F. Emödi, takže Lipovnícky štvorlístok (Podraczky-Luspaj-Gorgei-F. Emödi) sa presadil aj v tomto zápase. Najlepší hráč hostí, Barnák robil čo mohol a 20.min pred koncom zápasu exportnou strelou dokázal aj znížiť. 7:1. Ku Klárikovi sa na konci zápasu eše pridali dvaja dvojgóloví strelci. M. Emödi si nabehol na center Luspaja a hlavičkou do protipohybu brankára vsietil 8. gól svojho tímu. Gólovú bodku dal Gorgei, keď s F. Emödim rozobrali obranu hostí rýchlou kombináciou a dokonali tak osud hostí z Dobšinej. 9:1! Zápas rozhodoval Gallo na čiare so Zsebikom a Pažitkom. Tréner domácich Dávid Bollo po zápase povedal: "Som spokojný s dnešným výkonom našich hráčov. Chalani konečne hrali podľa toho, čo sme si v kabíne povedali. Dúfam že pozitíva z dnešného zápasu si dokážeme preniesť aj do ďalších súbojov, ktoré nás čakajú."
Zostava Krh. Dlhej Lúky B - D.Máté -- D. Klárik, Luspaj, A. Emödi, Csobádi, Gorgei, Mihók, F. Emödi, Ulman, Podraczky, Albert. Striedali: M. Emödi, Plichta.
Florian Emödi
Ostatné výsledky II. triedy 7. kolo: Jovice - Čoltovo 2:5, Kružná - Nižná Slaná 2:0, Pača - Ml. Brzotín 5:0.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 7. KOLE:
NAJLEPŠÍ STRELCI II. TRIEDY PO 7. KOLE:
12 gólov: M. Baláž (Čoltovo)
6 gólov: Vl. Zsóri (G. Hôrka B), B. Roczei (Čoltovo)
5 gólov: A. Polák (Kružná), M. Podracký (Jovice),
4 gólov: D. Kláírik (Krh.Dlhá Lúka),O. Kerekes, R. Zagiba (obaja Lipovník), J. Gulykás (Pača)
3 gólov: R. Podraczky , A. Gorgei (obaja Krh.Dlhá Lúka), Vl. Karas (N. SLaná), R. Nagy, G. Grecmacher (obaja Jovice ), T. Šofranko (G. Hôrka B), atď.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-