Drnavskí dorastenci skončili v V. futbalovej lige na skvelom piatom mieste Doporučený
Napísal(a) F. Emödi
DRNAVA - Jaklovce 1:0 (1:0), gól: Maliňák. Koniec náročnej sezóny! A túto úspešnú sezónu sa patrilo ukončiť takýmto nádherným víťazstvom. Pred zápasom 22. kola V. ligy dorastencov skupiny JZ však domáci mali malú dušičku, keďže opory J. Kovács a Čelovský sú na školských výletoch a bez nich sa len ťažko skladalo na dnes mužstvo. Našťastie však hráči, ako Bryndza či Koršinský, prišli napriek skorému ukončeniu svojej dorasteneckej kariéry na posledný zápas vypomôcť Drnave. Chalani opäť raz ukázali svoju silu, mentálnu i fyzickú a mužstvo z druhého miesta v tabuľke - Jaklovce vyprevadili najtesnejším víťazstvom 1:0. Zápas rozhodoval Gyenes, podal skvelý výkon.
Drnava v prvom polčase dovolila hneď na začiatku hosťom vystreliť na bránu a potom už celý polčas kraľovali. Zahadzovanie šancí začal Maliňák so Šoltésom. Ich strely mierili vysoko nad. Kapitán Emödi vďaka Bryndzovi, ktorý sa postavil do brány, mohol obsadiť svoje obľúbené miesto stredného založníka. Veľmi dobre si rozumie so Šoltésom a jeho uličky mierili práve na neho. Po jednej z nich sa domáci kanonier dostal aj k strele, ktorá zamierila za chrbát brankára, no konštrukcia brány bola proti. Blížil sa polčas a Drnava pokračovala v tlaku. Dobýjanie brány Jakloviec už nebavilo Maliňáka, a ten z tridsiatich metrov poslal nechytateľný projektil na bránu hostí a lopta sa od brvna dostala do brány. Bol to najkrajší moment a gól nielen zápasu, ale aj sezóny. 1:0. Do polčasu mal ešte Maliňák možnosť priameho kopu, ale ten mieril opäť nad. Polčas 1:0.
Drnava si chcela zabezpečiť svoje víťazstvo gólom, alebo gólmi, no zahadzovanie šancí pokračovalo ďalej. Hostia začali tiež kúsať, bolo to vďaka strate síl domácich, no do vyloženejšej šance sa nedostali. Po hodine hry mal možnosť kopať priamy kop Emödi, skvele našiel Šoltésa, ale ten zoči-voči brankárovi neuspel. Ďalším bol Koršinský, ktorý nenašiel medzeru ku bráne. Šoltés naďalej hrozil z kontier a jedna z nich takmer skončila v sieti. Po skvelej strele tretíkrát zvonila konštrukcia brány. Hostia ohrozovali Drnavu zo štandardiek, ale gólu sa už do konečného hvizdu nedočkali.
Drnava - Jaklovce 1:0! Koniec zápasu, koniec tejto nádhernej sezóny! Drnava vďaka víťazstvu sa posunula na 5.miesto a vďaka prehre Domaňoviec vo Valalikách 0:9 si už toto skvelé miesto aj udržali.
Ďakujeme všetkým, najmä trénerovi Bakosovi, pánovi Herczegovi a pánovi Búlikovi, ktorí pomáhali a starali o tento klub počas celej sezóny a tento pekný úspech patrí najmä im a samozrejme aj hráčom!!!
Zostava Drnavy: Bryndza - N. Kovács, Maliňák, Kardos, P. Kovács - Szöcs, Cseh, Emödi (C) – Herczeg (82. min. - Gergely), Koršinský (77.min. - Kis), Šoltés.
F. Emödi
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-